Rozpoltení 7

 

Ubehol mesiac. Cami pracovala ešte zapálenejšie než obvykle, len aby sa unavila a nepremýšľala nad svojím vyhasínajúcim psychickým zdravím. Jamila konečne uvoľnila pravidlá pre prišelcov a už nepotrebovali dozor. Naďalej mali vyhradené miesta, kde sa mohli a nemohli pohybovať, ale aj ženy si na nich poväčšine zvykli.

Z okolia však prichádzali znepokojivé správy o miznúcich osídleniach, silnejúcej armáde a neznámych silách pohlcujúcich všetko živé. Jamila musela odložiť zháňanie technológií pre Cami v prospech zháňania zbraní. Nikto v dedine si nerobil nádeje, že jedného dňa nebudú cieľom. Najhoršie však je, že absolútne nemajú poňatia proti čomu stoja.

Keď však zlyhal tretí solárny panel, Cami musela zasiahnuť. Ak prídu o ďalší, budú musieť odpojiť domácnosti, ktoré už aj tak mali obmedzené využitie energie. Samozrejme, Jamila mala svoje podmienky. Preto mladá doktorka v jeden večer neochotne zaklopala na dvere domu ich najnovších hostí. Otvoril jej polonahý Stan a zvedavo zamrkal.

„Doktorka. Ako vám môžem pomôcť?“

Cami potláčala gúľanie očami. Jamila jej dala ultimátum. Nepustí ju von bez ochranky a tou ochrankou myslela živý štít s penisom, ktorý je postrádateľný. Čo je prakticky ktokoľvek s penisom. „Potrebujem hovoriť s Ashom,“ zašomrala.

Svetlovlasý obor sa uškrnul a vpustil ju dovnútra. Cami zaznamenala, že títo traja nemajú problém so sparťanským spôsobom života. Lev krájal suroviny na večeru a Ash práve vyšiel zo sprchy, našťastie oblečený v tielku a teplákoch. Z čiernych vlasov mu odkvapkávala voda a zvláštny záblesk v jeho očiach robil podivné veci s jej žalúdkom.

„Ash, máš návštevu,“ povedal Stan pobavene a zaviedol ju do kuchyne, kde sa nachádzalo jediné miesto na sedenie – tri rozhegané stoličky pri stole.

Cami sa nervózne posadila oproti Ashovi a hrýzla si peru. Jeho kamaráti nemali tú slušnosť dopriať im súkromie a zvedavo stáli pri stene.

„Stalo sa niečo, Cami?“ opýtal sa Ash a snažil sa neznieť napäto. Od toho incidentu v kúpeľni sa jej vyhýbal, pretože ho vydesila reakcia jeho moci. Ako démon túžby si je plne vedomý svojho vplyvu na, nuž, čokoľvek živé čo má nejakú sexualitu, ale vždy ju dokázal ovládať. Rozhodne by ju neposlal len tak na niekoho ako je Cami.

„Potrebujem odísť z dediny,“ začala bez obalu.

Traja muži ustrnuli.

„Odísť?“ zopakoval Ash.

Prikývla. „Ako ste si mohli všimnúť, naše panely na tom nie sú najlepšie a potrebujem nové súčiastky. Jamila je však veľmi opatrná a nemôže poslať naše bežné vojačky do terénu, pretože všetky šli zháňať zbrane,“ vysvetlila im. „Navyše, len ja viem čo potrebujem a kde to nájsť. Približne.“

„Takže ideš po súčiastky?“ uisťoval sa Ash.

Vzdychla. „Áno. Problém je, že táto oblasť je... trochu menej bezpečná.“

„Prakticky bojová zóna plná magorov so zbraňami bez opozičnej sily,“ opravil ju Stan.

Cami zafučala ako býk a falošne sa usmiala. „Ďakujem, že si nám to objasnil. Takže... potrebujem ísť do terénu a potrebujem súčiastky. Jamila ma ale nechce pustiť samu. Chce, aby ma sprevádzal Ash,“ dostala sa konečne k jadru veci.

