Rozpoltení 29

 

Posledných dvadsaťštyri hodín si vyžiadalo veľa chaosu. Tornádo uprostred siene ustalo len čo bol nepriateľ oslabený bojom a Caminým útokom, a stovky mrzutých nesmrteľných skončili na ošetrovniach po celom svete. Sieň bola zničená, ale Miroslava to videla len ako kozmetickú vadu. Len čo sa jej zrástli kosti, dala sa do plánovania rekonštrukcie.

Obyvateľky dediny sa vrátili do bežného života, naďalej chránené nesmrteľnými bojovníčkami.

Stefan prešiel rýchlou dekontaminačnou sprchou, než bol pustený k Vasilymu. Mohol sa však len posadiť k priesvitnej stene, za ktorou na kope narýchlo donesených diek sedel vyrovnaný, mierne znudený kráľ. Všade bolo ticho, pretože archanjeli a archdémoni si dali urgentnú poradu na opačnom konci mesta a výnimočne bol špión rád, že sa jej nemusí zúčastniť.

„Ako sa cítiš?“ vyzvedal Stefan, len čo sa usadil do rohu, aby sa čiastočne opieral o rovnakú stenu, pri ktorej sedel Vasily.

Kráľ si odfrkol. „Ako chodiaca a ukecaná biologická zbraň,“ odvetil sarkasticky.

„Camael nájde spôsob, ako tie veci v tebe zabiť.“

Rus privrel oči. „Budeme si nahovárať, že je to také jednoduché?“ Tá vec zabíjala ľudstvo po celú jeho existenciu. Nezničí ju len tak niečo.

„Budeme,“ rozhodol Stefan. „Niekedy nezaškodí mať v sebe trochu naivity.“ Hravo sa usmial a poklepal po skle, alebo čomkoľvek čo to vlastne bolo za materiál. „Poradili sme si s horšími vecami.“

Vasily sa tiež oprel o stenu a unavene privrel oči. „Čo ty? Nedostal si ani šancu na zotavenie odkedy som ťa... spútal.“

Špión len mykol plecami. „Nič, čo by som nezvládol. Nebola to moja prvá epizóda a zrejme ani posledná.“

Vasilymu zovrelo srdce. Stefan je príliš zvyknutý na vlastné utrpenie. „Hovoril si o tom s niekým? Aspoň s Elenou?“

Stefan sklopil pohľad. „Nechcel som ju znepokojovať.“

Takže nie. Elena ho videla zrejme len krátku chvíľu v jeho posledných chvíľach a nikto ju neoboznámil s krutým priebehom besnoty u ľudí. „Naozaj si myslíš, že to v sebe zvládneš dusiť naveky?“

Nie. Skôr či neskôr ho minulosť dobehne. Ale čo iné mu ostáva? Kto by chcel počuť o jednej z najhorších chorôb na svete a bolesti, ktorá ju sprevádza? „Ja si poradím. Nemusíš sa o mňa báť, súdruh,“ zaklamal.

„Máš na mysli samovraždu?“ vyletelo z Vasilyho vážne.

Stefan vyvalil oči.

Kráľ vzdychol. „No tak, Stefan. Naozaj si myslíš, že neviem o najbežnejšom jave u premenených? Som kráľ. Dávaš sa na šialené misie, pretože to nemáš v sebe, aby si sa odpratal sám, ale si úplne v pohode ak to urobí niekto iný. Erin o tom napísala celé knihy.“

„Niektoré veci by si skutočne nemal hovoriť nahlas,“ zašomral špión a trucovito našpúlil pery.

Vasily si odfrkol. „Som prelezený kiahňami a zavretý v karanténe. Môžem si hovoriť čo chcem.“

Stefan naňho prižmúril oči. „A opäť mám chuť ťa utopiť vo fontáne.“ Tak ako sa pokúsil pred rokmi. Dlhý príbeh.

„Lepšie než sedieť na strome a pozorovať šukajúce medvede.“ Ďalší dlhý príbeh.

Stefan sa zasmial. „Si šialený, súdruh. