Rozpoltení 9

 

Sedeli pri obrovskej vatre v púšti. Do osídlenia sa neodvážili vrátiť, pretože podľa Lity je plné pozostatkov krutých rituálov a čiernej mágie. Nikto nebol vážne zranený a niekoľko žien sa navzájom ošetrovalo. Niektoré si pokrývky hlavy zložili, iné nie.

Lita pomohla Cami zbaviť sa krvi z rúk a tváre. Videla, ako sa drobná žena trasie, ale nemala jej ako pomôcť. Ash klesol do piesku vedľa nich, opatrný ako nikdy. Camin výstup ho vydesil.

„Žili sme v meste niekoľko stoviek kilometrov odtiaľto,“ hovorila Lita, aby vyplnila ticho. Bola nútená zbaviť sa zakrvaveného hidžábu, ale nezdalo sa, že by sa zháňala po novom. Prehodila cez seba voľnú šatku, ktorá odhaľovala dlhé, pevné čierne vlasy takmer po pás. Mala nádherné hnedé oči orámované hustými riasami a hnedastú pokožku. „Cez dve stovky žien, všetko obete násilia alebo radikálov. Učila som ich bojovať a brániť sa. Po okolí sa veľmi rýchlo rozšírilo čo sme zač. Čelili sme prakticky neustálym útokom, až prišli... títo. S mágiou. Odpornou mágiou.“ Odmlčala sa, aby si zotrela slzy.

Ash jej podal pohár vody, hoci jej mali vážny nedostatok. Dali však ženám čo mohli. „To ste utiekli až sem?“

„Boli sme zahnané,“ smrkla. „Viaceré z nás pri sebe nosili zbraň s jednou guľkou. Ani jedna im nechcela padnúť do rúk, pretože to, čo robia...“ Striasla sa. „Ibaže oni... tá mágia... nám nedovoľuje umrieť. Doslova vzkriesia telo a pripútajú k nemu dušu. A tá duša viac nemá slobodnú vôľu. Je to ten najhorší osud, aký si viete predstaviť.“

Cami klesla sánka. „Nemôžu umrieť?“

„Nie, kým neumrú tí, ktorí ich zakliali.“ Lita si zotrela slzy. „Netušíte, čo sme videli. K čomu tie ženy boli prinútené v prakticky smrteľných bolestiach, z ktorých nebolo vykúpenia.“

Cami sa chcelo zvracať. Niekto tie monštrá musí zastaviť! „Sú to radikáli? Teroristi?“

Lita si odfrkla. „Ver mi, náboženstvo je len zásterka pre nasledovníkov. Tí, ktorí s tým začali, sú belosi z Európy a Ameriky. Boháči, ktorí sa dostali k prastarým záznamom a cennostiam a utajili ich pred svetom. Horné jedno percento.“

Ako inak. Preto viacerí nosia masky.

Lita si povzdychla. „Zachránili ste nás, ale nemáme sa vám ako odvďačiť.“

Ash sa okamžite prebral zo zamyslenia. „Nemusíte. Pre to sme vám nepomohli. Kam pôjdete?“

„K nám,“ rozhodla Cami okamžite, hoci sama nedávno protestovala nad prijímaním nových členov. „Máme malú komunitu na sever odtiaľto, takisto zloženú zo žien a minima mužov. Nemusíte zostať, ale aspoň budete mať strechu nad hlavou, než sa rozhodnete čo ďalej.“

Lita si ju so záujmom prezerala. „Takže je to pravda. Tie chýry o odbojných ženách na hraniciach.“ Sprisahanecky sa k nej naklonila. „Vedia o vás. A nemajú s vami pekné plány.“

Cami striaslo. S Jamilou tušili, že skôr alebo neskôr na dedinu vytiahne armáda. Naprázdno preglgla. „V jednote je sila,“ povedala a vstala, pretože už viac nezvládala tento rozhovor. Plus bola stále od krvi. „Odpočiňte si a ráno vyrazíme. Najviac zranené dáme do auta.“

Ash sa ospravedlňujúco usmial na Litu, ale tá chápala čím si Cami prechádza a mávla rukou. Tiež mu naznačila, že by svoju spolubojovníčku nemal nechávať osamote. Mrkla naňho a prešla k svojim ženám, aby im zreferovala novinky.

 

 

Cami sa vyzliekla do spodného prádla, aby si navlhčenou handrou mohla zotrieť zaschnutú krv. Stála medzi skalami, aby mala aspoň trochu súkromia, a svietila si slabou lucernou. Sotva však ubehlo pár minút a za chrbtom pocítila Ashovu prítomnosť. Ustrnula, ale neotočila sa. „Nebojíš sa?“ opýtala sa, keď nič nehovoril.