Ashovi chvíľu trvalo pochopiť situáciu. „Prečo ja?“

„Pretože vytrénované ženy musia buď chrániť dedinu alebo už v teréne sú. Jamila tiež... nemá vaše životy na rovnakej priečke ako môj, takže z teba prakticky chce urobiť živý štít a v prípade potreby návnadu na odlákanie pozornosti.“

Lev nadvihol obočie. „Nie je to niečo, čo by si nám hovoriť nemala?“

Mykla plecami. „Nebudeme si nič nahovárať. Ashove schopnosti v boji sú nám známe z jeho hodín obrany a preto bol vybraný. Zo všetkých chlapov čo tu máme je najlepší.“

Stan sa uškrnul. „Takže si priznáte, že nás potrebujete?“

Cami naňho bez strachu pozrela ako na drzého tínedžera. „Priznáme si, že miléniá patriarchátu spôsobili, že my ženy sme sa nemohli učiť brániť alebo dostať patričný výcvik, čoho výsledkom je, že máme nedostatok cvičených vojačok, pretože vy muži ste si priam užívali našu vynútenú submisivitu, aby ste si vynútili nárok na naše práva, existenciu a telesnú autonómiu. Ešte nejaké stupídne otázky?“

Stan naprázdno otvoril a zatvoril ústa.

Ash si pretrel tvár. Všetko sa komplikuje. Minútu premýšľal, než zareagoval. „Čo nás bude čakať?“

Cami sa znovu sústredila na muža pred sebou, ale jej žalúdok bol skutočne rozrušený jeho očami, ktoré akoby jej hľadeli do duše. „Niekoľko dní mimo dedinu. Obídeme najbližšie osídlenia, ideálne s obchodmi a skladmi, ktoré snáď neboli vyrabované. Nemali by sme byť preč viac než týždeň.“

„Prečo len Ash?“ vložil sa do rozhovoru Lev. „Môžeme ísť všetci. Sme rovnako dobre trénovaní.“

Cami zbledla. „Nebudem sama s prevahou mužov!“ prskla, aj keď to nemala v pláne. Zhlboka sa nadýchla, ale prastarí démoni pochopili nevyslovené. Doktorka sa bojí, že by ju premohli.

Ash pozrel na bratov. „Zvládnem to. Pôjdem s ňou.“ Niežeby podstupoval akékoľvek riziko. Je nesmrteľný, nezničiteľný a stále má dosť moci, aby sa dostal prakticky z každého maléru.

Cami sa slušne usmiala. „Musím ťa varovať, že to nebude bezpečná misia.“

„Poradím si. Kedy odchádzame?“

Cami bola prekvapená, že ho nemusí presviedčať, ale odrazu sa potrebovala dostať z dosahu jeho intenzívneho pohľadu. A dať si niečo na žalúdok. Rozhodne potrebuje niečo na žalúdok. „Na úsvite.“

Ash jej pozrel do očí a dlho, predlho držal je pohľad, až musela uhnúť. Nervózne vstala. „Ehm, samozrejme nie si povinný ísť so mnou. Kedykoľvek môžeš povedať nie. Bez následkov. Bez vysvetlenia.“

„Necúvnem,“ sľúbil jej, ale to už bola von z dverí a držala sa za brucho.

Stan okamžite vytiahol Asha zo sedu. „Čo si myslíš, že robíš? Prišli sme sem pre jednu jedinú vec a nie na to, aby sme si robili výlety po Saudskej Arábii!“

Ash sa mu vytrhol. „Pracujem na tom,“ sykol. „Vidíš v čom sme sa ocitli? Možno keď s ňou budem sám, dostanem z nej informácie, ktoré potrebujem. Je na prášky,“ ukázal na dvere, v ktorých zmizla nervózna doktorka.

