Rozpoltení 28

 

Cami to nerada priznala, ale nanajvýš si užívala mučenie bytosti, ktorá spôsobila celú vojnu na nebesiach a to fiasko so stratou pamäti. Pozorujúc Asha, ako mu vzal kryštál ktorý mu ochránil spomienky, ľutovala že stroj nemôže znovu sprevádzkovať. Vyriešilo by to všetky ich problémy.

Voda v zásobníku však pomaly dochádzala a prúd ustal. Cami vyliezla zo Sfingy po úzkom rebríku a ocitla sa na jej hlave, dúhové krídla roztiahnuté, Ash po jej boku. Pozreli na seba, chytili sa za ruky a čakali, pripravení na druhé kolo.

Neznámy archanjel sa akosi ťažkopádne zviechal, krv z neho priam tiekla prúdom. Niet divu, že toľko riskoval pre návrat schopností. Je slabý. Jeho telo je slabé.

Nakoniec sa však druhé kolo nekonalo. Okolo Sfingy a na pyramídach sa zablyslo, ako sa jeden po druhom primiestňovali Lucifer, Sachiel, Sophie, Joph, Bel, Abaddon a Leviathan.

Zničený archanjel pochopil prehru. Okamžite sa odmiestnil nevedno kam, zrejme aby pokračoval vo svojom predstieraní, že je jedným z nesmrteľných.

Cami si vydýchla a vysilene sa posadila na nerovný kameň. Ash ju objal a pritiahol k sebe. „Nič ti nie je?“ zašepkal jej do vlasov.

Celá sa triasla, ale pokrútila hlavou. „Len pár modrín. Čo ty?“ Zdvihla k nemu hlavu a pohladila ho po zakrvavenej tvári. „Ako veľmi ti ublížil?“

Ash sa len jemne zasmial a mávol krídlami. „Takmer vôbec. Naopak – vytočil ma dosť na to, aby sa mi vrátili sily.“

Drobná žena sa zľahka dotkla zamatových krídel, z ktorých šla známa opojná vôňa. Jej Asmedai je späť. „Nemáš ani tušenia, čo so mnou vždy robili tvoje krídla.“ Nežne ich pohladila. Spomínala na vôňu, ktorá jej vždy pripomínala Asha a ako ju podvedome cítila v snoch. Nikdy v sebe však nenašla odvahu sa k nim čo i len priblížiť.

Démon ju jedným krídlom objal a zľahka ju pobozkal. Srdce sa mu konečne upokojovalo po tom strašnom strachu, že mu ju znovu niekto vzal a on ju ďalšie tisícky rokov neuvidí. Preplietol im prsty a z očí sa mu vykotúľali dve slzy šťastia. „Nemáš ani tušenia čoho som s nimi schopný, keď budeme sami,“ zašepkal jej do ucha s temným, sladkým prísľubom.

Cami naprázdno preglgla. „Ďakujem, že si po mňa prišiel,“ smrkla a zaborila mu nos do hrude.

Ash ju hladil po vlasoch. „Vždy si po teba prídem, miláčik. Ale nevyzeralo to, že by si potrebovala moju pomoc.“

Ironicky sa zasmiala a vzhliadla k nemu. „To neznamená, že nepotrebujem teba.“ Životom sa zvládne predrať sama, to si už v praxi overili. Ale s Ashom môže pocítiť ten kúsok šťastia, v ktorý sa bála dúfať.

Srdce mu poskočilo. Spojil im čelá a uvoľnene privrel oči.

Cami mu pevne zovrela dlaň. Je po všetkom. Stroj je zničený a už im nikdy nevezme to najcennejšie – spomienky. Spomienky na každú ich spoločnú chvíľu, pohladenie, dotyk. Na plač aj radosť, úzkosť aj víťazstvo, hoci trpké. Cez slzy sa usmiala.

Pocit víťazstva bol však krátkodobý. Pár sekúnd na to sa pri nich zjavil Lucifer s mierne šokovaným výrazom v tvári, ale nemal jediný komentár. „Nerád kazím túto chvíľku, ale potrebujeme tvoju pomoc, Camael. V dedine.“

Okamžite sa vrátila do reality. Vyskočila na nohy. „Kiahne! Niekam do dediny umiestnil vzorku kiahní!“ vykríkla.

