Rozpoltení 26

 

Vasily takmer spadol z nôh keď budovou otriaslo. Zarazene vzhliadol. Z jednacej sály do podzemia doľahli zvuky chaosu, kriku a syčania. Ešte aj Stefan, stále spútaný a zadumaný, zabudol na svoje problémy a zamračil sa.

„Budeme si robiť nádeje, že len prehnane diskutujú?“ nadhodil špión.

Vasily taký naivný nebol. Začal uvoľňovať reťaze. „Obávam sa, že diskusia skončila.“ Pomohol strnulému Stefanovi na nohy. „Máš vnútri ploštice alebo kamery?“

„Bosorky to tam ohradili mágiou. Nič elektronické nevyšle signál,“ posťažoval sa Stefan.

Samozrejme. Obozretne sa rozbehli chodbami späť k vstupným dverám, ktoré našli zapečatené a doslova zmrazené v ľade. Čo ako sa pokúšali ich rozraziť, ani to nimi nehlo. Zvnútra sa ozýval krik a... svišťanie vetra?

„Čo do pekla tam robia?“ dumal Stefan.

Rozbehli sa k ďalším vstupným dverám a potom k ďalším, ale ktokoľvek vnútri prebral kontrolu, odstrihol všetky únikové cesty. Zadýchaní upíri od zúfalstva zabúšili na tie posledné.

„Počuje nás niekto?“ kričal Stefan.

Do dverí z druhej strany čosi narazilo. Súdiac podľa stonov to muselo byť telo. „Stefan?“ ozval sa Michelov tlmený, unavený hlas. „Sme pod útokom!“

„Kto na vás útočí? Viete sa dostať von?“

Dlhé ticho. „Neviem a nie! Je to archanjel!“ Kašľanie a dusenie. „Niekto z nás. Je medzi nami!“

Vasily zabudol dýchať. Boli infiltrovaní!

„Musíme ich dostať von,“ rozhodol Stefan. „Michel! Vydržte a šetrite energiou! Kde sú ostatní archanjeli a archdémoni?“

Náraz a nadávka. „Camael zmizla! Lucifer je v bezvedomí. Niektorých zavalili balkóny. Viac neviem!“

Stefan zdrapol Vasilyho za ruku. „Ty si to tu postavil. Nie si taký hlúpy, aby si nemal tajné priechody. Dostaň nás dovnútra!“

 

 

Cami v zúfalstve hľadela na odpočet, vediac že aj keby vedela ako, stroj za ten čas neopraví.

Rozhliadla sa po svojej starej dielni, kde na zemi ešte aj po toľkých rokoch bola krvavá škvrna, teda už len tmavá škvrna po jej krvi. Prešla k stolu s náčrtmi a poznámkami, ktoré si ručne vyškrabala do mäkkej tabuľky. Plány stroja našťastie zničila.

Má len jedinú možnosť. Nejako obalamutiť archanjela, ktorý bol vždy dva kroky napred. Prstami sa dotkla prívesku, ktorý jej dal Ash. Musela sa pousmiať. Kedysi vyrobila štyri prívesky zo špeciálneho kryštálu, ktoré mali ochrániť ich nositeľov pred stratou spomienok. Dva dala Joph s Bel, jeden si nechala a jeden dala Ashovi. Ibaže ako ju podozrieval, zrejme ten svoj zahodil. Mohla len hádať, že ho našiel ich nepriateľ a využil ho na svoju ochranu. Problém je, že kryštále boli naviazané na svojich nositeľov, mali v sebe ich esenciu. Preto Camin ochránil Asha len čiastočne. A preto ani jej neznámy brat nemá pamäť celkom v poriadku.

Zhodnotila zničený stroj a sama nechápala niektoré prepojenia v ňom. Čo však chápala bolo miesto, kde sa nachádza. Svoje dielne nestavala náhodne a už určite nie bez rozmyslu. Je čas vytiahnuť ťažké zbrane.

