Rozpoltení 20

 

Sachiel spozornel, keď sa zo zeme v jednom z jeho salónov vysunul komunikačný panel s obrazovkou a Luciferovou tvárou. Sophie tiež zdvihla pohľad od šachovnice, na ktorej prebiehal boj s oponentom Michelom Francúzskym, kráľom francúzskych upírov.

„Sachiel? Potrebujem tvoju pomoc,“ začal Lucifer vážnym tónom bez pozdravu.

„O čo ide, braček?“

„Posielam ti súradnice v Saudskej Arábii. Vyzdvihol by si na nich prosím Asmodea, Leviathana a Satana?“

Sachielovi klesla sánka a Sophie k nemu od prekvapenia pribehla aby videla, či Lucifer nežartuje. „Ako prosím?“

Lucifer si povzdychol. „Je to dlhý príbeh, ktorý ešte celkom nepoznám, ale zdá sa, že do povstania žien bola zapletená Camael a z ničoho nič si spomenula. Mám ju u seba v meste a je na pokraji hystérie. Amira ju dáva do poriadku. Tí traja ju našli.“

Sachielovi unikali súvislosti. „Oni si pamätajú?“

„Viac-menej. Pokúsim sa zistiť viac. Camael pred nimi utiekla, ale tvrdí že sú na našej strane.“ Zničene si pretrel tvár. „Sachiel, ona priznala, že postavila stroj, ktorý nám vzal spomienky.“

Archanjelovi zamrzla krv v žilách. Camael je archanjel ako on. Archanjeli viedli frakciu zameranú proti ľuďom. S akým zámerom pracovala?

Už aj Michel sa napratal do obrazu. Vysoký, svetlovlasý upír si nikdy nenechal utiecť možnosť strčiť nos do vecí, ktoré sa ho netýkajú. „Je bezpečné nemať ju pod zámkom?“

Lucifer zagúľal očami. „Je to naša sestra, Michel. A ak som správne pochopil, ani len nevedela že nie je človek. Žila tisícky rokov medzi nimi ako obyčajná žena.“

„A tí traja?“

„Bojovali za ľudí, to vieme s istotou. Tak vyzdvihneš ich? Sú takmer bezmocní.“

Sachiel v momente vyslal mestu príkaz, aby sa pohlo smerom k súradniciam na obrazovke. „Postarám sa o nich. A Lucifer?“

„Hm?“

Sachielove oči sa naplnili slzami. „Pozdrav našu sestričku.“

Archdémon rovnako uslzene prikývol.

 

 

„Myslím, že sa po nás skutočne nevráti,“ skonštatoval Abaddon po pol dni sedenia na prašnej zemi pod pražiacim slnkom.

Asmodeus im nedovolil odísť. Neustále dúfal, že len čo sa Camael spamätá, vráti sa k nim. Možno sa mýlil. Možno ju šokovali až príliš. Okamžite mu zovrelo srdce. Snáď sa mu nebude vyhýbať? Po tom všetkom? Jeho malá Cami?

„Kam si utiekla, dievčatko?“ zamrmlal si popod nos. „Našiel som si ťa raz, nájdem si ťa znovu.“ A už nikdy jej nedovolí skrývať vlastné city. Je však schopný cítiť to čo ona? Nikdy sa nad tým nezamýšľal, ale nikdy to ani neskúšal. Jednoducho si myslel, že bytosti ako on nie sú stavané na lásku a partnerstvo. Rodinu. Ale odrazu sa preňho tá možnosť otvorila a on si uvedomil, že tu bola po celý čas. A na tomto svete sa skutočne našiel niekto, jedna výnimočná bytosť, ktorej na ňom záležalo.

Musí ju nájsť! Musí jej vynahradiť štyri tisícky rokov samoty, stratenej identity a utrpenia. Len pre to, že bol hlúpy!