„To sme my všetci,“ pripomenul mu Lev. „Už štyri tisícky rokov. Ash, čo nám nedochádza? Vieš niečo čo my nie?“

Ash by bol skutočne rád, keby vedel viac, ale aj on prišiel o spomienky tak ako jeho bratia. Nevie mnohé, ale na pamäti mu zostalo jedno – dostal šancu byť uchránený a zahodil ju.

 

Nasledujúce ráno Ash našiel Cami v púštnych maskáčoch pri obrnenom terénnom transportéri, ako doň nakladá zásoby jedla, vody a zbraní. Krížom cez chrbát mala na koženom popruhu zvláštnu polmetrovú tyč s otvormi na oboch stranách. Vlasy si zopla na hlave a prikryla ich čiapkou. Prsia mala pod maskáčmi očividne stiahnuté, pretože jej hruď sa javila neprirodzene plochá.

„Cestovať v týchto končinách ako žena nie je bezpečné,“ vysvetlila mu, keď mu hodila batoh plný zbraní. „Vyber si čo potrebuješ. Ovládaš samopal?“

„Bojím sa odpovedať,“ zachrčal.

Cami zdvihla ťažkú zbraň zo zadného sedadla. „Tam vonku sú monštrá. Na celom svete. Apokalypsa v ľuďoch prebudila to najtemnejšie. Nikto s nami nebude zaobchádzať v rukavičkách. Takže sa ťa znovu pýtam – zvládneš samopal?“

Ash privrel oči. „Zvládnem.“

Cami sa usmiala a všetko upevnila. „Výborne. V tom prípade sadaj, je načase vyraziť.“

Ash sa nasúkal na sedadlo spolujazdca a Cami sa ujala riadenia. Vyrazila smrtiacou rýchlosťou cez otvorenú bránu, nad ktorou stála Jamila, aby im zamávala. Cami jej mávla a v závane prachu zamierila do neznáma.

Chvíľu sa viezli v tichu. Cami si na tvár nasadila šatku a okuliare na ochranu pred slnkom a všadeprítomným prachom. Ashovi nič z toho vyslovene nevadilo, ale keďže sa musel tváriť ako človek, urobil to isté.

„Kam máme namierené?“ opýtal sa, keď stratili dedinu z dohľadu.

Cami uvoľnene sedela za volantom a čas od času sa obzerala. „Neďaleko sú tri menšie mestá, ktoré boli pred rokmi opustené. Tam začneme.“

„V opustených mestách?“ prekvapil sa. „Nie je to... kontraproduktívne?“

Cami pobavene nadvihla kútik pier a pozrela naňho. „Zamyslel si sa niekedy nad tým, prečo sme s Jamilou zostali v Saudskej Arábii? Obzvlášť, keď sme mohli utiecť za hranice, kde by sme ako majiteľky vagíny mali o niečo lepšie postavenie?“

„Masochizmus?“ pokúsil sa o vtip.

Cami sa pobavene usmiala. „Saudská Arábia bola jedna z najbohatších krajín sveta. A technologicky najrozvinutejších. Priemerná rodina tu mala technológie, ktoré si na západe mohlo dovoliť len vrchných desať tisíc. A keď nastal koniec a v krajine prestali fungovať dodávky elektriny a energií, tieto technológie sa stali pre pohodlné obyvateľstvo nepoužiteľné. Všade sa povaľujú stovky tabletov, počítačov, luxusných áut, káblov a batérií, ktoré sú pre inžinierov zlatou baňou,“ vysvetlila mu.

„Myslel som si, že si doktorka.“

Cami si povzdychla. „Na medicínu som šla len pre to, že som chcela konštruovať stroje, ktoré by vylepšili diagnostiku. Skeny schopné odhaliť rakovinu už v zárodku. Nanoroboty. A na to potrebujem porozumieť ľudskému telu,“ vysvetlila mu svoje zmýšľanie. „Ibaže po tom, čo som ukončila druhý ročník, nastalo...“ Nevedela, ako vhodne pomenovať situáciu.