Prešla k zaprášenému komunikačnému panelu na opačnom konci miestnosti a rozkopla skrinku pod ním, aby odhalila komplikované vnútro. „Skutočne si sa nemal zahrávať s tou, ktorá vám postavila mestá,“ zašomrala a dala sa do práce.

 

 

„Pohni tým svojím veľkým zadkom! Nemáme celý deň,“ frflal Stefan, ktorý sa plazil ventilačným systémom za Vasilym. Tieto šachty kráľ postavil s presným zámerom nepozorovaného pohybu a nie pre to, že by ich potreboval. Ak by sa ale niekto pýtal, potreboval výhovorku prečo komplex pretkal tajnými priechodmi. Hladké železné steny pôsobili desivo a nebyť upírskeho zraku, obaja tápu v tme.

„Chceš omylom skončiť na dámskych toaletách?“ prskol naňho Vasily spredu a uvažoval, kam sa na rázcestí vydať.

Špión ceril zuby. „Krik prichádza zľava. Myslím, že je to celkom adekvátny indikátor cesty.“

Vasily zahol. „Počul si už niekedy tú zaujímavosť, že zvuk sa môže odrážať?“

Stefan povolával všetku svoju trpezlivosť. Skutočne nechápal, ako Miroslava zvláda tohto idiota storočie po storočí. „Nie sme na opere, súdruh!“

Vasily veľmi úmyselne vykopol a zasiahol špióna do ramena. „Pardón. Nechcel som,“ povedal so všetkým sarkazmom, ktorého bol schopný.

„Príde deň, keď ti otrávim krv ktorú ješ a urobím z Miroslavy kráľovnú,“ vyhrážal sa mu, ale Vasilyho to nijak nerozhodilo. Za prvé, Miroslava, aj keď je legálne jeho nástupníčka, keďže on nemá potomkov, jeho trón nikdy nedostane. Nechce ho. Musel jej to dať do zmluvy. Za druhé, ak aj umrie, má v pláne sa vrátiť a strašiť Stefana po zvyšok večnosti a tá predstava mu len urobila radosť.

„Sme tu,“ povedal Rus a vyrazil mriežku ukrytú za ornamentom pod prvým radom balkónov.

Okamžite sa ocitli v chaose. Vnútri zúrilo tornádo – doslova. Telá lietali vzduchom a len minimum bytostí našlo útočisko. Niektorým sa podarilo vytvoriť aký-taký štít, ale väčšina sa nemohla merať so silou archanjela.

Stefan sa natlačil vedľa Vasilyho, aby sám zhodnotil situáciu. Natlačení na seba pozorovali skazu, ktorej sotva ušli.

„Nejaký kreatívny plán?“ opýtal sa kráľ s búšiacim srdcom. Zem bola zaliata krvou nesmrteľných narážajúcich do stien a ostrých hrán.

„Vasily!“ vykríkol ktosi.

Upír sa rozhliadol a za spadnutým kusom balkónu, použitom ako štít, uvidel Noemi s Amirou, ktoré vlastnými telami kryli Ash so Sachielom. Všetci mali škrabance a modriny, ale inak sa zdali byť v poriadku.

Prudký vietor bral všetkým dych z pľúc. „Povraz poruke asi nemáš, čo?“ tipol si kráľ.

„Nie,“ zašomral Stefan. „Budeme to musieť urobiť po starom.“

Toho sa obával. „Fajn. Ty zostaň vnútri a neopováž sa ma pustiť, je ti to jasné?“ Vasily si vyhrnul rukávy a precvičil si krčné svaly.

„Nie, ja pôjdem,“ ponúkol sa špión.