„Tú sme už našli,“ upokojil ju. „Dedina je v bezpečí. Ibaže... všetko vystreklo na Vasilyho.“

Nebesia! Okamžite sa všetci premiestnili do púšte, kde uprostred veľmi širokého kruhu nesmrteľných stál nervózny upír, ktorému pobyt na slnku skutočne neprospieval. Prázdny cylinder ležal vedľa neho na zemi. Stefan držal všetkých v potrebnej vzdialenosti, pretože k dispozícii nemali žiadne ochranné prostriedky a ani karanténny priestor.

„Ten vírus nesmie preskočiť na nikoho ďalšieho!“ prikázala Cami. „Nesmrteľní sú prenášači.“

„Pochopili sme,“ povedal Stefan, ktorý sa k nej predral cez dav. „Ale Vasily o chvíľu omdlie. Krv nemal už dva dni, posledné hodiny strávil lozením v stenách a zachraňovaním iných pred tornádom. Potrebujeme ho dostať do lepšej izolácie a dať mu jedlo.“

S tým súhlasila. Kým nepríde do kontaktu s nikým iným, budú mať dosť času prísť na to, ako ho, ehm, sterilizovať. Natiahla teda ruky k nebu a povolala z hlbín zeme svoje mesto, ktoré tisícky rokov odpočívalo pod ukrytým kontinentom menom Hyperborea.

Kolos k nim priplával vo výške priemerného mrakodrapu za pár minút a tak ako ostatné mestá sa trblietal vo svetle zapadajúceho slnka. Mesto bolo plné veží, budov a domčekov, parkov záhrad a sadov. Cami k nemu vzlietla a o pár sekúnd už bol Vasily bezpečne premiestnený do vzduchotesnej komory kdesi uprostred toho všetkého, spolu s cylindrom a kusom zeme na ktorom stál.

Okamžite si vydýchol a posadil sa na podlahu, vysilený. „Ďakujem,“ povedal.

Cami spriehľadnila steny, aby sa necítil ako vo väzení. Z jednej strany mal výhľad na svet pod ním, ostatné ukazovali jednu z mnohých Camaeliných dielní.

„To, čo si vykonal, bol veľmi odvážny čin, kráľ Vasily,“ povedala vážne, stojac pri stene s mikrofónom, aby ju počul. „Nájdem spôsob ako ťa zbaviť vírusu.“ Len musí prekalibrovať pár nastavení, keďže sa jej priečila možnosť vykúpať ho v chemikáliách alebo ho prinútiť ich vypiť.

Vasily si doslova ľahol na zem a mávol rukou. „Daj si načas.“

Zasmiala sa. Aký podivný kráľ...

 

Ash už na ňu čakal v prijímacej sieni centrálneho paláca. Vysilene sa mu zviezla do náručia a nechala sa objať.

„Aspoň malé víťazstvo,“ povedal a nadvihol stratený kryštál.

So smrknutím prikývla. Preplietla im prsty a sladko sa naňho usmiala. Často sa v minulosti prechádzala palácom a predstavovala si, aké by to bolo mať ho tu, držať sa za ruky a užívať si lúče slnka odrážajúce sa od veží. Netušila, že na ten moment bude musieť čakať štyri tisícky rokov. Chcelo sa jej plakať.

„Ehm, ehm,“ ozvalo sa za nimi diskrétne. Sieň zaplnili ich viac než zmätení druhovia.

Cami naprázdno preglgla a pomaly sa otočila, nepúšťajúc Ashovu ruku. Bok po boku čelili svojej rodine.

„Je niečo, čo nám uniklo, Camael?“ vyletelo z Bel o niekoľko oktáv vyššie než je jej bežný hlas.

Archanjel nevedel, kde začať. Naprázdno otvorila a hneď aj zatvorila ústa.

„Ash?“ Lev urobil krok vpred. „Je to naša... sestra.“

Cami prišlo špatne od žalúdka.

