Rozpoltení 27

 

Camina dielňa v Sfinge nebola svojho času žiadnym tajomstvom. Rada sa zdržiavala v Egypte a mnoho učencov k nej chodilo po radu. Brali ju za nižšie božstvo, aj keď sa snažila limitovať svoju moc a vplyv. Ash sa premiestnil na vrchol pyramídy, odkiaľ mal najlepší výhľad.

Zvonku vyzerala nadrozmerná socha nevinne. A nikto ju nestrážil. Sálajúce slnko spaľovalo všetko naokolo a mesto hneď vedľa bolo podivne tiché. Káhira padla medzi prvými, čo ako smutne to znelo. Priveľa frakcií z nej urobilo bojisko a Vojna všetko dorazil. Dnes je to pohrebisko, tak ako pyramídy na jeho okraji.

Ash roztiahol krídla o veľkosti domu. Ak Cami uniesol niekto, kto sa zároveň vydáva za člena nesmrteľných, nemôže byť na dvoch miestach naraz. Stále musí predstierať, že je zavretý v jednacej sieni, aby neupadol do podozrenia. To znamená, že pendluje medzi týmito dvoma miestami.

Výborne.

Ash sa uškrnul.

Počká si naňho.

 

 

Amira vytiahla Stefana s Vasilym z ventilačky a ich snahu prebrali Sachiel, Lev a Abaddon. V jednacej sieni stále zúrilo tornádo, ale darilo sa im vyťahovať čoraz viac zranených. Neboli to pekné zranenia.

„Musíme do dediny z ktorej prišla Camael,“ oznámila zadýchaným upírom. „Je možné, že v nej ten maniak umiestnil nástrahu, aby Cami prinútil vrátiť mu moc.“

Stefanove oči potemneli. „Vieme o akú nástrahu by mohlo ísť?“

„Videl si zoznam zbraní a látok ktoré ukradol. Môže to byť čokoľvek z nich. Ash šiel za ňou, my potrebujeme odstrániť hrozbu, aby mohol nášmu nepriateľovi rozmlátiť ciferník.“ Rýchlo im zreferovala inštrukcie od Asha, a to ich už vzala za ruky a premiestnila ich pred otvorenú bránu prísne stráženej dediny.

Okamžite ich obkľúčili valkýry, ale len čo spoznali Amiru, sklonili zbrane. Stefanovi však venovali niekoľko nadávok. Má totiž vo Valhalle... povesť.

Zalarmovali troch padlých anjelov, ktorí boli celé storočia pod ochranou Asha a jeho druhov, a spoločne sa dali do prehľadávania dediny. Celý tento chaos samozrejme prilákal Lilith s Jamilou a do hodiny sa spustilo masívne pátranie.

 

 

Tmavá, v plášti s kapucňou zahalená postava, sa najskôr zjavila pred Sfingou a Ashovi sa zdalo, že chvíľu lapá dych. To napovedalo veľa – nie je až taký silný ako sa zdá a predstierať že je uväznený v miestnosti so zúriacim tornádom ho vyčerpáva.

Nie je ani zďaleka pri plnej moci.

Asmodeus zletel z pyramídy a postavil sa na hlavu Sfingy, aby upútal pozornosť. Bol pripravený na boj.

Osoba bez tváre a bez čŕt vzhliadla.

„Ahoj kamarát!“ zakričal naňho démon a hladko zoskočil dolu. Boli sotva dva metre od seba. „Pripravený trpieť?“ Nečakal na odpoveď, rovno sa naňho vrhol ako maniak, ktorý čakal štyri tisícky rokov na pomstu.

Nepriateľ bol chvíľu zaskočený, čo malo za následok že dostal viacero ťažkých úderov, než sa mu podarilo mávnuť rukami a odhodiť Asmodea do piesku. Ten sa však rýchlo postavil na nohy a dlane mu zažiarili mágiou.

Dve celestiálne bytosti sa pustili do boja, v ktorom niet víťaza.

 

 

Cami to všetko videla. Podarilo sa jej obnoviť niekoľko funkcií dielne, vrátane osvetlenia a čohosi podobného kamerám, ktorých prenos videla na niekoľkých obrazovkách pozdĺž stien. Len čo uvidela Asha ako mláti jej neznámeho únoscu, zhíkla. Klbčili sa v piesku, vysielali k sebe blesky, ostré čepele a energetické výbuchy. Jeho protivník roztiahol krvavé krídla – nie od zranení. Doslova mal krídla z krvi.

Srdce jej kleslo až do žalúdka. Čo ak má ten šialenec plán B a vírus vypustí hneď?