Ash sa oprel o skalu kúsok od nej. Vedel na čo Cami naráža – to, čo videl na bojisku nebola ona. Doslova. Ovládol ju niekto iný, niekto schopný chladnokrvne zabíjať. „Ja pre teba nie som hrozbou,“ povedal rozhodne.

Cami pokračovala v zmývaní krvi. Nevedela, ako mu vysvetliť čo sa stalo. Nechcela mu to vysvetľovať, ale nemohla dovoliť aby sa o tom rozhovoril doma v dedine.

Ash ju chvíľu pozoroval, než zbadal, že má menšie problémy dosiahnuť si na chrbát. Podišiel bližšie a vzal jej handru z rúk. „Smiem?“

Cami naprázdno preglgla. Ashova prítomnosť ju opäť rozrušovala. Napriek tomu prikývla a slastne privrela oči, keď jej nežne začal trieť chrbát. Jeho mlčanie a tiché porozumenie v nej čosi prebudili. Zvláštny pokoj duše. „Vieš čo je to disociatívna porucha?“

Ashove pravé ja, démon túžby a sexu, sa opäť prebúdzal. Táto žena ho priam volala. „Nie,“ priznal, hoci ten výraz už počul.

Cami hľadela pred seba do temnoty. Ash si dával pozor, aby sa jej nedotkol koža na kožu, ale jeho pohyby jej masírovali namáhané svaly. Odolávala zastonaniu. „Keď je telu príliš ublížené, keď je niekto v bolestiach alebo zranený, náš mozog zasiahne a aby nás ušetril utrpenia, pošle nás do bezvedomia,“ začala. „Ibaže keď niekto zažije priveľkú psychickú traumu... mozog si tiež nájde spôsob ako nás chrániť. Disociuje. Traumatickú situáciu doslova odkrojí od nášho ja. Niekedy máš pocit, akoby si mal spomienky z pohľadu tretej osoby, hoci sú tvoje vlastné. Inokedy... inokedy máš úplný výpadok. Na traumatickú udalosť. A keď je tých udalostí priveľa a mozog neustále ukrajuje a ukrajuje, ukrojené časti sa spoja. A v prípadoch ako je môj...“ toto sa ťažko priznávalo. Cami ešte nikomu nepovedala, že niekedy nie je sama sebou. „... tie ukrojené časti vytvoria samostatnú osobnosť,“ dokončila. „A tá osobnosť žije vo mne.“

Ash pochopil. To, čo videl, bola trpiaca Cami. Tá, ktorá videla len jedinú obranu a tou bol zbesilý útok. Odhodil handru a pozoroval jej rovný, čistý chrbát. Jeho démon opäť vystrelil chápadlá moci a uzavrel v nich ženu pred ním – v ochrannom objatí. Cami sa uvoľnila, hoci netušila prečo. Aj on ju chcel objať, ale obával sa, že by to nevzala dobre. Riskol teda len jemný dotyk dlaní a keď sa neodtiahla, stále stojac za ňou jej zovrel ruku.

Cami po líci stiekla slza. Aj tento jednoduchý dotyk pre ňu znamenal celý svet.

„V skutočnosti mám dve... osobnosti. Bojovníčku a inžinierku. Tá druhá je ale pokojná. Pomáha mi s budovaním a nápadmi. Nikdy nepreberá kontrolu,“ dostala zo seba. „Bojovníčka sa dostáva na povrch len keď som v ohrození. A ešte nikdy neprehrala.“

Ash netušil, kde sa v ňom berie tá stupidita, ale prehrabol Cami jemné vlasy a nadýchol sa ich vône. Čo to robí? Čo si jeho démon myslí, že robí? „Pri mne sa nikdy neprejavila.“

Cami sa pousmiala. Jej diabolské ja dokáže rozoznať nebezpečenstvo. Ash ho pre ňu nikdy nepredstavoval. „Zdá sa, že ti dôveruje.“

Ashovi sa takmer podlomili kolená. Kedysi mu tiež ktosi dôveroval a dopadlo to veľmi, veľmi zle. Postavil sa vlastnej rodine. Ublížil vlastnej rodine. A stálo ich to tisícročia zabudnutia. A napriek tomu sa tu ako nejaký tínedžer sápe po tejto trpiacej žene, ktorej by k nohám zložil kráľovstvo nebeské. A niežeby ho nemal k dispozícii.

