Rozpoltení 19

 

„Prosím, hovor s nami, Lilith.“ Carys sedela pri okrúhlom stole spolu s Jamilou, Lilith, Angelicou a najvyššími kráľovnami. Jamila práve dostala rýchlokurz o nesmrteľných a stále bola v šoku, zatiaľ čo vonku valkýry s Persefonou triedili hriešnikov a bohyne s anjelmi zachraňovali čiernou mágiou posadnuté ženy, ktoré potrebovali mnoho upokojovania a terapie, o deťoch ani nehovoriac.

Lilith po všetkých prešla pohľadom, ktorý svojho času musel desiť aj najvyšších anjelov. Preto sa jej zbavili?

„Čo sa stalo na nebesiach?“ naliehala Carys.

Lilith si prekrížila ruky na hrudi. „Prečo sa neopýtaš svojich druhov?“ prskla.

Carys privrela oči a zhlboka sa nadýchla. „Najvyšší anjeli sa zaradili do cyklu reinkarnácie. Dostali najhoršiu možnú karmu. Viem, že čokoľvek urobili, týka sa to teba.“

Lilithine oči sa rozšírili a na perách sa jej objavil spokojný úsmev. „Nechaj ma hádať. Sexuálne otrokyne?“

„Okrem iného,“ pripustila Carys.

Lilith priam žiarila spokojnosťou.

„Veci sa zmenili, Lilith,“ pokúšala sa jej vysvetliť vládkyňa. „Nebesiam vládnem ja s mojím manželom a synom. Z archanjelských trónov. Julius – môj spoluvládca – je démon. Ja som nefilim a náš syn... je mix všetkého. Zakázali sme odrezávanie krídel a zrušili pravidlá čistej krvi. Nebesia už nie sú ako si ich pamätáš. Prosím, pomôž nám pochopiť čo sa stalo.“

Lilith jej dlhé minúty hľadela do očí, ale Carys neuhla. Už čelila mnohému.

Padlý anjel nakoniec poľavil. „Anjeli vidia možné budúcnosti. Varianty. Vidíš ich aj ty?“

Carys prikývla. „Viac-menej. Bohužiaľ apokalypsa narušila bežný chod nebies.“

Lilith si za pochodu usporiadavala myšlienky. „Pozorovať ľudí môže byť niekedy frustrujúce. A nudné, predpokladám. Hlavne keď sa nemusíš účastniť tohto stupídneho boja o život. Keď si oddelená od reality.“

Carys si s kráľovnami vymenila neistý pohľad.

„Ľudia sú všetko, len nie nudní. Sú extrémne kreatívni, nanešťastie vo väčšine prípadov v nesprávnych oblastiach. Ale už za ich počiatkov sa vedelo, že dosiahnu extrémny pokrok. Mali to v sebe. Stále majú. Než započala civilizácia, mohli len prežívať. Potrebovali jesť, mať strechu nad hlavou, starať sa o mladých a bojovať proti silám prírody. To im zabralo väčšinu času, preto po stovky tisíc rokov nedochádzalo k veľkému progresu. Anjeli im posielali toľko pomoci, koľko sa dalo.“ Lilith sa odmlčala. V očiach mala slzy. „Až keď dokázali zabezpečiť svoje základné potreby sa mohli vyvíjať ďalej. Filozofovať. Konštruovať. Tvoriť. Šlo to pomaly. Pre najvyšších anjelov príliš pomaly.“

Carys sa mračila. „No a? Museli vedieť aké ťažké to na počiatkoch ľudia mali.“

„Ver mi, že im to bolo nanajvýš jasné,“ prskla Lilith nenávistne. „Spočiatku som ich činy nespochybňovala. Posielali anjelov filozofom a vedcom. Bola som z toho šťastná. Videla som progres. Jedného dňa ma ale poslali strážiť ženu, manželku významného vynálezcu, ktorého meno sa stratilo v dejinách. Zachránila som ju pred chorobou a pomohla jej prežiť ťažký pôrod. Bola to výnimočná duša. Starala sa o sedem detí, a napriek tomu som zistila, že pomáhala manželovi s jeho nákresmi a výpočtami. Neskutočne ju to vyčerpávalo, až nakoniec umrela. Šla som za najvyššími anjelmi a chcela vedieť, prečo jej nedopriali rovnaké možnosti ako jej manželovi, ktorý sa stal mocným radcom vtedajšieho panovníka a získal obrovské bohatstvo. Povedali mi, že bez nej by jej manžel nevyužil všetok svoj potenciál. Spočiatku som tomu nerozumela. Potajme som začala zisťovať viac. Muži mali bezpočet strážnych anjelov, ale ženy len v prípade, keď potrebovali doslova zachrániť pred smrťou. Všetky boli manželky alebo matky, ktoré sa starali o významných mužov. Začalo mi to byť podozrivé.“

Už sa mračili aj ostatné vládkyne. Jamila mala v očiach vraždu.

