Rozpoltení 4

 

Nasledujúce ráno im na dvere zaklopala Cami, výnimočne vyspatá. Otvoril jej polonahý Ash, čo nečakala a zružovela. Odvrátila pohľad a zamračila sa, prekvapená vlastnou reakciou. „Dnes dopoludnia vám budú pridelené práce na základe vašich schopností,“ povedala čo najvyrovnanejšie. „Ty pôjdeš najskôr so mnou.“

Ash nadvihol obočie. Aké s ním majú plány? Rýchlo sa obliekol, zhrabol raňajky z trvanlivých potravín a nasledoval ju. Dnes na sebe mala ošúchané džínsy a voľnú košeľu. Hidžáb jej opäť zakrýval vlasy.

Cami ho viedla okľukou k nemocnici. Pokojne kráčal po jej boku a váhal, čo povedať, aby ju nevytočil. Keďže však takt nie je jeho silnou stránkou, vyletelo z neho: „Ak tú vec nosíš len pre to, aby si sa maskovala, nemusíš.“

Cami zastala, chvíľu premýšľala nad vhodnou reakciou, potom sa k nemu pokojne otočila. „Prosím?“

Ash urobil grimasu. Milióny rokov a stále mu nenarástol filter medzi mozgom a ústami. „Viem, že nie si miestna a vidím, ako ťa hidžáb otravuje. Máš svetlé vlasy, však?“

Zaškrípala zubami. Normálne to neskrýva, ale keď jedná s cudzincami, radšej nedáva najavo svoju inakosť. „Vieš, že by som sa mohla uraziť, však?“

Nadvihol kútik pier.

Vzdychla si a stiahla zo seba nepohodlný kus látky. Pod ním mala medené vlasy, viac dohneda ako do blond, no stále príliš svetlé na toto podnebie. „Prišla som pred rokmi s Červeným krížom,“ vysvetlila, pretože Jamila dala príkaz, aby sa pred nováčikmi netajili informácie, ktoré nikomu neublížia.

„Odkiaľ, ak smiem vedieť?“

Znovu začala kráčať. „Z Libanonu. Mám ale grécke korene. Nie som doktorka, len aby si vedel. Nedokončila som ani druhý ročník, než... než sa svet zmenil.“ Smutne naňho pozrela. „Som však najpovolanejšia z nás všetkých, čo je zúfalé.“

Stavil by sa, že medicínu ani len nechcela študovať. „Medzi mojimi ľuďmi boli dve plne vyštudované doktorky a jeden chirurg.“

„Viem. Ideme za nimi.“ Prechádzala medzi obydliami. Ashovi sa dostalo mnoho nesúhlasných pohľadov od obyvateliek. Viaceré nahnali deti dovnútra, aby ich nevidel.

Ash nie je slepý. Videl ako sa svet vyvinul. Videl nerovnosť pohlaví na každom kroku. Tieto ženy majú plné právo ho považovať za predátora už len preto, že má medzi nohami penis. Potrebuje však pochopiť súvislosti. „Prečo je Jamila tak zapálená, Cami? Prečo ste tu všetky tak... zaujaté?“

Cami sa zastavila pred múrom nemocnice v bočnej uličke a pokojne sa oň oprela. „Chceš kvetnatú odpoveď, alebo krutú pravdu?“

Jeho pohľad hovoril za všetko.

Cami sa nadýchla. Ona nevyzerala byť zastrašená. Je s ním sama v prázdnej uličke, ale zdala sa byť relatívne uvoľnená. Predpokladal však, že je aj ozbrojená. „Je mnoho dôvodov,“ začala. „Tretina našich žien zažila sexuálne násilie. Niektoré už od veku desiatich rokov. Niektoré boli prinútené k...“ Potlačila triašku. „Niektoré majú obriezku a doživotné ťažkosti. Iné hladovali, bola im odmietnutá zdravotná starostlivosť alebo nemali svojprávnosť. Keď sa tadiaľto prehnal Mor, muži zahltili zdravotné pracoviská a odobrali im možnosť dostať sa k liekom, k doktorom. Vojna z nich urobila majetok a rukojemníkov. Jamila bola saudskoarabská bojovníčka za ženské práva. Režim ju uväznil a dva roky podroboval mučeniu. Áno, sme tu zaujaté. Ale povedz úprimne, čuduješ sa nám?“

Ako by sa mohol? Jeho jediným šťastím je, že v čase keď sa medzi archanjelmi a archdémonmi všetko posralo, mal už vybranú podobu muža, v ktorej po strate moci ostal. Avšak jeho porozumenie rovnosti pohlaví vychádza z faktu, že nie je človekom a rozumie veciam, o ktorých ľudia zatiaľ ani len netušia.

