Rozpoltení 25

 

Stefan si nespomínal kedy sa vrátil k sebe, pretože zrejme konečne omdlel, ale keď otvoril oči, našiel sa pripútaný o škripec v podzemí, ktoré sám navrhol pre nebezpečných väzňov. Občas mu trhlo svalmi, ale najhoršie prešlo. Bohovia, toto sa mu už dlho nestalo! Chcelo sa mu plakať, ale pre seba slzy nemal. Cítil sa len úboho, že jeho tajomstvo vyšlo na povrch.

Že umrel ako prašivý pes.

Pomaly otočil hlavou a na stoličke vedľa seba našiel sústredeného Vasilyho, ktorý mu zvieral spútanú ruku. Rus vyzeral zničene. Len čo však spozoroval pohyb, vydýchol si.

„Si tu so mnou?“ opýtal sa tichým hlasom.

Stefan prikývol.

„Potrebuješ ďalšie sedatíva?“

Pokrútil hlavou.

Vasily sa chystal uvoľniť ho z pút, ale Stefan ho zastavil. „Ešte nie. Radšej.“ Stále sa necítil sám sebou. Ak sa vôbec niekedy bude.

Vasily nesúhlasne prižmúril oči. „Nebudem ťa držať v reťaziach.“

„Prosím.“

Vasilyho to slovo zasiahlo kamsi hlboko. Stefan nechcel riskovať. Až tak si neveril. Klesol teda naspäť na stoličku a neprestával ho držať za ruku. „Ako ti je?“

Nahovno. Stefan privrel oči a povzdychol si. „Urobil som scénu?“

„Nie. Odtiahol som ťa včas.“

Až vtedy si Stefan všimol zaschnutú krv na Vasilyho oblečení. „Ale nie. Zase som ťa pohrýzol?“

Rus sa zasmial. „Stáva sa z toho tradícia, hm?“

Stefan nevedel čo povedať. Je jedna vec komandovať kráľa z pozície šéfa Tajnej polície, ale zmeniť sa v jeho prítomnosti na zviera... Chcel sa prepadnúť pod zem. Chcel odísť a nikdy sa nevrátiť.

Vasily z jeho očí vyčítal nevypovedané. „Hej. Si v bezpečí, Stefan. Aj pravda o tvojej smrti. Vieme o tom len my dvaja.“ Potom sa zamyslel. „Teda štyria.“

Stefan nadvihol obočie.

Vasily sa narovnal. „Bola to Erin Anglická, ktorá ma upozornila, ale ju zase upozornila Elena Grécka, ktorá tu už bola s tým, že ťa chce vidieť, ale nepustil som ju dovnútra.“

Čo za podtón to Stefan začul? „Elena za mnou prišla?“

„Odkiaľ to vedela?“ vyletelo z Vasilyho, než sa stihol zastaviť.

Stefan sa pousmial. „Hnevá ťa, že si sa to nedozvedel prvý?“

Kráľ sa zatváril urazene. „Isteže nie. Len si nedokážem predstaviť, že by si sa večne ufrflaný a tajnostkársky ty zveril s niečím takým inej osobe.“

Stefan si nebol istý, či robí správnu vec, ale potreboval sa vyrozprávať. „Narodil som sa v deviatom storočí na území dnešného Severného Macedónska.“

Vasily takmer zabudol dýchať. O Stefanovom pôvode a živote sa vedú medzinárodné stávky, pretože sa o ňom nedá takmer nič zistiť. A odrazu mu bez mučenia v lone pristane takáto cenná informácia?

„Boli sme typická živoriaca rodina – malá dedinka, otec roľník, matka doma s ôsmymi deťmi. Umrela pri pôrode posledného. Mal som štyri sestry a troch bratov, ale dospelosti sa nás dožilo len päť. Otec nás často bil a plánoval moje sestry vydať za kohokoľvek, kto ponúkne dostatočné peniaze. Niektoré utiekli, iné sa podriadili. Bratia sa podali naňho a stali sa dedinským postrachom. Keďže sme často nemali čo do úst, pravidelne som chodieval na lov do lesa. Buď som svoj úlovok predal, alebo sme ho mali na večeru. Bola to monotónna existencia.“

Nebesia! Vasily pozoroval spútaného muža strateného v spomienkach. „Uhryzlo ťa besné zviera,“ predpokladal.

Stefan sa nadýchol. „Nedal som si ani len tú námahu o tom niekomu povedať. Jednoducho som si ranu obviazal a pokračoval v živote. Potom prišli horúčky, kŕče, agresia, a nakoniec som sa začal báť vody. Otec a moji dvaja bratia ma pripútali o posteľ. Tušili, že neprežijem. Jeden z nich zvládol informovať moju najstaršiu sestru, ktorá utiekla ako prvá s bohatým pocestným. Prišla v poslednej chvíli. Na mnohé si nepamätám, ale ukázalo sa, že ten bohatý pocestný bol upírsky šľachtic, ktorý ju premenil. A ona ma nedokázala vidieť umierať, tak ma premenila, nafingovala moju smrť a nakoniec ukradla moje telo priamo z hrobu. Zobudil som sa v ich rezidencii ako nový upír.“

Vasily mal ústa dokorán.