„Po desaťročiach snorenia na nebesiach a zakrádania sa oddeleniami som sa konečne dopracovala k tomu najodpornejšiemu vysvetleniu. Anjeli sa nudili. Doslova. Potrebovali vidieť akciu, chceli rýchly progres, chceli vývoj, chceli novinky. A tak obetovali ženy.“

Carys mala ruky zahrabnuté v červených vlasoch. „Obetovali? Ako?“

„Zistili, že keď sa muži nemusia starať o svoje základné prežitie, viac času venujú iným aktivitám. Plánom vojen, ktoré dali vzniknúť novým impériám. Vzdelávaním vedúcim k vedeckým objavom. Ale kto sa postará aby mali vždy jedlo na stole, čistý dom, aby bolo o ich deti postarané a aby boli uspokojené ich sexuálne túžby? S tvrdým penisom sa ťažko uvažuje a niežeby muži boli borci vo využívaný mozgových závitov. Niekto musel robiť základy a stať sa sluhom, aby iní mohli ísť vpred.“ Lilith si všetky ženy vážne premerala. „Urobili z nás druhotriednych občanov, aby muži mohli stavať chorú civilizáciu. Naše túžby, naše vzdelanie, naše nápady a naše životy sa stali nepodstatnými.“

Rebecca zatínala päste. „Obetovali potenciál polovice ľudských bytostí? Aký to má zmysel? Aj medzi nami sú vedkyne. Vynálezkyne. Generálky.“

Lilith sa hystericky zasmiala. „A paradoxne, to bol problém. Pozri sa čo vybudovali muži. Otroctvo. Náboženstvá odrezávajúce nám časti našich pohlavných orgánov. Kapitalizmus, kde miliardy hladujú, ale bohatí letia do vesmíru. Továrne na úkor životného prostredia. Zbrane na úkor životov a národov. Extrémny a rýchly pokrok na úkor budúcnosti.“

„A to anjelom nebolo podozrivé?“ opýtala sa Kathrine.

Lilith zagúľala očami. „Existovali dva scenáre pristátia na Mesiaci. Ten prvý, ktorý ste videli a ktorý poznáte. Mužmi ovládaná organizácia poslala mužov na Mesiac. Napriek tomu to bola žena, kto im to umožnil svojím kódovaním. Viete ako testovali prežitie vo vesmíre? Zobrali desiatky žien a vystavili ich extrémnym podmienkam. Doslova z nich urobili krysy. Museli vydržať extrémnu radiáciu, teplo, zimu, zásahy elektrinou a prehltnúť kusy plastov. Ženy testami prešli. Muži nie. Kto poletel do vesmíru, pretože považovali za smiešne a ponižujúce, aby sme tam leteli my?“

Rebecca mala čo robiť, aby kontrolovala svoju moc a neprivolala zemetrasenie.

Lilith sa lakťami oprela o stôl. „Druhý scenár by sa odohral o dvesto rokov neskôr. Posádka mužov aj žien by na Mesiaci založila základňu. Ibaže na Zemi by sme nemali chudobu a nikto by nehladoval, pretože najskôr by sme zdroje naliali do vyriešenia týchto problémov. To je dvesto rokov čakania na niečo, čo chceli vidieť čím skôr.“

Carys klesla sánka.

„Nebyť Kolumba, neprišlo by masívne otroctvo a ekonomický vzostup Ameriky. Nebyť Forda, výroba by sa inovovala až neskôr a humánnejšie. Čo tam po tom, že patril k Nacistom? Viete, prečo anjelom nevadila druhá svetová? Pretože pokusy na ľuďoch, ktoré sa počas nej odohrali, posunuli vedu vpred o desaťročia. Farmaceutické spoločnosti prišli k miliardám. Všetko v mene pokroku.“

Ticho v miestnosti by sa dalo krájať. Ešte aj Lilith fučala ako býk, keď mohla konečne rozpovedať svoj príbeh.

„Len čo som odhalila ich úmysly, bojovala som zo všetkých síl. Nestačilo to. Odrezali mi krídla a ociachovali ma, aby som sa nikdy nestratila medzi ľuďmi, keď ma medzi nich skopli.“

Abby mala slzy na krajíčku. Slzy hnevu a bezmocnosti. Toľko neprávostí voči ženám... Toľko utrpenia a utláčania...

„Nikdy som neprestala,“ dokončila Lilith svoj prejav už o niečo miernejším hlasom. „Ale nikdy to ani nestačilo. Nech som sa akokoľvek snažila, nad týmto podvodným systémom nejde vyhrať.“

Carys smrkla. Chcela niečo rozmlátiť. „Takže všetky náboženstvá...“

„Boli ticho podporované anjelmi. Upaľovanie žien, väznenie a vraždy homosexuálov, odmietanie existencie viac než dvoch pohlaví, rezanie, týranie, detské nevesty, to všetko pre nich boli kolaterálne straty. Účel svätí prostriedky.“