„Musíte vedieť, že nie každý muž-“

Cami zdvihla dlaň, aby ho umlčala. „To nie je problém pohlavia, Ash. Kto na nich podľa teba vykonal obriezky? Kto podporoval sobáše detí? Ženy boli naučené krutosti. Boli naučené, že nemajú právo rozhodovať, právo na obyčajné nie, na vlastnú sexualitu a život, v ktorom nie sú chodiace inkubátory. O to sa Jamila pokúša. Dať im pohľad, v ktorom sa nebudú vidieť ako druhoradý tovar. Mužov, ktorí tu s nami žijú, si hlboko vážime. Ale koľko takých je? Obzvlášť teraz, keď je človek človeku vlkom?“ Odmlčala sa, aby sa nadýchla. „Musela som zašívať desaťročné dievčatko, Ash.“

Zozelenel.

„Jamila sa snaží len o to, aby každá z nás pochopila, že má nárok za seba bojovať. Akonáhle k tomu budú nové generácie vychované, žiadna viera, ideológia a ani hnutie nás nedostane do stavu, z ktorého vzišla táto komunita. Možno nezmení celý svet – na to nikto z nás nemá silu – ale kúsok po kúsku k niečomu smerujeme.“

Mýlil sa. Toto nie je feministická kolónia. Toto je zúfalý pokus polovice populácie o získanie kontroly, ktorú im na tisícky rokov vzala druhá polovica.

„A ty? Čo poznačilo teba?“

Cami sa úprimne usmiala. „Skúsenosti, povedala by som. Našťastie som dobrá v sebaobrane.“ Mrkla naňho a otvorila dvere.

Ocitli sa v malej nemocnici len s dvoma poschodiami. Asha prekvapila čistota a organizácia vnútri. Čakal chaos a reklamu na tetanus.

„Tvoji zranení sú na jednom oddelení,“ povedala Cami, keď ho odviedla na niečo, čo by sa dalo nazvať jednotkou intenzívnej starostlivosti, kde sa pomedzi pacientov na lôžkach prechádzala známa postava.

Jedna z Ashových doktoriek. Zamávala mu, odložila stetoskop a vyšla von. „Ash. Rada ťa vidím.“

Cami sa vzdialila, aby sa mohli porozprávať bez pocitu, že je na nich vyvíjaný nátlak.

„Ako to vyzerá, Jane?“ opýtal sa okamžite a naklonil sa k nej bližšie.

Doktorka s uhľovočiernymi vlasmi vo veku sotva tridsať rokov mu upokojujúco zovrela rameno. „Správajú sa k nám dobre, nemusíš sa báť. Ja, Anna a Paul máme samostatné izby vedľa nemocnice s tečúcou vodou a nosia nám pravidelne jedlo. Paul je s Jamilou a plánujú školenia pre sestry a doktorov.“

Vydýchol si. „A deti?“

„Ponechali ich s rodinami. Dostali domy na okraji. Deti budú chodiť do školy a majú zakázanú akúkoľvek prácu mimo pomoci v domácnosti. Poviem ti, Jamila tu rozhodne zakladá štandardy,“ dodala hrdo a odviedla ho do vedľajšej miestnosti. „Je dôvod, prečo nás držia nakrátko. Vidíš to, čo ja?“

Áno.

Chladiace boxy.

RTG mašinka, malá ale očividne funkčná, oddelená hrubou stenou.

Dva ventilátory. Defibrilátor. Profesionálne svetlá.

