Rozpoltení 21

 

Lucifer, Amira a Cami už stáli na hranici kvetinového sadu kde sa mestá kontrolovane zrazili, aby sa ich obyvatelia mohli stretnúť. Sachiel poskytol svojim novým hosťom sprchu aj čisté oblečenie. Všetci mali na sebe padnúce róby, ktoré si pamätali zo svojich časov.

Lucifer sa vrhol na bratov len čo vkročili na jeho územie, aby ich mocne objal. Cami len uhýbala pohľadom. Keď sa o hodinu usadili naspäť v salóniku, sedela čo najďalej od Asha. Archdémonov pohľad ju však prepaľoval. Už to nebol len náhodný okoloidúci, ktorého spoznala nedávno. V čierno-modrej róbe, s upravenými vlasmi a sebavedomým výrazom bytosti staršej než planéta by zastrašil aj kráľov.

„Takže nám nevieš vrátiť spomienky?“ opýtal sa smutne Abaddon, keď bolo všetko ostatné vypovedané. Neobviňoval ju, ale z hlasu mu išlo zúfalstvo.

„Stroj mal byť jednorazový. Mrzí ma to, Abaddon. Netvrdím, že neexistuje spätné inžinierstvo, ale nedávala by som tomu veľkú nádej,“ musela ho sklamať Cami.

Démon radšej mlčal.

„Možno je to tak lepšie,“ ozval sa Lev. „Aspoň vieme, že náš nepriateľ je rovnako bezmocný a nevedomý. Kým si neposkladáme celý príbeh, nemali by sme sa o návrat spomienok ani pokúšať.“

Amira si povzdychla a pozrela na Lucifera. „Povieš im to ty alebo ja?“

„Och pre všetko na svete!“ Michel, doteraz tichý, zagúľal očami a rozhodil rukami. Opretý o stenu všetkých spražil pohľadom. „Váš nepriateľ si spomína. A má sakra veľa mágie. Len nedávno oddelil anjela strážneho od chránenkyne, zmanipuloval Jazdcov a mučil Jazdkyňu, aby prestala zachraňovať nevinných,“ vybafol.

Cami zbledla. „Ako prosím?“

Amira venovala Michelovi nesúhlasný pohľad, ale svetlovlasý kráľ sa nezdal byť vyvedený z miery. Pud sebazáchovy ho opustil už dávno.

„To sme vám chceli povedať,“ prebral slovo Lucifer. „Nevieme kto to je, ale Amirini predkovia potvrdili, že sa jedná o toho, kto inicioval prvotnú snahu o zničenie ľudstva.“

Cami vstala a začala sa prechádzať sem a tam. „On bol po celý čas pri moci?“

„To si nemyslíme,“ odvetila Amira. „O značnú časť moci musel prísť, ale nie o dosť. Už len fakt že sa skrýva nám napovedá, že sa bojí.“

To je pekné, Cami sa zase bojí jeho! Striaslo ju. „Dovolil si na Jazdcov?“ Jazdci nie sú archanjelom a archdémonom podriadení v žiadnom slova zmysle. Sú rovnaká, len o niečo mladšia a špecifickejšia sila. Ale do vojny by sa nikdy nemali dostať.

Ash zamyslene pozoroval nervóznu Cami. Nepovedala im všetko. Je to pre ich vlastné dobro? Alebo im neverí?

„Je možné, aby sa mu vrátili spomienky, Camael?“ opýtal sa vážne Lucifer.

Anjel si prehrabol vlasy. „Neviem,“ odpovedala úprimne. „Sachielovi sa vrátili. Mne tiež. Začínam si myslieť, že stroj ich len potlačil a nevymazal.“

Lev prižmúril oči. „Ty nevieš ako funguje tvoj vlastný vynález?“

Cami naprázdno preglgla. „Sotva si pamätám ako vypadal,“ šepla.

Ešte aj Michel spoznal, že nie všetko je vypovedané. „Takže ak tomu správne rozumiem ako tretia, nezúčastnená strana ktorej kvôli vašim vojnám horí pod zadkom... Urobili ste si nepriateľa, ktorého identitu nepoznáme a ktorý možno vôbec nezabudol?! Sme uprostred apokalypsy a nesmrteľní práve vyšli z anonymity. Chcelo by to trochu transparentnosti, nemyslíte?“ rozhodil rukami.

„Nie je to tvoja vojna, upír. Upokoj sa,“ schladil ho Abaddon.

Michel vyceril zuby. „Naozaj? Videl si tú armádu nesmrteľných tam dole, ktorá sa postavila na obranu ľudí? Myslíš, že sa to vášmu kamarátovi bude páčiť?“ pripomenul všetkým historickú udalosť, ktorej boli svedkami.

Lucifer sa prudko nadýchol. Na to nepomysleli. Nesmrteľní boli doteraz všetkým ukradnutí, pretože sem nikoho neviažu. Ich nepriateľ sa na nich nemusí zameriavať. Ale ak budú udržiavať ľudí nažive...

