Rozpoltení 18

 

Camael, Chamuel, Hammuel, Camniel. Toto sú všetko jej mená. Je archanjel Camael, staviteľka a inžinierka vznášajúcich sa miest. Tá, ktorá zradila. Tá, ktorá prebehla. Tá, ktorá postavila stroj na vymazanie spomienok.

Jej alter egá sa pomaly strácali, ako sa prelievali do jej skutočného ja. Cami zaryla nechty do prašnej zeme, ako v nej vybuchla tisícročia potlačená moc. Naposledy vykríkla a sekundu na to sa už nekrčila na zemi, ale stála vzpriamene s roztiahnutými krídlami. Dúhovými krídlami, ktoré vrhali odlesky na všetko na okolí. Na sebe mala tmavoružovú róbu stiahnutú zlatým opaskom a vo vlasoch diamantové ornamenty.

Všetko sa jej vrátilo. Jej snaha zachrániť ľudí. Tajné spojenectvo s Jophiel a Belphegor.

Náhrdelník. Dotkla sa kryštálu, ktorý jej dal Ash. Ktorý mu pred tisícročiami dala ona. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Pozrela na troch démonov pred sebou. „Ashmedai,“ povedala dojato. „Leviathan. Sat-“ odrazu si spomenula, že toto meno tretí démon nikdy nepreferoval. „Abaddon,“ opravila sa.

Stan sa usmial. Camael k jeho identite mala vždy hlboký rešpekt. „Vitaj naspäť, sestrička.“ Srdečne ju objal.

Cami si zotrela slzy a smrkla. „Nebesia, vy ste ma našli!“

„Nikdy sme ťa neprestali hľadať,“ šepol Ash sprisahanecky.

Znovu sa rozplakala, tentoraz šťastím. Potom sa spamätala. „Dedina!“ uvedomila si. „Čo sa deje v dedine?“

Lev jej položil dlaň na odhalené rameno, aby ju upokojil. „Je chránená. Naše stvorenia ju vzali pod ochranné krídla. Nesmrteľní už nie sú vo vojne,“ povedal hrdo.

Áno. Jej posledné spomienky boli na obrovské rasové nepokoje na ich pôvodnom domove. Koľko sa odvtedy zmenilo... Chcela ich všetkých navštíviť, objať a... „Nevedia o nás, nemám pravdu? O tom, že sme ich stvorili.“

Muži si vymenili rozpačité pohľady.

Na Cami doľahla realita. Svet nie je v utópii. Ich vlastná rodina je na nože. Stratená. Roztrúsená.

„Dokážeš nám vrátiť spomienky, Camael? A našu moc?“ prosil ju Abaddon.

Dych sa jej zasekol v hrdle. Zovrelo jej srdce. Ten prašivý stroj! Tá vec, ktorá im toľko vzala... Spomenula si na roky, ktoré jej trvalo ho postaviť. „Ja... vy ste ma celý ten čas... hľadali v nádeji, že... že dokážem napraviť čo som spôsobila?“

Ash spoznal paniku v jej očiach. Niečo nie je správne. Čo im ešte ušlo? „Hľadali sme ťa, pretože si sa pre nás obetovala. Pre svet.“ Urobil krok smerom k nej, ale cúvla. Prvý raz mu pozrela do očí a v absolútnej hrôze si prikryla ústa ako si spomenula na tajomstvo, s ktorým sa mu zverila. Rana nenaplnenej lásky. Vo svojich snoch nikdy nevidela tvár muža pre ktorého skončila s ranou na brušku. Na to bola sila stroja prisilná a ona sa naň doslova nabodla.

Ash sa pokúsil o úsmev. Zrejme to nevyšlo, pretože Cami ozelenela. Cúvla ešte viac. Už viac nie sú spolubojovníci v padnutom svete. Sú dve protistrany, archanjel a archdémon. Vládcovia a stvoritelia. Kedysi proti sebe bojovali, než Cami zmenila strany.