„Nemáme ani len DNA. Ako by mohla byť mojou sestrou?“ ohradil sa Ashmedai rozhorčene. „A prestaňte s tými pohľadmi! Nič z tohto sme nemali v pláne.“

„Ako...“ Lucifer divoko gestikuloval rukami. „Ako k tomu vôbec došlo?“

Ash zafučal ako býk. „Mám ti nakresliť obrázky?“

„Prosím nie,“ zastonala Sophie.

V tej chvíli Amira zhíkla, ako ju z ničoho nič pohltilo nekonečno a posadlo jej telo. Oči jej potemneli a smiech, ktorý z nej vyšiel, nepatril celkom jej.

Vesmír sa dostavil na návštevu.

Ash nenápadne urobil malý krok vpred, aby mohol v prípade potreby zaštítiť Cami.

„Vitajte naspäť, drahé deti,“ povedal vyrovnane ich stvoriteľ, nekonečno samotné. Sila len o pár miliónov rokov staršia než oni, omnoho mocnejšia a všepohlcujúca. „Camael, som rád že si znovu sama sebou.“

Cami po lícach stiekli slzy. Sú to desiatky tisíc rokov, čo ju vesmír naposledy oslovil. Bola v tom, že na ňu už dávno zabudol.

„Isteže som nezabudol na jedno zo svojich najzvedavejších stvorení,“ zareagoval na jej nevyslovenú myšlienku. „Ale očividne tu musím vysvetliť zopár skutočností.“ Podišiel k nej a čo najnežnejšie ju prostredníctvom Amiry pohladil po líci.

„Zopár? Tých skutočností, ktoré potrebujú vysvetlenie, je celý epos!“ ozvala sa Belphegor odvážne.

Vesmír nadvihol kútik Amiriných pier. „A toto bude jedno z mojich najpriebojnejších stvorení,“ zhodnotil bez toho, aby sa urazil. Otočil sa k osadenstvu, postavený ako štít pred neistou dvojicou.

„Čo takto navštíviť tvoje najstupídnejšie stvorenie a povedať mu, aby prestal zabíjať ľudí?“ navrhla mu démonka.

„Naozaj si myslíš, že by ma poslúchol?“ opýtal sa vesmír vážne.

„No skúsiť to môžeš. Práve tu takmer zmasakroval šľachtu nesmrteľných!“ ukázala smerom von z mesta.

„Obávam sa, že tento príbeh ešte plne nepoznáte. A nie som tu preto. Dianie na tejto planéte, čo aké je pre mňa smutné, je potrebné. Udialo sa toho toľko, čo vás neustále rozdeľovalo. Rozhodol som sa, že je načase to ukončiť. Dosť bolo vymazávania pamäte, vojen a sebeckých záujmov. Je na vás, čo bude ďalej. Nie som váš boh. Ani váš zdroj sily. Ani morálny kompas. Zem môže aj nemusí mať budúcnosť. Ani jedna z možností mnou neotrasie. Zarmúti, ale neotrasie.“

Bel bojovne prižmúrila oči. Je naozaj ťažké hádať sa s absolútnom.

Vesmír sa pokúsil o úsmev a strnulo pokrútil hlavou. „Každopádne, vy tu pobudnete o niečo dlhšie než Zem. Kde ste však prišli k tomu, že by ste mohli byť súrodencami?“

Sachiel sa zmätene obzrel. „A nie sme?“

„Isteže nie. Ste energia, ktorá vznikla v... dajme tomu v tomto kvadrante vesmíru. Ste nanajvýš tak susedia. A moji drahí Camael s Ashmedaiom si k sebe našli cestu dávno pred tým, čo vôbec dostali telá. Putovali ste mnou spoločne. Vyrovnávali ste sily v hmlovinách a sústavách. Vždy som vás rád pozoroval. Zo začiatku ste sa hašterili, narážali do seba a stvorili niekoľko pozoruhodných hviezdnych systémov. Nakoniec ste ale brázdili nekonečno spoločne. Boli ste si navzájom protikladmi ešte skôr, než ste vôbec dostali telá. Preto som vás oboch popostrčil, keď sa sformovala Zem, aby ste boli takpovediac v rovnakom susedstve.“

Cami sa začala mračiť. „Prečo si nič z toho nepamätáme?“ položila zásadnú otázku.