„Ale ale, niekto prišiel na výlet?“ ozval sa odrazu Lev a vstal, aby zažmúril na obzor, kde sa zjavil obrovský kolos v podobe vznášajúceho sa mesta.

Ash s Abaddonom tiež vyskočili na nohy a v napätí čakali.

Mesto zastalo priamo nad nimi a zniesli sa z neho dve okrídlené bytosti – jedna so snehovými, druhá s ľadovými krídlami. Pristáli priamo pred nimi vo víre prachu.

Sachiela spoznali okamžite – vysoká, štíhla postava s dlhými bielymi vlasmi, oblečená v belasej róbe. Ženu vedľa neho videli v priamom prenose umierať v deň, keď padol svet.

Sophie. Išla z nej rovnaká moc ako zo Sachiela a v tvári mala odvážny výraz prameniaci z jej absolútnej moci.

Sachiel sa uškrnul. „Bratia.“

Asmodeus nebol celkom nadšený prítomnosťou archanjela, ktorý svojho času stál a bojoval proti nim. Bojovne sa rozkročil, pripravený na konflikt.

„Len pokojne,“ povedal archanjel a zdvihol dlane na znak mieru. „Poslal nás za vami Lucifer. Pristála uňho Camael, ktorá nám prezradila že vás tu nechala.“

Ash bol okamžite v strehu. „Cami je u Lucifera?“

Sophie prikývla. „Nevieme, čo ste tu posledné roky stvárali, ale nie sme vaši nepriatelia.“

„Dovolím si pochybovať,“ odfrkol si Abaddon.

Sachiel zagúľal očami. „Keby som chcel znovu zničiť ľudí, nemyslíš že by to tu vyzeralo o niečo inak?“ Prekrížil si ruky na hrudi. „Veľa vecí sa zmenilo. Pozývam vás do svojho mesta, ale nie ste povinní sa pridať. Ak chcete, vysadím vás kdekoľvek kde sa budete cítiť bezpečne.“

„Chceme ísť za Camael!“ vyhlásil Asmodeus.

Sachiel prikývol. „Luciferovo mesto je momentálne nad hranicami. Och, a nezľaknite sa. Mám na návšteve jedného ufrflaného upíra. Viete roztiahnuť krídla?“

Traja démoni smutne pokrútili hlavami. Sachiel mávol rukami a všetkých ich premiestnil hore, kde im dal nové oblečenie a nasmeroval ich do spŕch, ktoré zúfalo potrebovali.

 

 

Amira podala Camael hrnček horúceho čaju. Vyčerpaná žena sedela schúlená do klbka v salóniku po tom, čo si dopriala rýchlu očistu. Na sebe mala Amirine šaty a bola bosá.

„Nikdy som si nemyslela, že osobne spoznám potomkov Jakuba,“ povedala Cami, keď si odpila. „Ako sa vám podarilo prežiť?“

Amira si zahryzla do pery. „Je to dlhý príbeh,“ odpovedala nakoniec, pretože mala pocit, že nie je správny čas na vysvetlenie, že všetci jej predkovia sú v pekle pretože ich niekto z anjelov preklial a ona dodnes nevie kto. Váhavo sa usmiala na archanjela. „Cítiš sa na to, aby si mi prezradila čo sa to vlastne deje?“

Cami si prehrabla vlhké vlasy. V očiach mala nepreliate slzy. „Kde je Lucifer?“

Amira pozrela na dvere. „Nechcel ťa zbytočne rozrušiť, keby si sa v jeho prítomnosti necítila dobre.“

Ach, jej drahý Lucifer. On vždy vedel rešpektovať hranice a čítať emócie. „Stepuje pred dverami?“ hádala.

Amira sa usmiala a prikývla.

„Poď k nám, Lucifer!“ zakričala Cami.