Rozbehla sa do kresla na vyvýšenom podstavci pred panelom plným páčok a tlačítok. Aktivovala ďalšie obrazovky a na päť sekúnd si dovolila hlboký nádych, potom výdych. „Ešte nepoznáš hnev ženy zahnanej do kúta,“ zašomrala a prudko potiahla najväčšou pákou.

 

 

Ash dopadol na zem po ďalšom intenzívnom výbuchu energie od neznámej postavy s kvavými krídlami. Zavrčal, pregúľal sa z dosahu hodených nožov a bol znovu na nohách. Piesok mal už aj na miestach, o ktorých ani nechcel premýšľať, a jeho súper nepoľavoval.

„Skutočne by si to mal vzdať, archdémon Ashmedai,“ prišiel neutrálny, neurčitý hlas. „Ak mi Camael nevráti moc, jej dedina vyhynie. To by si predsa nechcel, nemám pravdu? Ty a tvoji patetickí spojenci máte predsa ľudí radi. Alebo sa ženy do toho nepočítajú?“ podpichol ho posmešne.

Ash bol taký rozzúrený, že k nemu vyslal silný výboj, ktorému sa neznámy anjel len-len že ubránil. „Nemáš ani poňatia koľko utrpenia ti dlhujem po toľkých miléniách mizérie!“

„Mizéria je život na tomto svete. Mám prax.“

Ash preglgol. Anjel stál chrbtom k Sfinge a nezaznamenal pohyb za sebou. To, že sa niečo deje pochopil, až keď ho obrovská laba odkopla tristo metrov do diaľky. Vykríkol a neveriacky sa zapotácal.

Obrovská socha už nebola sochou. Sfinga stála na nohách, otriasla sa a otočila hlavou smerom k dvom bojujúcim mužom.

Démon sa len spokojne usmial. Zo všetkých zúčastnených je to Camael, kto budí najviac hrôzy. Snáď si to ich drahý braček nepamätá? Po tom všetkom, čo postavila a skonštruovala? To dievča viedlo projekt na stvorenie nesmrteľných. Dala život ich civilizácii. Ukončila vojnu na nebesiach. Prežila štyri tisícky rokov v ženskej podobe a bez kúska moci.

Dômyselný stroj urobil niekoľko dunivých krokov, až sa pristavil pri archanjelovi naivne si mysliacom, že má ešte proti Cami šancu. Sfinga otvorila ústa a vychrlila z nich spaľujúce plamene. Nepriateľ si musel urýchlene vytvoriť extrémne silný štít, aby im odolal, a to mu odčerpávalo veľké množstvo sily. Dosť na to, aby sa nevedel premiestniť.

Ash si vydýchol a vyletel Sfinge na hlavu.

„Ash, ten šialenec umiestnil cylinder s pravými kiahňami niekam do dediny. Musíš ich varovať!“ prišiel plechový hlas z ukrytého reproduktora.

„Domysleli sme si. Amira to šla vyriešiť,“ odpovedal a dúfal, že niekde sú mikrofóny a Camael ho počuje. „Si v poriadku?“

„Viac menej. Ale dlho ho nezdržím.“

To pochopil. „Znič ho všetkým čo máš!“

Dvakrát jej to nemusel hovoriť. Len čo vyplytvala všetku energiu plameňov, otvorila malý priezor na hrudi stroja a archanjel sa ani nestihol postaviť na nohy, než ho zasiahol smrtiaci prúd vody pod tlakom, ktorým kedysi prerezávala kamene na polovicu.

Bol to brutálny pohľad. Archanjelovym telom v oblasti brucha prešiel ako nič a rezal ďalej do pôdy pod ním. A keďže niekto ako on neumiera, mohol len kričať bolesťou a s hrôzou pozorovať, ako sa mu rana chce zahojiť ale nemôže, pretože voda prúdila ďalej. Zabránilo mu to premiestniť sa a očividne prišiel aj o možnosť zmeniť svoju podobu na energiu, aby unikol fyzickému svetu. Možno neprišiel o spomienky, ale moc z neho vo veľkom vyprchala. Niet divu, že bol ochotný riskovať únos Cami a odhalenie medzi nesmrteľnými.

Ashovi zneli jeho výkriky agónie ako krásna hymna. Zletel zo Sfingy, aby k nemu opatrne pristúpil. Fŕkajúca voda ho zmáčala, ale neublížila mu. Postavil sa nad kričiaceho archanjela a roztrhol mu horný lem čiernej róby, pod ktorým na koženom remienku ukrýval niečo, čo mu nepatrilo.

Kryštál na ochranu spomienok, ktorý Ash pred tisíckami rokov od hnevu odhodil.

Strhol mu ho z krku a zovrel v dlani. „Byť tebou, začal by som dúfať, že Cami ten stroj nikdy viac nepostaví, inak prídeš o všetky svoje drahocenné spomienky,“ prskol znechutene a odkráčal.