Cami z neho vycítila zúfalstvo. Pritiahla si ich spojené dlane k hrudi zahalenej len kusom látky. Ich telá sa dotkli, ale stále ich oddeľovalo Ashovo oblečenie. „Nedesím ťa?“

Desí ho fakt, že Cami si musela prejsť neskutočným peklom a teraz je rozdelená na tri osobnosti. Ďakoval však mocnostiam, že jedna z nich ju chráni. „Nie,“ povedal rozhodne.

Druhá slza stiekla dolu lícom. Cami smrkla a oprela sa oňho. Ash krotil svojho démona ako len mohol. Nakoniec si všimol že sa Cami začína triasť zimou a podal jej čisté oblečenie, ktoré si pripravila. Po chvíli si rozložili menší oheň medzi skalami, ďalej od Lity a jej žien.

Ash rozfúkol plamene a posadil sa vedľa Cami zabalenej do deky, opretej o skalu. V tvári mala stále obozretnosť, akoby naďalej čakala, že sa jej zľakne a utečie. Aby jej dal najavo, že nič také nenastane, jednou rukou ju objal a stiahol k sebe, aby sa mohla oprieť oňho namiesto chladnej skaly.

Cami sa cítila až pridobre v teplom objatí. Prvý raz v živote ju muž neodpudzoval. Prišlo jej to pozoruhodné.

„Smiem sa opýtať niečo osobné?“ ozval sa Ash po chvíli.

„Iste.“ Aj tak už vie to najhoršie.

Ash im opäť spojil dlane. „Všimol som si, že máš na podbrušku jazvu. Veľkú jazvu.“

Camine oči okamžite potemneli. Nepozrela na Asha, ale bolo badať ako ustrnula. Potom si len smutne povzdychla. „Je to dávna rana,“ povedala s podivnou ľahkosťou. „Naozaj chceš počuť ten depresívny príbeh?“

„Ak si ochotná sa oň podeliť...“ Nechcel na ňu tlačiť, ale bol by obetoval baránka, len aby sa to dozvedel.

Cami uprela pohľad do plameňov a pery sa jej skrivili v neveselom úsmeve. „Rana nenaplnenej lásky,“ pomenovala svoju večnú pripomienku vlastnej hlúposti.

Ash zabudol dýchať. „Prosím?“

„Moja... disociácia začala práve týmto zranením, takže si niektoré časti pamätám zahmlene,“ upozornila ho. „Bola som bláznivo zamilovaná do niekoho, kto o mojich citoch netušil. A ja som mu ich nikdy neprezradila, pretože som sa bála zlomeného srdca. Jedného dňa sme sa pohádali v mojej dielni a ja som spadla na ostrú súčiastku. Poslala som ho preč. Nikdy sa nevrátil. Zrejme som celkom neodhadla rozsah svojho zranenia, pretože som odišla z dielne a zrejme omdlela na náhodnom mieste. Dodnes neviem, čo ma zachránilo, ale nevykrvácala som. Trvalo to neskutočne dlho, no rana sa zahojila. Odvtedy som však rozpoltená,“ ukázala si na hlavu. „Dlho som mohla len ležať, ale nemala som žiadne jedlo a vodu. Bolo to peklo. Myslím, že môj anjel strážny v tej dobe robil nadčasy, inak si to neviem vysvetliť.“ Zasmiala sa nad tou myšlienkou.

Ash neveril vlastným ušiam. Niekoľkokrát musel zamrkať. Táto drobná žienka... Už ani nebránil svojej moci objať ju. Obalil ju do nej. „Nikdy si ho nevyhľadala?“

Trpko sa zasmiala. „Boli to roky, než som si v mysli dala veci do poriadku. Mala som iné problémy, než pátrať po niekom, koho mi mozog oddelil od môjho ja. Plus som si istá, že po tom všetkom je dávno mŕtvy.“

Ashovi sa chcelo plakať. Pritisol si Cami ešte bližšie k sebe a zaboril nos do jej vlasov. Keby tam vtedy tak mohol byť... „Ešte k nemu niečo cítiš?“ Nenávidel sa, že potrebuje počuť odpoveď.

Cami sa zamyslela. „Som iná žena než akú poznal on. Láska nie je láska kým nie je obojstranná a teraz to už chápem. Niečo som sa od neho naučila a on neurobil nič zlé. Nezaútočil na mňa. Mám to zahmlené, ale myslím že to bol on, kto by skončil nabodnutý na niečom ostrom, ale ja som skočila pred neho, aby som zabránila jeho pádu.“ Zotrela si slzy. „Hlúpa, hlúpa láska.“

Nie. Hlúpy, hlúpy idiot, ktorý si to nevšimol.