Stefan nadvihol kútiky úst. „Tá žena bola Elena Grécka.“

 

 

Jednanie trvalo už viac než dvanásť hodín. Nesmrteľní mali jedinú prestávku, počas ktorej sa Elena pokúsila dostať k bratovi, ale bola odbitá strohým Vasilym. Len Erin Anglická sa tajomne usmievala, akoby práve pochopila komplikovaný problém.

Archanjeli a archdémoni dostali vlastné stoličky, aby sa na pódiu mohli aspoň posadiť. Rozoberali sa všetky možné teórie vyhladenia ľudstva, čo bolo desivé samo o sebe. Táto diskusia sa nikdy nemala odohrať. Odhadovali myslenie a kroky ich nepriateľa a to zatiaľ predpokladali, že je len jeden. A že väčšina archanjelov zabudla.

Michel, obvykle uhladený a nedostupný, už mal strapaté vlasy z toho, koľkokrát si ich prehrabol. „Dobre. Máme teda zoznam asi dvadsiatich možností, ktoré sú nášmu psychopatickému kamarátovi dostupné a to len za predpokladu, že prišiel o väčšinu svojej moci. Ďalších päťdesiat ak o tú moc neprišiel.“

„Môžem potvrdiť, že je viac než mocný,“ prišlo zašomranie od Jazdkyne Ellinor, ktorá bola prizvaná cez nórske kráľovstvo a sedela na balkóniku vedľa svojho brata.

„Ver mi, aj keď si si prešla peklom, to čo si zažila je len zlomok našej sily,“ smutne povedal Abaddon.

„A pripomeňte mi, prečo by sme vás nemali považovať za hrozbu?“ položil Michel ďalšiu nevhodnú otázku. Ten upír je extrémne nedôverčivý. „Čo vám bráni napríklad nás zotročiť? Využiť nás k vyhladeniu ľudí?“

Lucifer zagúľal očami. Už niekoľko rokov si kladie otázku, čo mu bráni vo vystrelení Michela z dela, ale Amira mu neustále opakuje, že by to nemal robiť. „Pretože ver alebo nie, nemáme nad vami kontrolu.“ Pozrel na Cami, ktorá naprázdno preglgla. Kedysi tú kontrolu mali. Nesmrteľní sú ich stvorenia, ich dielo. Dokázali im prikazovať. Ibaže potom prišlo to fiasko s prvou generáciou a Cami všetkým pozmenila DNA a dostali viac moci, aby na určitej duchovnej úrovni boli archanjelom a archdémonom rovní.

„Nemali by ste mať kontrolu prakticky nad všetkým? Nad samotnými fyzikálnymi zákonmi?“

„Život nie je fyzika, ktorá pod nás spadá,“ ozval sa Sachiel. „Je nám rovná. Tak ako slobodná vôľa. A tiež ťa možno prekvapí, že sa nám vyvinula morálka a ani by nám nenapadlo zotročovať vás. Z princípu.“

Kráľ si odfrkol. „Nie každému sa zrejme tá morálka vyvinula do rovnakej úrovne.“

Už aj Cami chápala, prečo ho chce Lucifer vystreliť z dela. „Pracujeme na tom,“ uistila ho sucho.

Odrazu sa vstupné dvere do siene prudko rozleteli a dovnútra vbehli dve vydesené, zadýchané postavy – Opal a Helio, dvaja cestovatelia v čase, ktorí sem prišli za veľmi pohnutých okolností a snažili sa až tak nezasahovať, aby sa aspoň časť budúcnosti, z ktorej prišli, mohla odohrať. Dvojica pozostávajúca z otca najvyšších vládcov a najstaršieho upíra na svete, a nefilim, dcéry anjela a človeka, mala v očiach paniku.

„Prestaňte!“ vykríkol Helio. „Pred týmto zhromaždením ma Rebecca varovala!“

Všetka pozornosť sa obrátila na nechápavú vládkyňu jesene a najvyššiu kráľovnú upírov, ktorá len nadvihla obočie.

Helio po všetkých prebehol pohľadom. „Keď ma Lucifer posielal do minulosti, navrhol som Rebecce, ktorá bola pri nás, že vás varujem ohľadom chýbajúcich zbraní a vírusov. Rebecca ma zastavila, aby som to nerobil. Pretože zradca je vo vašich radoch. A bol na porade, tejto porade. Preberali ste možnosti zničenia ľudstva, však?“ dostal zo seba na jeden dych.

Všetci zbledli ako stena. Slobodne tu preberali možné kroky ich nepriateľa, nevedomky mu predhadzujúc návod. Pozabudli však na fakt, že je z bytostí schopných meniť podobu.

Miroslava okamžite dala znamenie strážam, aby zavreli a zapečatili všetky vstupy, ale oheň už bol na streche. Nastali vášnivé diskusie, podozrievavé pohľady a leteli obvinenia.