Usmiaty démon bol v momente pri nich. Klesol do kresla naproti a priniesol aj sušienky. „Ako ti je, Camael?“

To sama nevedela. Bola vyčerpaná, ale zároveň plná energie. Vrátilo sa jej staré ja. Spomienky. Moc. „Akoby som sa zobudila zo štyritisícročnej nočnej mory.“

„Nemala si ani len kúsok spomienok?“ vyzvedala Amira.

Pokrútila hlavou. „Nabodla som sa na stroj. Než som sa vyslobodila, vysal zo mňa všetko.“

„Ako sa to stalo?“ Lucifer sa zamračil. „Niekto ťa zradil?“

„Nie!“ povedala okamžite. „Nie, nič také.“

„Naozaj si to bola ty? Kto nám vzal spomienky? Prečo, Camael?“ vytkol jej Lucifer.

Smutne privrela oči. „Bola to jediná možnosť,“ obhajovala svoje rozhodnutie. „Naša vojna sa začínala zapisovať do dejín. Anjeli sa snažili zničiť ľudstvo, vyhubiť ho do posledného člena. Sme nesmrteľní a neporaziteľní. Nejde nás zabiť. Čo iné som mala robiť?“

Amira ju pohladila po ramene. „Urobila si to, aby archanjeli zabudli na svoje plány, však?“ K tomuto záveru došli už dávnejšie.

„Bola to jediná možnosť,“ pípla Cami. „Anjeli mali v sebe toľko nenávisti... toľko hnevu... ja sama som bola po storočia na ich strane.“ Nebesia, pomyslenie na tie časy... Aktívne plánovala zbaviť sa ľudí. Nenávidela ich.

„Čo sa zmenilo?“ zaujímal sa Lucifer?

Cami zovrelo srdce. Asmodeus. Asmodeus všetko zmenil, keď ju vyhľadal. „Ash,“ priznala. „Vzal ma medzi ľudí. Ukázal mi svet, ktorý z nebies nebolo možné zažiť. Trvalo to roky, ale pochopila som. A uvidela zaslepenosť archanjelov. Preto som ich zradila.“

Amira sa priateľsky usmiala. „Zachránila si nás, Camael.“

To je najmenej, po tom čo to všetko spustila. Ale to sa nahlas neodvážila priznať. Toto tajomstvo si so sebou ešte nejakú dobu ponesie. „Len som oddialila nevyhnutné. Dúfala som, že keď zabudneme, vyskúšame si život medzi ľuďmi a uvidíme ich na vlastné oči, čosi sa v nás zmení. My sa zmeníme.“

„U Sachiela to zabralo,“ podotkol Lucifer. „Ale ako to, že ja som zabudol omnoho menej než on? A ty ešte viac než on? Čo ten stroj robil?“

Cami si povzdychla. „Efekt stroja mal koeficient vo vzdialenosti. Ja som bola priamo pri ňom. Preto som o všetko prišla. Sachiel musel byť niekde blízko. Asmodea, Leviathana a Abaddona som v poslednej chvíli premiestnila kamsi do Indie, ale zrejme ich aj tak zasiahla úvodná vlna. Ty si musel byť na opačnom konci sveta,“ teoretizovala.

„A strata našej moci je priamo úmerná strate spomienok?“

Cami vyschlo v ústach. „Áno,“ zaklamala. Nič iné jej neostáva. Nateraz. „Ale zrejme je možné časť účinkov prekonať, ako sme videli u Sachiela.“ Do pekla, na toto nepomyslela! Emócie zrejme prekonajú všetky bariéry.

„Prečo ale vôbec tá iniciatíva?“ dostal sa Lucifer konečne ku kľúčovej otázke. „Ja viem že ľudia sú... otrasní a nevďační a niečo medzi parazitom a kobylkou, ale ako sme sa dostali k tomu, že ich do jedného vyhladíme?“

Camael naňho vážne pozrela. „Och, ale to nemá s ich správaním nič spoločné,“ prekvapila dvojicu vyhlásením. „A nikdy nemalo. Bola to len zámienka ako presvedčiť ostatných, s ktorou prišiel archanjel...“ zarazila sa. Nespomínala si kto ich viedol. Kto ich sfanatizoval. V jej spomienkach nemal tvár a ani meno.