„Krížové výpravy, džihád, genocídy...“

Lilith si len vzdychla. „Musíte pochopiť jednu vec. Muži nedostali šancu k vývinu emočnej inteligencie, pretože medzi nimi vládne predstava, že sú silní a ak sa rozplačú, budú za slabochov. Oni sú stále v jaskyniach. Doslova. Emočne aj psychologicky. Je to vedecký fakt. Nie sú zlí. Nikto sa zlý nerodí. Nerodíme sa ako muži a ženy, čierni a bieli. Rodíme sa ako ľudia. Teda smrteľníci. Oni sa rodia ako ľudia. Anjeli však podporili systém, ktorý priniesol najrýchlejšie výsledky a obetovali nielen nás, ale aj ich. Muži to však nevidia, čo je na tom najsmutnejšie. Sami seba prezentujú ako niekoho, kto sa nevie ovládať keď na nás vidí sporé oblečenie, akoby boli zvieratá. To zo seba robia, než aby sa pokúsili opustiť systém, ktorý ich zotročil. A čo ako táto spoločnosť odmieta priznať existenciu viac než dvoch pohlaví, realita je iná. Na svete sú milióny nebinárnych ľudí a mnoho ďalších identít. To všetko zamietli anjeli pod koberec. Chápete aký hlboký je tento problém? Nikto nie je víťazom. Máme rozbehnutý vlak, ktorý nejde zastaviť, pretože pasažieri nemajú okná.“

Carys musela vstať a začala sa prechádzať sem a tam po miestnosti. Čakala, že to bude zlé, ale nie takto zlé. Keby toto všetko vedela predtým... sama najvyšších anjelov zabije. Vždy si myslela, že ľudia si sami môžu za svoje nešťastie. Všetci nesmrteľní s tým presvedčením žili. Preto pre nich bolo ľahké nezasahovať.

Ako mohli obetovať polovicu populácie?

Kde mali svedomie?

A to všetko len pre to, že sa nudili?!

Chcelo sa jej zvracať.

Miléniá.

Miliardy žien.

Naplo ju.

„Prečo práve mužov? Mohli stvoriť rovnako toxický matriarchát,“ napadlo jej. „Mohli nás zmanipulovať rovnako a urobiť monštrá z nás.“

Lilith si hrýzla peru. „Pretože sami boli muži. Postavili sa na stranu vlastných. Nič viac, nič menej. Ani si len nehodili mincou.“

Rebecca musela vstať a podoprieť Carys, aby k nej mohla vyslať kúsok svojej energie na povzbudenie. Cítila jej hnev. Miesil sa s jej vlastným.

„A keďže nesmrteľní žili v ústraní a nemali vplyv na globálny vývoj, do ich rovnosti nezasahovali,“ domyslela si Lena znechutene.

Lilith mykla plecami. „Pravdepodobne.“

Jamila tiež vstala a roztvorila drevené okno. Boli na najvyššom poschodí a pod nimi sa v dedine mihali ženy – zranené, doktorky, nesmrteľné. Všetky si pomáhali, podporovali sa. Delili sa o jedlo, vodu a príbehy. Valkýry držali stráž na opevnení, akoby to bol ich dlhoročný domov. „Nevyhrali,“ šepla.

„Prosím?“ spozornela Carys.

„Čo ako sa anjeli a muži snažili, nezabili nášho ducha. Ešte stále máme šancu vybudovať nový svet. Tu. Dnes. Teraz. My všetky. Ale potrebujeme férové šance.“ Vážne sa obrátila k vládkyni nebies. „Ak nám nechcete pomôcť, aspoň stiahnite svojich anjelov. Dajte nám slobodu.“

Carys po lícach stiekli slzy. Než začala porada, preťala všetky zväzky anjelov strážnych k mužom, ktorých porazili. Ich príbehy ešte budú vypočuté. Nateraz boli poslaní do neba, kde sa o nich stará Julius s Kadenom. Predpokladala, že jej len potvrdia Lilithine slová.

„Dáme vám viac než to,“ prisľúbila a podala jej ruku. „Nebesia si berú tvoju dedinu pod ochranu. Nikto na vás nevztiahne ruku. A už nikdy viac nebudeme skrývať strážnych anjelov. Ak nejakého niekam pošleme, bude viditeľný.“

Jamila niekoľko sekúnd hodnotila anjela, ktorého spoznala len pred pár hodinami. Už čelila diktátorom aj otrokárom. Všetci mali v očiach niečo, čo v Carysiných červených nenašla – obavu, že by mohli prísť o svoju moc, postavenie a bohatstvo ak si urobia čo i len jedného mocného nepriateľa. Vládkyňa anjelov však vyzerala, že sa na nepriateľov teší a ochotne proti nim vytiahne s armádou. Ľudská žena stisla ponúkanú ruku.

Rebecca stojaca kúsok od nich sa celá napla, potom si vydýchla. Aj keď nie je anjelom, jej jedinečné postavenie a takmer absolútna moc jej umožnili vidieť aspoň kúsok náznaku budúcnosti. Ak sa má stať niečo zlé, svet zaleje temnota v príprave na mizériu.

Tentokrát, tak ako keď Angelica podala ruku Lilith, svet zalialo blahodarné svetlo.

Svet ešte nie je stratený.