„Ticho!“ zreval Ash, jeho hlas neprirodzene dunivý. „Tak kde si ty maniak?!“ zvolal a prižmúril oči. „Nevyhral si vtedy a nevyhráš ani tentoraz!“

A prišiel absolútny chaos. V sieni zablikali svetlá, zdvihla sa štipľavá, neprirodzená hmla a zarinčali reťaze. Ash priskočil ku Cami a odtiahol ju z dráhy letiacej stoličky. Camael vykríkla, keď uvidela, že ktosi povolal tornádo. Hučanie a silný vietor všetkých paralyzovali. Nesmrteľní leteli vzduchom a narážali do stien, zábradlí a nábytku. Odvšadiaľ sa ozývalo praskanie kostí a bolestivé výkriky.

Cami prišla o dych a klesla na kolená. Chcela pred seba natiahnuť ruky, aby si vytvorila silový štít, ale rinčiace reťaze jej ich spútali až po lakte a čosi ťažké ju zhodilo na zem. Pretočila sa na chrbát a nad sebou uvidela postavu bez tváre v čiernom plášti s kapucňou, ako sa po nej načahuje.

Zvrieskla a odkotúľala sa z jej dosahu. „Asmodeus!“ prosila o pomoc, ale vietor jej slová odniesol do neznáma.

Postava ju zdrapla za golier róby a čímsi ju udrela po hlave, až stratila vedomie.

 

 

Cami sa prebrala s rukami spútanými nad hlavou, sediac na prašnej zemi v kryštálmi osvetlenej miestnosti bez okien, ktorá jej bola až bolestivo známa. Po obvode mala stoly a pulty so súčiastkami a náradím. Na ovládacie panely napadala vrstva prachu. Uprostred stála komplikovaná, rozpadnutá konštrukcia.

Jej dielňa.

A stroj, ktorý jej vzal na tisícky rokov identitu.

Striaslo ju.

Z tieňov sa vynorila v plášti a kapucni zahalená postava bez tváre. Cami trhla putami, ale ani nimi nepohla, pretože boli posilnené mágiou.

„Dlho sme sa nevideli, archanjel Camael. Postavila si si veľmi zaujímavý stroj,“ prišiel nepríjemný hlas, ktorý nedokázala priradiť ani mužovi, ani žene. Bol príliš neutrálny. „A teraz by som ocenil, keby si zvrátila jeho účinky.“

Cami sa na svojho súrodenca, nech je to ktokoľvek, sebavedome zamračila. „A ja by som ocenila, keby si prestal vo svojom ťažení usmrtenia ľudstva. A láskavo ma uvoľni!“ okríkla ho.

Bytosť sa zasmiala. „Opravíš stroj a vrátiš mi, čo si mi vzala. Inak odtiaľto neodídeš. Chcem späť svoju moc, Camael.“

Cami vyschlo v krku. Jeho požiadavka má dve kľúčové chyby – ona netuší ako stroj funguje a nemôže mu vrátiť niečo, o čo nikdy neprišiel. To mu ale nepovie. „Napadlo ti, že nemám jediný dôvod ťa poslúchnuť? Sme nesmrteľní, braček! Veční. A posledné štyri miléniá som strávila ako žena medzi ľuďmi. Nie je ma čím mučiť!“

Postava ju chvíľu zamyslene pozorovala. „Máš pravdu, na bolesť asi reagovať nebudeš. Nanešťastie sa v tebe vyvinulo nechutné množstvo empatie.“

Zovrelo jej srdce. Vzal si rukojemníkov? „Kde je Ashmedai a ostatní?“

Postava sa otočila, aby zo stola vzala tablet. „Ashmedai sa momentálne baví bojom s živlami v jednacej sieni a je tvojím posledným problémom. Viac by som sa obával o tie úbohé ženy, ktoré sa na teba tak spoliehali.“  

Cami zaškrípala zubami. „Dediny sa ani nedotkneš!“ prskla.

„Nemusím. Mám krásnu ampulku pravých kiahní. Momentálne je bezpečne ukrytá v ochrannom cylindri v hlavnom zásobníku vody v dedine. Myslím, že v tom úbohom stave, v ktorom ľudia sú, sa úmrtnosť vyšplhá na deväťdesiat percent. U detí je to údajne veľmi brutálny priebeh.“

Cami od frustrácie zrevala. Nepoznala dostatočne hrubú nadávku, ktorá by sa v tejto situácii hodila.

„Cylinder má časovač na päťdesiat hodín. Potom uvoľní svoj obsah. Oprav stroj, vráť mi moc a ja ho deaktivujem.“ Na tablete zapol odpočet. „Inak tvoja milovaná dedina vymrie obzvlášť krutým spôsobom.“

Camine oči sa zmenili na čierne studnice temnoty vesmíru, z ktorého bola stvorená. „Nemysli si, že si ťa nenájdem a znovu nespacifikujem!“

Bytosť si odfrkla. „Tik-tak, archanjel Camael. Byť tebou, dal by som sa do práce.“ Luskol prstami a ako sa odmiestnil, Camine popruhy sa uvoľnili.

Okamžite vyskočila na nohy a hneď v zúfalstve klesla na kolená pred nadrozmerným strojom. Ako má opraviť niečo, čo nepozná?