„Peklo?“ dopomohol jej Ash.

Zovrela pery. „Červený kríž zúfalo potreboval pomoc a ja som sa nedokázala pozerať na tú skazu. Pridala som sa k nim, ale v týchto časoch ľuďom nič nie je sväté. Mojich kolegov surovo zabili a ukradli nám vybavenie, ktoré sme viezli do odľahlej dediny, ktorá prijala stovky sirôt.“ Camin hlas bol ako ľad a Ash si presne vedel predstaviť, čo by najradšej urobila tým, ktorí ich napadli. „A čo ty?“ zmenila tému. „Aký je tvoj príbeh po páde sveta?“

Úprimne, jeho príbeh pred pádom sveta je omnoho horší. Musel jej však niečo povedať a pravda to nebude. „Moja rodina sa kedysi dávno rozhádala. Veľmi. Na úroveň fyzického ubližovania,“ pokúsil sa byť tak blízko realite ako len mohol. „Ja a Lev sme boli jediní, kto si ešte veril. Neskôr sme vyhľadali Stana a spoločne sme sa ukrývali pred zvyškom. Úprimne, s kráľovskou rodinou sme neobchodovali. Vydierali sme ich.“

Cami takmer neudržala volant. „Prosím?“

Ash sa pousmial. „Kedysi sme kúpili určité akcie na trhu, ktoré boli pre nich kľúčové. Pokúsili sa nás pre ne zabiť a neboli práve... chytrí. Vďaka ich pokusom sme odhalili veci, ktoré by spôsobili pád celého rodu. Takže nás pekne sponzorovali za mlčanie. A než mi dáš prednášku o tom, ako sme mohli ukončiť ich hrôzovládu opresie, mysli na to, že na týchto ľudí by spravodlivosť nikdy nedosiahla. Jediné o čo by prišli je titul, ale všetky krvavé peniaze by im zostali a oni by si v pohodlí odišli do exilu, kde by pokračovali v rovnakom životnom štýle. A nahradil by ich niekto rovnako hrozný.“

Doktorka si zahryzla do jazyka. Nie je naivná aby si myslela, že zosadením jedného tyrana sa neobjaví druhý. Táto oblasť o tom vie svoje. „Pokračuj,“ vyzvala ho.

Ash uprel oči do neznáma. „Normálne sme žili v Škandinávii.“ A Grécku. Indii. Španielsku. Kanade. Mexiku. Za tie miléniá boli prakticky všade. „Prišli sme sem na každoročnú návštevu, aby sme našim kamarátom pripomenuli, kto má v rukách ich osud. Vtedy sa objavil Sachiel a všetka letecká doprava utíchla. Arábia sa zabarikádovala. To ešte netušili, že sem zavíta Hlad. V priebehu mesiaca sa pokazilo jedlo, polia zhnili, ľudia sa vzbúrili. My sme tu síce mali ukrytú vilu, ale nedokázali sme nečinne sedieť. Vzali sme pod ochranu toľkých, koľkých sme mohli. Kráľovská rodina sa zavrela v luxusnom bunkri.“

„Ešte stále sú tam?“ prskla Cami.

Ash zvážnel. „Ich ostatky zrejme áno. Mor sa postaral.“

Doktorku striaslo. Svet bol brutálny dávno pred príchodom Jazdcov. A ona stratila svoju kapacitu ľutovať jedincov, ktorí mali dosť peňazí na ukončenie svetového hladomoru a namiesto toho si kúpili nové Lamborghini.

Chvíľu sa viezli v tichu, až kým na obzore neuvideli neveľké mesto. Zostalo opustené po tom, čo sa v ňom rozšírila cholera a zdraví jedinci utiekli za hranice.

„Na uliciach budú ľudské ostatky,“ varovala ho Cami. „Pokús sa... im dopriať pokoj. A nasaď si rukavice. Mor sa postaral o nadbytok nebezpečných baktérií.“