„Je mi špatne,“ povedala Cami a vybehla na balkón, ale nič z nej nevyšlo keď sa naklonila cez zábradlie. Ako mohla veci takto pokaziť? Ohroziť ich drahé stvorenia? Bola pri tom, keď vznikli. Keď im vdýchli život. Keď padla prvá generácia. Keď na nich kričalo malé dievčatko menom Theresa a... nebesia, hovorila o tejto dobe!

Znovu ju naplo.

Na chrbte jej pristála teplá ruka, až sa strhla a ocitla sa zoči-voči Ashmedaiovi. Tentoraz jej žalúdok zovrelo. Zabudla dýchať. Pokúšala sa o ňu panika.

„Dýchaj, Camael,“ povedal démon pokojne a zovrel jej obe ramená, aby sa neodtiahla. Cítil jej zúfalstvo. Chaos v jej mysli. „Potrebujem, aby si dýchala.“

Cami sa prinútila k nádychu a rýchlemu výdychu.

„Výborne. Ešte raz.“ Ash jej doprial čas, kým sa prestane triasť. Ani na chvíľu sa jej neprestal dotýkať, aj keď svoju moc držal na uzde. „Si silná, Camael. A neurobila si nič zlé. Konala si pod neskutočným tlakom a urobila si najlepšie možné rozhodnutie v danej chvíli. Čo sa stalo za posledné dni nebolo absolútne pod tvojou kontrolou.“

Áno, v tom je ten problém! Nemala kontrolu! A ako to dopadlo?! „Odsúdila som nesmrteľných na vojnu v ktorej je aj ich moc k ničomu,“ konečne zo seba dostala.

Ash ju pohladil po vlasoch. „Nepodceňuj naše stvorenia. A nikoho si neodsúdila. Kým tu sme, máme šancu všetko napraviť. Prosím, pozri mi do očí.“

To nedokázala.

Ashovi pukalo srdce. Pozrel na bytosti vnútri, ktoré ich napäto pozorovali. Nemali ani tušenia, čo sa skutočne medzi ním a Cami odohralo a podľa jednoduchých dotykov to ani nemohli odhadnúť. Z ich pohľadu len archdémon utešoval zarmúteného archanjela. „Znovu ťa nestratím, archanjel Camael,“ zašepkal a pritiahol si ju do pevného objatia.

Cami vykríkla, ale nedokázala sa brániť. Koľkokrát o takomto objatí snívala? Bolo to pre ňu priam neuveriteľné, aj keď už spolu boli v oveľa intímnejších situáciách. Ale to boli len Cami a Ash.

„Čo sme to urobili, Asmodeus?“ zašepkala takmer nečujne, ukrytá v ohybe jeho krku.

Ash sa sklonil a pobozkal ju na spánok tak, aby to nikto z ich obecenstva nevidel. „Nič zlé,“ prišla rovnako tichá odpoveď.

 

Cami dostala izbu priamo v hlavnej veži Luciferovho mesta, spolu s ostatnými. Uvelebená v nadrozmernej posteli v miestnosti o veľkosti kvalitnej telocvične hľadela do stropu a hrýzla si peru.

Štyri tisícky rokov a sú tam kde začali. Ľudia bojujú o životy, vojna na nebesiach má druhé dejstvo a ešte k tomu nevedia kde je polovica ich rodiny. Michel ich všetkých došikanoval k tomu, aby láskavo vyšli s pravdou von pred nesmrteľnými – ohľadom vojny a hrozby zo strany ich drahého bezmenného súrodenca. Ten upír ju neskutočne iritoval a to ho poznala len pár hodín. Čo drží jeho zadok na tróne tak mocnom ako je Francúzsko? Podplatil niekoho?

Samozrejme, mal pravdu. Zašlo to priďaleko. Nesmrteľní by mali vedieť čo sa deje.

Veľké stretnutie bolo naplánované kdesi v Rusku, ale chvíľu potrvá než sa všetci zídu. To dalo archnjelom s archdémonmi aspoň trochu času na vydýchnutie.

Cami s povzdychom vstala, oblečená len vo voľnej nočnej košieľke, a vyšla na chodbu. Bola príliš nepokojná, než aby zaspala. Bosá sa ocitla na mäkkej tráve v kvetinovom sade pod vežou a zhlboka sa nadýchla sladkej vône rastlín. Potom ustrnula, keď pocítila známu silu naťahujúcu sa k nej. Chápadlá moci démona sexu a rozkoše. Vydesene sa otočila a pred sebou vo svetle mesiaca uvidela vyrovnaného Asha, oblečeného v typickej róbe ich druhu. V hnedých očiach mu priam iskrilo ako na ňu hľadel. Už nie ako Ash na náhodnú bojovníčku Cami.

Tentoraz už boli Camael a Ashmedai.