„Dala by sa tu vykonať plnohodnotná operácia,“ šepla Jane sprisahanecky. „Majú na ňu dostatok energie. Aj pre všetky stroje.“

Presne to tušil. Keď nad dedinku poslali svoje drony, zachytili známky pokročilej techniky. Preto prišli. „Videla si niekde nejaké generátory?“

Pokrútila hlavou. „Náhradné áno, ale ani jeden nie je aktívny.“

Zaujímavé. „Majú o nás nejaké podozrenie? Začula si niečo?“

Obzrela sa. „Zatiaľ nie. Nie sú práve dôverčiví, ale to sa dá pochopiť.“

Ash vyšiel na chodbu. „Potrebujeme, aby nás prijali medzi seba. Chcem vedieť viac o ich technológiách.“

„S Paulom a Annou na tom pracujeme.“

Poďakoval jej a vrátil sa na prízemie, kde pri vchode čakala Cami. Jeho myseľ si zatiaľ nedokázala urobiť o tej ženskej plnohodnotný záver. Neprišla mu psychicky vyčerpaná ako mnoho žien naokolo, ale videl v nej určitú únavu životom. Aký asi bol?

„Aké je moje pracovné zaradenie?“ opýtal sa, keď vyšli späť na ulicu. Len dúfal, že jeho bratia dostali manuálnu a nie intelektuálnu prácu, pretože ani oni nemajú žiadny rečový filter.

Cami ho tentoraz zaviedla na malé námestie s nefunkčnou fontánou uprostred. „Máš nejaké vzdelanie? Skúsenosti? Čo si robil vo vašej predošlej komunite?“ vyzvedala.

„Viedol som ju,“ zasmial sa. „Ale nie som sebevrah, aby som sa plietol Jamile do práce.“ Zamyslene pozrel na dláždené námestie, po ktorom kráčal. Čo je na ňom divné? Čo mu nesedí na tých dlaždiciach?

Cami ho vyrovnane pozorovala a čakala, či si niečo všimne. Na tomto chlapovi je rozhodne niečo neobvyklé. Pohybuje sa ako predátor, expresne rýchlo dokáže modifikovať svoje správanie a očami profesionálne skenuje okolie. Cami odhadla, že musí mať minimálne základný vojenský výcvik. S Jamilou sa zhodli, že je príliš podozrivý, aby ho nechali bez dozoru. Obzvlášť ju samotnú iritoval na úrovni, ktorú doteraz nepocítila. To nie je dobré znamenie.

„Ako si na tom s bojom zblízka?“

Okamžite k nej vzhliadol. „Chceš, aby som vás učil boj?“

Mykla plecami. „Pokiaľ máš skúsenosti, áno.“ Plus bude v centre diania, ľahko zastihnuteľný, neustále pod dohľadom a obklopený ženami, ktoré ho vďaka svojim počtom ľahko prevalcujú.

Ash sa naplno usmial odhaliac biele zuby. „Myslíš, že ich nemám?“

„Nemyslím si, nič. Pokiaľ by si súhlasil s učením, chcem si najskôr otestovať tvoje... schopnosti.“ Pri poslednom slove si ho premerala s výzvou v očiach.

Ash sa začínal baviť. Skúša ho? Fajn, pobavia sa. Podišiel k nej bližšie a všimol si, že sa nestrhla. Nebojí sa ho. „A ako by si si ma chcela otestovať?“ zapriadol sladko.

Cami zagúľala očami. „V boji, prirodzene.“

Pobavene prebehol pohľadom po jej miniatúrnej forme.

„Bojíš sa snáď, že ťa zloží dievčatko ako ja?“ dráždila ho.

Sklonil sa k nej. Camina tvár bola hladká a zblízka aj expresívna. Tiež z nej sálalo príjemné teplo, ktoré mu len pripomenulo, že je osamelý už príliš dlho. „Len ti nechcem ublížiť.“

Jediným prstom ho bodla do hrude a odtlačila od seba. „Toho sa nebojím.“ Zvrtla sa a viedla ho spleťou ďalších uličiek do telocvične jednej z dvoch škôl, ktoré tu kedysi boli. Jednu si ponechali a túto prerobili na labáky pre inžinierov. Telocvičňa naďalej slúži tréningovým účelom.

Cami vošla a ukázala mu ich vybavenie. Pre mladšie ročníky mali drevené palice a tupé nože, pre dospelé ženy viseli na stenách ostrejšie vynálezy a prázdne strelné zbrane. Podlaha bola udržiavaná s nakreslenými krokmi pre úhybné pohyby a v jednom rohu urobili provizórny boxovací ring.