Vesmír jej vážne pozrel do očí. „Myslím, že odpoveď poznáš, dieťa.“

Stiahlo jej hrdlo. Mala podozrenie, mala ho už v čase budovania stroja, ale bála sa ho čo i len vysloviť.

„Toto nie je prvý raz, čo nám boli vymazané spomienky,“ povedal Sachiel s predstieranou vyrovnanosťou. „Cami vymazala udalosti od Jebel Sahaba, ale ja si sotva spomínam na časy, keď bola Antarktída zelená.“

Aj ostatní zapátrali v pamäti a zistili, že majú medzery. Nikdy tomu však nevenovali pozornosť. Keď niekto žije tak dlho ako oni, udalosti sa zlievajú. Ale rozhodne by si mali pamätať celý jeden kontinent v časoch, keď prekypoval životom.

„Čo sa nám stalo?“ naliehal Ash na vesmír. „Prečo?“

„Verte alebo nie, nie ste v tomto obete, ale agresori. Je na vás, či zabojujete o lepšiu cestu ako zvládať svoje egá. Ale ja nebudem ten, kto vám všetko vyzradí.“

„Moje ego je v najlepšom poriadku!“ bránil sa urazene Lucifer.

Vesmír naňho pozrel ako učiteľka v škôlke na problémového žiaka. „Ukončite túto vojnu, Lucifer. Táto planéta nie je vašim väzením, vy ste z neho väzenie urobili.“ A opustil Amirino telo. Oči sa jej vrátili k pôvodnej farbe a pohyby už nemala tak trhané. Lucifer ju okamžite podoprel, kým sa spamätávala.

Cami s Ashom si kŕčovito zvierali dlane. Mysleli si, že táto sága skončila. Že našli vysvetlenie.

Abaddon sa k nim otočil. „Prečo by si nám opakovane mazala pamäť?“

Cami mala neprítomný pohľad. Všetci na ňu zvedavo hľadeli a ona nevedela, či prijať vinu za niečo, čo absolútne nie je jej vina, alebo vyjsť s pravdou von. Nemohla to byť ona. Ktokoľvek im mazal spomienky, nebola to ona, pretože ani len ten pekelný stroj nenavrhla! „Netuším,“ odpovedala porazene.

Ash ju zboku chlácholivo objal. „Prídeme na to. A nikde nie je napísané, že si to bola ty.“

„To je veľmi nebezpečná myšlienka,“ Amira konečne chytila dych. „Pretože ak to nebola ona... a ak to nebol nikto z vás... kto iný by mohol mať takú moc?“

Veď práve. Akého nepriateľa ešte mohli mať a kde je? Bol niekedy porazený, alebo spolupracuje s niekým z nich?

„Vesmír povedal, že agresormi ste boli vy,“ pripomenula im Sophie. „Možno to bolo na ochranu iných.“

Ale čo také strašné mohli vykonať? S nesmrteľnými boli zadobre od pádu prvej generácie a s Homo Habilis nebolo práve o čom diskutovať.

Ash pokrútil hlavou. „Na to dnes odpovede nenájdeme. Máme vážnejšie problémy.“ Napríklad ich vlastného druha, ktorý sa proti nim obrátil, a upíra v karanténe.

„To je pravda,“ súhlasila Bel. „Takže ako dlho to spolu ťaháte?“ dodala v jednom dychu. „Aké to je spávať s démonom sexu? Prebiehajú veci... normálne?“

Cami očervenela.

„To našťastie ty nikdy nezistíš,“ odsekol Ash. „A niežeby sme čokoľvek z tohto plánovali.“ Doslova sa bránili. Obzvlášť Cami.

„Och, prestaňte ich grilovať,“ zasmiala sa Sophie a šla ich oboch objať. „Kým ste spolu šťastní, na ničom inom nezáleží.“

Cami ju vďačne zovrela, potom skončila v rovnako vrúcnom Amirinom objatí.

Ash len pozrel na svojich vyškerených bratov a hneď vedel, že ho čakajú roky podpichovania a pobavených narážok. Ukázal im prostredník a pritiahol k sebe Cami. „Poďme zachrániť toho nemožného upíra!“