„Už si bol umučený, pochovaný, mal psychický návrat do najtraumatickejšieho obdobia svojej existencie a stále v tebe prúdia drogy,“ pripomenul mu Vasily. „Neboj sa, nie som až tak rozbitný.“

„Robil som len svoju prácu. Som na to trénovaný. Nemysli si, že som nezažil horšie.“

Vasilyho pichlo pri srdci, ale vlastným telom zablokoval východ menší než meter krát meter. „Nikto by nemal zažívať horšie,“ povedal podivne nahnevaným tónom. „Nie si stroj.“ Vzal Stefanovu ruku do svojej a pozrel mu do očí. „Drž ma!“

Špión prikývol. „Spoľahni sa.“

A tak sa Vasily vysúkal z ich úkrytu. Okamžite sa ho pokúsil stiahnuť prúd vzduchu, ale Stefan ho nepúšťal. Vysunul sa von do pol tela a voľnou rukou sa pridržiaval okraja otvoru, aby doprial kráľovi čo najviac priestoru.

Vasily sa posúval pozdĺž steny čo to šlo. Natiahol ruku k ženám a Ash okamžite vystrčil najskôr Noemi a pridržiaval ju, kým sa nechytila Vasilyho. Ten ju kúsok po kúsku vytiahol do bezpečia šachty.

„Cesta von je značená fluorescentnými šipkami,“ povedal jej Stefan rýchlo. „Preplaz sa do bezpečia. Pokúsime sa zachrániť koho sa dá.“

Druhá na rade bola Amira a po nej Vasily poslal na slobodu Asha so Sachielom.

„Uniesol Cami. Ten bastard vzal Cami!“ kričal Ash zničene.

„Vieš, kam ju mohol vziať?“ dychčal Stefan, len čo sa stiahol dovnútra, aby si s Vasilym vydýchli.

„Nie. Ale viem čo po nej chce.“ Démon zovrel päste.

„Zachránime ju,“ uistil ho Sachiel. „Poď, musíme ísť!“ Postrkoval ho vpred. „Vasily, moja Sophie je aj s Erin Anglickou a niekoľkými ženami na prvom leveli pod štítom Abaddona.“

„Urobím čo môžem,“ prisľúbil mu kráľ a znovu sa dal na nebezpečnú misiu záchrany pred tornádom.

 

 

Ash sa vyvalil z tunela ako maniak a hneď vybehol na slnkom zaliate nádvorie, aby sa zorientoval. Noemi, Amira a Sachiel mu boli v pätách. „Kam ju mohol vziať?“ dychčal Sachiel.

„Do jej dielne,“ domyslel si Ash. Na miesto, kde prežila obrovskú bolesť. Kde zradil jej dôveru a kde kvôli nemu prišla o toľko zo seba samej... Chcelo sa mu zvracať. Jeho drahá Cami.

„A tá je?“ ozvala sa Noemi v očakávaní.

Démon zovrel pery. „V Sfinge. Egypt. Sfinga je Camina dielňa.“

Dve mladé ženy na seba nechápavo pozreli.

Ash sa k nim otočil. „Camael mala mnoho dielní medzi ľuďmi, ktoré sa stali monumentmi. Mohla tak k nim byť bližšie.“

„Myslíš, že jej ublížil?“ šepla Noemi.

Ash pokrútil hlavou. „Nie. Potrebuje ju práceschopnú. Aby opravila ten pekelný stroj a vrátila mu moc. Neodváži sa ísť proti nej fyzicky.“

Amirine oči sa rozšírili. „V tom prípade bude chcieť ublížiť tým, na ktorých jej záleží.“

„Dedina,“ uvedomil si démon. Ich nepriateľ musel niečo urobiť v dedine, aby ju prinútil k poslušnosti. Na tej jej záleží najviac. „Musíme ich varovať!“

Z tunela k nim dobehli Abaddon s Leviathanom, zaprášení a podráždení. „Prečo sa nikto nepremiestňuje von?“ frflal svetlovlasý pokušiteľ.