„Niektoré veci sa nemenia,“ poznamenal démon. „Vždy si hľadala mier medzi kvetinami.“

Cami naprázdno preglgla. Toto je prvý raz čo sa stretli osamote odkedy sú sami sebou.

Prečo, prečo, prečo si mu musela vyzvoniť tú vec o citoch? nadávala si. Áno, myslela si, že to už môže byť jedno, keďže odvtedy ubehlo štyritisíc rokov a logika jej napovedala, že nikto z tých dôb asi nebude nažive, ale čo jej to napadlo zveriť sa úplne náhodnému chlapovi?

Pretože aj po toľkých rokoch si sa pri ňom cítila bezpečne, odpovedalo jej svedomie posmešne.

Hlúpa, hlúpa, hlúpa!

Keď dlho nič nepovedala, démon ju začal obchádzať, až ju striaslo. Nie je ani pri plnej moci a tie isté pocity, ktoré ju k nemu pútali pred rokmi, sa vracali na povrch.

„Nechceš mi niečo povedať, Camael?“

Oči sa jej zaliali slzami. Dala by všetko za to, aby nič nevedel a ona žila so svojím malým tajomstvom hlboko v srdci. Nie je predsa nejaká opantaná slečinka. Je archanjel, bytosť z počiatku vesmíru. Ibaže život medzi ľuďmi ju... zmenil. Čomusi naučil. „Nikdy by som to nepriznala keby som vedela kto si, Ash,“ zašepkala porazene.

Ash zavrčal a zozadu k nej pristúpil. Bola celá napätá a kúsok od toho, aby sa rozbehla preč. „A tam vidím problém, drahé dievčatko.“ Zaklonil hlavu, aby na krku cítila jeho dych. „Nemyslíš, že je to niečo s čím si sa mala podeliť?“

Cami potlačila ston.

„Dokážeš si predstaviť, čo ma stálo vtedy v púšti nevyletieť z kože? Konečne sme ťa po štyroch tisíckach rokov našli, ty si si nič nepamätala, ani len naše tváre, ale dokázala si si zapamätať city, o ktorých som nič nevedel? Ležala si mi v náručí, akoby sa nič nedialo.“

Archanjel si hrýzol peru. „Bol to tak dávny záblesk... nevedela som čo sa stalo. Nevedela som kto som a prečo som to urobila. Len to, že som svoj čin neľutovala.“ Neľutovala, že ho zachránila. Že obetovala vlastné spomienky.

A on strávil miléniá váhaním, prečo to urobila. Ako si mohol nevšimnúť jej tajné pohľady? Jej záujem presahujúci bežné priateľstvo?

Pretože je idiot. Démon sexu nespoznal nevinnú lásku.

Ash sa zozadu načiahol a prstom jej prešiel po roztrasených perách. Cítil jej triašku, ale vedel že nebola spôsobená zimou alebo strachom. Jeho vnútorný démon priadol spokojnosťou, pohlcujúc ju do svojej moci.

Cami zaklonila hlavu, keď jeho dlaň pokračovala nižšie, až sa zastavila na leme voľnej košieľky uprostred dekoltu. Rozohriala celé jej telo.

„Camael?“ zamrmlal jej zvodne do ucha.

„Hmm?“ vyšlo z nej.

Ashove oči potemneli. „Utekaj!“ povedal vážne.

Dych sa jej zasekol v hrdle. „P-prosím?“

Ashova dlaň jej pohládzala tvár. „Máš poslednú šancu utiecť, pretože ak si ťa chytím, viac ťa nepustím a táto noc skončí v posteli.“ Bola to vyhrážka. Jasná a presná.

Cami bola ako socha. Počula celé legendy a eposy o posteľových schopnostiach archdémona Ashmedaia. Nebola si istá, či je na tú intenzitu stavaná, hoci určité partie jej tela by sa rozhodne dali presvedčiť.

Kolená sa jej podlamovali. Chápadlá moci ju opäť väznili.

„S-sme súrodenci,“ použila posledný argument, ktorý jej zostával.

Ash jej zahryzol do ušného lalôčika. „Doslova sme neboli narodení a nemáme krv.“ Sú len v podobe, ktorá by tieto atribúty naznačovala. „Len sme sa zhodou okolností nachádzali v susedstve, keď sa sformoval tento kus zavodnenej skaly.“ Pojem súrodenci používali, pretože bol pohodlný. Inak nemajú nič spoločné. Sú energia. Večnosť vo fyzickej podobe.

V Cami sa naďalej pokúšala vládnuť logika. Otočila sa k Ashovi a hneď to oľutovala. Oči už nemal ľudské a priam z neho sálala rozkoš.

Toto neprežije.

Nie je absolútne žiadna šanca, aby zvládla niekoho ako je on. Vykríkla a poslúchla jeho slová – dala sa do šialeného behu mesiacom zaliatym sadom, až na nej košieľka viala ako vlajka vo vetre.

Asmodeus sa len pousmial, doprial jej krátky náskok a ležérne sa rozbehol za tou, ktorá volala jeho démona.