V deň keď sa dozvedel pravdu o jej citoch, akoby čosi v ňom umrelo a povstalo zároveň. Po tisícročia nerozumel jej činom. Jej pohľadom. Aký idiot musel byť? Tá žena zo seba urobila živý štít, aby neskončil nabodnutý na stroji. Aby neprišiel úplne o všetky spomienky. Dala mu kryštál ako dar a on vnútri našiel mechanizmus. Podozrieval ju zo zrady a odhodil ho. Až keď mu dala do ruky vlastný pochopil, že mal ochrániť jeho spomienky. Cami mu verila natoľko, že ho vylúčila zo straty pamäte. A nakoniec mu dala ten svoj. Ten, ktorý mal chrániť ju. Zabudla na všetko, na svoju identitu, na svoju silu, na svoje poznatky. Zostala uväznená v ženskom tele, živoriac medzi ľuďmi. Keby sa aspoň mohla zmeniť na muža, aby mala o niečo ľahší život, ale ani to jej nebolo dopriate. Nevedela kto je, mohla len pozorovať že nestarne a šalela z toho.

„Camael,“ oslovil ju jemne.

Cami prišlo špatne. Jej najstráženejšie tajomstvo. Jej hlboký cit. Jej neuskutočniteľná rozprávka. Jej naivita. Netušila ako sa mohla zamilovať do niekoho, kto tu s ňou bol po miliardy rokov. Najskôr ako energia, neskôr ako brat.

Nebesia, považujú sa za súrodencov! Všetci by ju vysmiali. On ju mal vysmiať! Prečo to ešte neurobil... Pretože ju potreboval. Všetko predstieral, pretože veril že mu vráti zvyšok spomienok. Kryštál mal v sebe jej životnú esenciu, preto nebol stopercentný.

„A-ako ste ma vôbec našli?“

Abaddon ju uprene pozoroval. Čosi mu ako démonovi pokušenia nesedelo. Cítil z nej... túžbu po pokušení. Tak ako kedysi. „Náhodou. Keď padla Arábia, skutočne sme tu boli za obchodom. My a pár spojencov, medzi ktorými je niekoľko padlých anjelov, sme vyslali napred drony a takmer sme spadli z nôh, keď sme v dedine uvideli známe prvky. Dizajn, ktorý je vlastný len tebe, Camael.“

Dizajn. Prezradil ju zasraný dizajn! Spôsob, akým stavala stroje! Preto jej mestá na oblohe prišli povedomé! Sama ich postavila! Hystericky sa zasmiala. Mohla to ešte viac pokaziť? Postaviť stroj na vymazanie spomienok je jedna vec. Kde k plánom naň prišla, vec druhá. A dôvod prečo ho musela použiť vec tretia.

To ona všetko začala. Ona rozzúrila vodcu archanjelskej frakcie. Ona a jej vynálezy. Len pre to, že chcela vidieť ľudí rozvíjať sa.

„Dokážeš zvrátiť účinky stoja, však Camael?“ zhrozil sa Lev, keď mu docvaklo jej váhanie. „Povedz, že to nie je trvalé!“ vykríkol.

Cami nadskočila.

Všetko je zle! Všetko sa pokazilo! „Mrzí ma to,“ pípla.

Ashove oči potemneli. „Čo ťa mrzí, Camael?!“

Traja démoni. Traja veľmi mocní démoni. A ona im musí oznámiť, že nedokáže vrátiť čo vzala. „Môj stroj nemá spätný chod.“

Leviathanovi klesla sánka.

Abaddon mal v tvári výraz absolútnej hrôzy.

Ashmedai zovrel pery.

Camael, mocný archanjel ktorý sa nikdy nebál, sklopila pohľad. Objala sa rukami a predstavovala si zradu, ktorú musí Ash cítiť. Keby aspoň nevedel o jej citoch...

„Hľadali ste ma zbytočne,“ šepla skleslo.

Ash bojoval sám so sebou. Po miléniá sa hnal len za spomienkami a teraz... Cami v sebe vidí len ďalší nástroj. Akoby nemala hodnotu mimo jej inžinierskych schopností.