Ash obdivne pískol. „Kto tu učil doteraz?“

Cami zaváhala s odpoveďou. „Ja.“ Prešla k stene s dreveným náčiním a k Ashovmu šoku si vyzliekla košeľu, pod ktorou mala len obtiahnuté biele tielko. Vzala zo steny dva tupé drevené oštepy a jeden mu hodila.

Hladko ho v letku zachytil. „Myslíš to vážne?“ pokúšal sa ju odhovoriť.

Zamávala vo vzduchu svojou zbraňou. „Jeden súboj.“

Nechcelo sa mu do toho. Nie s ňou. Je mrňavá, podvyživená a musí byť aj nevyspatá. Urobil teda skúšobný výpad, ktorý hneď zľahka odrazila a začala okolo neho krúžiť.

Cami sa plne sústredila. V boji sa rozhodne cíti istejšie než v nemocnici. Medicína nie je jej remeslo. Nikdy nebolo. Ľudské telo je na jej vkus príliš... živé. Nedokonalé. Nebyť Jamilinho naliehania, nikdy by tu doktorku nerobila. Zaútočila na Asha a čakala na jeho reakciu. Chvíľu sa ňou nechal postrkovať, než mu došli nervy a pustil sa do boja. Veľmi dobre vedel ako držať oštep a kde sú jeho nedostatky. Cami hneď pochopila, že jeho tréning je postačujúci.

Ash bol prekvapený Caminými schopnosťami. Myslel si, že má nejaké základy, ale zdalo sa, že ovláda bojové umenie na úrovni minimálne hnedého pása. Sú však veci, ktoré si ako milióny rokov stará bytosť všimol. Cami sa vyhýbala dotykom. Preto si zvolila oštepy. Nechcela, aby sa k sebe dostali blízko. Skúšobne urobil falošný výpad a dostal sa do jej osobného priestoru, z čoho reflexívne uskočila, stratila rovnováhu a spadla na zadok. Oštep jej vyletel z ruky.

„Au,“ zastonala.

Ash jej podal ruku, ale ona sa len zamračila a vstala svojpomocne. Oprášila si svoje ctené pozadie a ustúpila. „Myslím, že budeš vhodný učiteľ. Oznámim to Jamile a tá pre teba urobí rozvrh.“ Odložila falošnú zbraň.

Ash ju s prižmúrenými očami pozoroval. „Si žena mnohých talentov. Vyjednávačka, bojovníčka, doktorka.“

Otočená chrbtom k nemu sa uškrnula. „Mám svoje koníčky,“ povedala záhadne. „Je čas ísť naspäť.“ Odviedla ho naspäť do jeho príbytku, znovu bočnými uličkami. Lev a ani Stan vnútri neboli. Cami ho upozornila, že zatiaľ nemá povolené voľne sa pohybovať po dedine a nechala ho osamote.

Vrátila sa do centra dediny, kde vošla do bývalého obchodu s biopotravinami a tajným vchodom zamierila do podzemia. Na rozdiel od horného sveta, dolu bolo chladno, čisto, a steny lemovali káble a senzory. Úzkou chodbou sa dostala do priestrannej miestnosti plnej monitorov a nedokončených zariadení, na ktorých pracovala hŕstka inžinierov. Veselo ich pozdravila a klesla pred trojicu počítačov, na ktorých neustále prebiehala diagnostika.

„Ako to šlo s našimi hosťami?“ opýtal sa jeden z inžinierov a prisunul sa k nej.

S očami uprenými na čísla pred ňou mykla plecami. „Celkom dobre. Nezdá sa, že by si niečo všimli.“

„Prešli sa už po námestí?“

Pery sa jej zvlnili v úsmeve. „Ich vodca áno. Zrejme mu niečo bolo podozrivé, ale na nič neprišiel.“ Spokojne sa oprela. „Majú medzi sebou niekoľkých inžinierov. Jamila ich ešte preveruje. Plánujeme ich zamestnať inštaláciou v ich vlastnej štvrti. Aspoň nám natiahnu káble.“

„Povieme im niekedy pravdu?“

O tom ona nerozhodne. „Pravdepodobne. Keď sa uistíme, že nás nezradia.“