Ich nepriateľ konečne prišiel aspoň o jednu formu obrany.

 

Stefan s Vasilym s námahou odklopili ťažký poklop na hlavnom zásobníku vody, kam ich zavolali inžinieri keď pri diagnostike zistili nezrovnalosti v energetických fluktuáciách pri filtrovaní.

V zemi zabudovaná konštrukcia o veľkosti menšieho bazéna zásobovala celú dedinu pitnou vodou. Vnútri bola tma a voda vyzerala byť čierna ako smola. Sotva mohli niečo vidieť cez otvor o veľkosti malej skrinky.

„Aké je to hlboké?“ opýtal sa Vasily inžinierov.

„Od úrovne vody päť metrov do hĺbky a od otvoru dva metre k hladine,“ prišla odpoveď.

„Lano!“ zavelil kráľ.

„Zbláznil si sa?“ Stefan doňho štuchol lakťom. „Pri našom šťastí tam bude atómovka alebo sud s rádioaktívnym odpadom!“

Vasily mu pozrel do očí. „Chceš tam snáď spustiť jenu zo žien?“

Špión sa obzrel. Stovky vydesených obyvateliek dediny stáli na námestí a vykúkali z okien a balkónov, pozorujúc dianie. „Pôjdem ja.“

„Nie, nepôjdeš. Ešte pred pár hodinami si bol zviazaný, potom sme lovili nesmrteľných z tornáda a vážne ťa nepošlem do tej čiernoty priviazaného na lane.“ Niežeby mu nedôveroval, ale Stefanova psychika nedostala ani len šancu sa spamätať a byť potopený v tme so šancou, že tam dole je niečo nebezpečné, mu skutočne neprospeje.

„Už som zažil horšie, súdruh. Si kráľ, nemal by si robiť špinavú prácu.“

Vasily sa musel trpko zasmiať. Vzal si podávané lano, urobil na ňom slučku a zvyšok podal Stefanovi. „Pokiaľ viem, obom nám v žilách prúdi rovnaká krv,“ povedal, zahákol si nohu do slučky a začal sa súkať do malého otvoru.

Stefan len nespokojne zafučal, keď ho pomaly spúšťal nadol.

Vasily zapol vodeodolnú baterku a len čo bol na úrovni vody, skočil do nej. Zastavil si srdce, aby nepotreboval dýchať, a ponorený v zásobníku sa dal do systematického prehľadávania stien, káblov a zariadení.

A ako predpokladal, hrozba sa nachádzala na samom dne, pripevnená k jednému z filtrov. Kovový cylinder pripomínajúci tubu na diplom mal na sebe viacero piktogramov a varovaní.

Kiahne.

Striaslo ho. Táto vec by nielenže vyhubila dedinu, ale pravdepodobne kontinent. Tak ako kedysi.

Opatrne ho odpojil. Malý ciferník na jeho strane hlásil, že sa aktivuje až za viac než štyridsať hodín, čo ho upokojovalo. Má dosť času. Pritiahol si ho k hrudi a vyplával, obnovujúc svoje telesné procesy. „Mám to!“ zakričal na Stefana a chytil sa lana. „Vytiahni ma!“

Len čo bol vonku, Stefan si prezrel cylinder. „Chýbajúca vzorka kiahní.“

„Lepšie než atómovka,“ zhodnotil Vasily a žmýkal na sebe tričko.

„Pravda.“

V tej chvíli sa ciferník rozpípal a odpočet šiel rapídne dolu, až sa zastavil na troch minútach.

„Do riti!“ vykríkol Stefan. „Musel mať nejaké čidlo pre prípad, že by ho našli.“

Vasily vyvalil oči. Ak sa tá vec do troch minút otvorí... Bez rozmýšľania zhrabol prístroj a ozlomkrky sa rozbehol von z dediny. Ciferník ukazoval minútu, keď priam preletel bránou. Ako upír je omnoho silnejší a teda rýchlejší než ľudia, preto sa mu podarilo prebehnúť dva kilometre, než zasvietila nula.

Vtedy sa cylinder rozvibroval a jeho horná časť sa otvorila. Malý otvor na Vasilyho vystrekol celý obsah v podobe aerosólu. Zasiahol mu tričko a časť tváre.

Stefan, náhliaci sa za ním, mu bol v pätách.

„Nie!“ vykríkol Vasily a zdvihol dlaň, aby ho zastavil necelých päťsto metrov od seba. Za ním dobiehali valkýry a letela Amira. „Nikto sa ku mne nepriblíži!“ Možno je imúnny voči ľudským pliagam, ale momentálne sa z neho stala najnebezpečnejšia biologická zbraň na svete.