Ale keby vedel, že mu spomienky nikdy nevráti, snažil by sa? Bál sa odpovede. Je to predsa jeho Camael. Tá, ktorú navštívil pod rúškom noci, aby jej ukázal život medzi ľuďmi. Dodnes si pamätal jej úsmev, keď ich prvý raz uvidela tancovať. Keď jej ušili jednoduché šaty a nadšene jej ich darovali. Keď ju učili piecť jednoduchý chlieb. Tá, ktorá si ich zamilovala a pridala sa na jeho stranu.

Jeho predrahý anjel.

Cami sa trhane nadýchla, ako bojovala s plačom. „Tak strašne ma všetko mrzí,“ zopakovala, otočila sa a mávla krídlami. Vzniesla sa do vzduchu a zmizla im z dohľadu.

Lev od frustrácie kopol do najbližšej skaly a zreval: „Čakali sme štyri tisícky rokov na nič?!“

Ash zamyslene pozoroval oblohu, na ktorej zmizla žena s dúhovými krídlami. „Nie,“ povedal sebaisto. „Sachiel si spomenul. Ona si spomenula. Vojna ešte nie je prehratá.“

 

Cami nevedela presne kam letí, len sa potrebovala vzdialiť od osudu, ktorý si po ňu prišiel. Toto nebolo v pláne. Ona nemala zabudnúť. A ani Ashmedai. Mali žiť v mieri a pokoji, chrániť ľudí a hlavne, hlavne – Ash nemal nikdy prísť na tú strašnú pravdu, ktorú ukrývala hlboko v srdci.

Ako mu to mohla povedať? Čo jej to napadlo? Áno, myslela si že sa zamilovala do smrteľníka kedysi veľmi, veľmi dávno. Nevedela prečo nestarne, prečo sa jej dejú veci ktoré sa jej diali. A zverí sa prvému chlapovi, ktorý sa nedesil jej skutočného ja? Môže byť ešte hlúpejšia?

Celá roztrasená a uslzená doslova narazila do čohosi pevného v hustých oblakoch. Vyrazilo jej dych a takmer sa neudržala vo vzduchu, ale nakoniec našla rovnováhu. K jej prekvapeniu sa oblohou pohybovalo jedno z jej miest. Mierilo k dedine, aby jeho obyvatelia vyjadrili podporu novému hnutiu žien.

Presne tí istí dvaja obyvatelia v šoku vybehli na pristávaciu plochu napojenú na najvyššiu budovu po tom, čo ich radary zaznamenali letiaci objekt v blízkosti.

Cami uvidela známe horiace krídla a neznáme krídla z číreho svetla. Nemala viac síl. Pristála priamo pred Luciferom a keďže ju nohy neposlúchali, klesla na zem a nedokázala vstať. Okamžite do nej narazila pradávna sila jeho spoločníčky.

„Lucifer. Dcéra Jakuba,“ zašepkala posvätne.

„Nebesia, to je Camael!“ zvolal Lucifer po niekoľkých sekundách ticha a pribehol k nej, aby ju mohol podoprieť. „Sestrička? Si to ty?“

Uplakane prikývla. Nikdy sa toľko nenaplakala ako za tieto posledné hodiny.

„Celá sa trasieš. Ublížil ti niekto? Čo sa deje? Ako si nás našla?“

„Ja... dedina... a útok... Lilith... anjeli... Ashmedai... spomienky...“ vzlykala, až kým na líci nepocítila teplú, jemnú ruku. Zdvihla pohľad a uvidela pokojnú tvár dcéry Jakuba. Dcéry ľudí, ktorí sa proti takým ako ona postavili a vyhrali.

„Dýchaj, archanjel Camael. Nádych. Výdych. Si v bezpečí,“ hovorila Amira pokojne. „Máš bolesti?“

Cami pokrútila hlavou.

Amira ju objala a prisadla si k nej na hladký povrch pristávacej plochy. „Šššš. Si v bezpečí,“ zopakovala.

Cami sa k nej privinula a prišiel ďalší záchvat usedavého plaču.