Lucifer s Amirou boli ako na ihlách.

Cami pokrútila hlavou. „Neviem ktorý. Ale pôvodný zámer mal ďaleko od ich správania. Ľudia boli len prekážka.“

Amire klesla sánka. „Prekážka v čom?“

Camael odložila čaj na stôl a pretrela si tvár. „Kedysi sme slobodne lietali vesmírom, pozorovali celé galaxie, hmloviny, čierne diery a všetky zázraky existencie. Mali sme slobodu. Potom nás odrazu stiahla energia na Zem, kde mal vzniknúť život, ďalší zázrak na ktorý sme sa tešili. Strávili sme tu miliardy rokov a keď sme uvideli ten život, pochopili sme, že nie je až taký... zaujímavý. Že sa radšej hašteril a zabíjal.“

„No a? Boli sme sotva na počiatkoch,“ nechápala Amira, ale Lucifer pochopil a v tvári mal absolútnu hrôzu.

Camael sklopila pohľad. „Boli ste to jediné, čo nám bránilo k slobode. K návratu do nekonečnosti vesmíru. Kým existuje život na Zemi, nemôžeme preč. A tak náš vodca prišiel s riešením, ako sa oslobodiť...“

Nastalo šokované ticho. Amira nemala slov a Lucifer by rád povedal, že je to strašná logika, ale plne jej rozumel z pohľadu vlastnej existencie. Aj on sa chcel vrátiť odkiaľ prišiel. Len si celkom nemyslel, že by kvôli tomu mal prejsť cez hory mŕtvol.

„To je... choré!“ vykríkla Amira po dlhých minútach.

Áno, je. Je to viac než choré. „Už chápeš prečo som musela všetkým vymazať pamäť? Vzala som vám spomienky až po Jebel Sahaba, pretože tento incident bol použitý ako príklad.“

Lucifer vstal a začal sa prechádzať po miestnosti. „Takže teraz je niekde tam vonku archanjel, ktorého meno a ani výzor nepoznáme, s vymazanou pamäťou, ktorá sa môže kedykoľvek vrátiť... Ktorý prišiel s nápadom pozabíjať ľudí a dokázal na svoju stranu získať polovicu z nás. Chápem to správne?“

Cami si nervózne hrýzla peru.

Ticho bolo dostatočnou odpoveďou. Lucifer si zovrel koreň nosa. „My sme v takých sračkách!“

„Stále je tu prísaha,“ pripomenula mu Amira. „Ktokoľvek to je, kdekoľvek je a na čokoľvek si spomína... prísaha môjmu predkovi Jakubovi mu neumožní využiť svoju moc na uskutočnenie tohto plánu. Na to sa musíme spoliehať.“

Možno. Ale táto bytosť mala štyri tisícky rokov byť kreatívna. To nie je dobré. Už vedia, že zabudol minimum, ako im dokázal pred pár rokmi.

Amira chlácholivo objala zničeného anjela. „Urobila si odvážnu vec, Camael. Získala si nám čas.“

To je pravda. Lucifer podišiel k oknu. „Táto vojna ale musí skončiť. Ľudia sa o nás dozvedeli. Nesmrteľní vyšli z anonymity. Všetko sa mení. Potrebujeme nájsť aj ostatných a dať sa do poriadku.“

Ale ako? Ako napraviť všetku tú nenávisť a túžbu po slobode? Camael k nemu podišla a uprela pohľad do oblakov okolo nich. Od východu k nim mierilo ďalšie mesto.

„Sachiel vedie návštevu,“ domyslel si Lucifer. „Pripravená?“

Nie. Mala chuť znovu utiecť. Kam sa však ukryť pred démonom ako Asmodeus? Sú na jednej miniatúrnej planéte, uväznení.

Toto bude komplikované.