„Vietor v sebe nesie akúsi energiu, ktorá nás blokuje,“ vysvetlil mu Sachiel a otočil sa späť k Ashovi. „Je v dedine niekto, komu plne veríš? Kto určite nie je jedným z nás alebo jeho komplicom?“

Je. Jane, Anna a Paul. Jediní nesmrteľní z ich skupinky. Ibaže si nebol istý, či ich chce zatiahnuť do tejto záležitosti. Všetci traja sú padlí anjeli, ktorí sa vzopreli nebesiam a prišli o krídla. Poznajú len život v strachu. Risknú odhalenie?

„Dokážeš ich kontaktovať?“

Možno. Ak dedinu neopustili, určite odpovedia na jeho volanie. Naučili sa mu dôverovať, pretože im zaručil ochranu pred nebesiami. Nebol si však istý, ako sú na tom nebesia v tejto dobe. „A čo Cami?“ Úprimne, o tú sa bál viac. Priam sa triasol.

„Cami má dosť moci, aby nás upozornila na svoju lokáciu a dala sa do viac než vyrovnaného boja s nepriateľom, ale to neurobí kým nebude vedieť že dedina je mimo ohrozenia,“ predpovedala Amira. „Ona nie je tá, ktorá potrebuje zachraňovať,“ dodala vážne.

Ash rozhodil rukami. „Uniesol ju genocídny maniak s predstavou, že opraví stroj ktorý opraviť nevie! Cami na tom stroji skončila nabodnutá, Amira! Dodnes má jazvu!“

Démonka ním zatriasla, aby sa spamätal. „Cami je pri plnej moci. Nie je v ohrození, už nie.“

Iste, ale ona ju nevidela s kusom stroja vyčnievajúcim z jej tela, ona po nej nepátrala štyri miléniá, ona ju nevidela rozpoltenú a zmätenú, bojujúcu o právo existovať. „Cami sa obetovala pre nás všetkých, aby ukončila vojnu. Znovu ju v tom samu nenechám! Nikto z nás by nemal.“ Ashovi sa od zúrivosti a bezmocnosti priam varila krv a rozbolela ho hlava.

„A bude zdevastovaná ak zistí, že miesto, ktoré pomohla vybudovať, niekto zničil,“ dohováral mu Sachiel. Zachytil Amirin sprisahanecký pohľad.

„Počúvni nás, Asmodeus,“ prosila ho Amira. „Cami vydrží viac než ľudia v dedine. Aj keby bola mučená-“

Ashove oči sa zmenili na čierne studnice nekonečna, ako v ňom bublala moc. Začal vrčať a ceriť už nie celkom ľudské zuby. „Ak mi na ňu niekto siahne, urobím si zo Ženevskej konvencie návod!“ Nechty sa mu zahrotili. Jeho pôvodná podoba sa vracala. Pred očami sa mu zahmlelo a on vykríkol. Moc, ktorú mal za stratenú, v ňom priam vybuchla potrebou prejaviť sa, aby mohol zachrániť tú, ktorá zachránila jeho. Ktorá naňho čakala štyri tisícky rokov a ani o tom nevedela. Na chrbte sa mu objavili masívne krídla.

Archdémon Asmodeus sa konečne vrátil v plnej sile.

Amira zhíkla. Jeho krídla tvorili, zo všetkého na svete, lupene kvetín. Čierne lupene kvetín s modrým okrajom a vyzerali nadpozemsky. Išla z nich omamná, zvodná vôňa pripomínajúca silné afrodiziakum. Démon rozkoše nesklamal.

Sachiel sa pousmial. „Choď po Camael,“ povedal už o niečo naliehavejším tónom. „My sa postaráme o ostatné.“

Ash naklonil hlavu. „Rozdráždil si ma úmyselne?!“ obvinil brata.

Archanjel mykol plecami. „U mňa to fungovalo.“

Mal chuť ho objať a zahrdúsiť súčasne. Má však iné priority. „Moji spojenci v dedine sú Anna, Jane a Paul. Všetci padlí anjeli – vycítite ich energiu. Budú vám vedieť pomôcť.“ A s tými slovami sa odmiestnil.