Ash jej pohladil líce a prinútil ju pozrieť mu do očí. „Nikdy a kvôli nikomu to už viac neurob, áno?“ prosil ju. „Tvoj život má rovnakú hodnotu ako kohokoľvek iného.“

Cami si toho bola vedomá – napriek tomu, že po celý život sa ju pokúšali presvedčiť o opaku. Bolo však pekné to počuť od niekoho iného než od seba. Ashove teplé hnedé oči jej hľadeli priamo do ubolenej duše a Cami na malý moment zabudla, že celý svet sa okolo nej zrútil.

Ash prišiel o všetok zdravý rozum, pretože ju v tom momente pobozkal, hoci vedel že by mal utiecť čo najďalej. Cami chvíľu váhala, prekvapená ľahkým dotykom, avšak v jej vnútri sa rozlialo teplo a bozk mu opätovala. Démon vášne ihneď vycítil jej neskúsenosť v tejto oblasti a prebral kontrolu. Jazykom vkĺzol medzi jej jemné pery a vyzval ju k zmyselnému súboju.

Cami zalievala horúčava. Ashova dlaň jej zľahka hladila líce a presunula sa na odhalený krk. Od kohokoľvek iného by to brala ako ohrozenie – mohol by ju uškrtiť, ale jej bojovné ja ani len nepíplo keď jej pritlačil palec na tepnu a zistil ako zbesilo jej bije srdce. Zaborila mu ruku do vlasov a nedokázala zabrániť stonu. Jej pokožka bola odrazu neskutočne citlivá.

Ash sa odtiahol, keď videl že Cami potrebuje chytiť dych. Oči mala privreté, líca ružové. Trvalo niekoľko sekúnd, kým tento pohľad spracoval.

Cami naňho v obavách pozrela. Odkedy sa pamätá, musela byť tá silná. Kvôli sebe. V tejto chvíli však vedela, že z nej sála zraniteľnosť a nevedela čo s tým robiť.

Ashovo srdce pukalo. Je len jediná správna vec, ktorú môže urobiť a to utiecť a nikdy sa nevrátiť, ibaže to nedokázal. Fyzicky nebol schopný ju tu nechať. Nie po tom všetkom, čo dnes prežili a čo sa dozvedel.

Prstom jej prešiel po perách a spojil im čelá. „Mali by sme ísť spať,“ zašepkal. Zdvihol zmätenú Cami a položil ju na pripravené lôžko. Keď uvidel jej chvíľkovú paniku nad tým, že by sa vzdialil, znovu ju pobozkal a ľahol si vedľa nej. Chrbtom ju k sebe pritiahol a objal ju okolo pása.

Cami privrela oči. Bola si istá, že by sa rozplakala ako malé dieťa, keby ju nechal samu. Ash by bol zhrozený levelom jej osamelosti. Odkedy sa vyliečila zo zranenia, nikdy nikomu nedovolila dotknúť sa jej – žiadne objatia, žiadne pohladenia. Ak na ňu niekto siahol, bolo to proti jej vôli a nedožil sa ďalšieho rána.

Camino telo zabudlo aké to je... cítiť. Je to úbohé? Alebo je to len ďalší z jej obranných mechanizmov? Zovrelo jej srdce a všetok stres a zúfalstvo sa predrali na povrch. Pritlačila si ruky na pery, aby nebolo badať, že sa rozplakala ako malé dieťa, ale Ash nepatrí k tým nevšímavým. V momente vedel, že niečo nie je v poriadku a pretočil ju na chrbát.

„Cami? Bolí ťa niečo?“ preľakol sa.

Pokrútila hlavou a chcela sa odtiahnuť, ale nedovolil jej to. Celé jej telo sa otriasalo vzlykmi.

„Cami? Máš bolesti?“ zopakoval, ale bol si istý, že na nej nevidel žiadne zranenia.

Cami si pritisla ruku na srdce, pretože mala pocit, že sa jej v hrudi zmenilo na obrovskú čiernu dieru.

Pochopil. Odtlačil jej dlaň a vkĺzol tou svojou pod voľné tričko, ktoré mala na sebe. Priložil jej ju nad ten bijúci, zlomený orgán, ktorý musela tak dlho chrániť. Bohovia drahí, aj keď ho za to bratia prizabijú, on nebude schopný odkráčať!

„Som pri tebe, Cami,“ zašepkal jej do ucha. „Nie si sama. Nie si na tomto svete sama.“

Ako by nemohla byť? Ako by niekto ako ona nemohol byť sám? Tak neskutočne stratený?

Ash ju napriek vzlykom a neustávajúcemu plaču objímal až kým neupadla do takmer komatózneho spánku od vyčerpania.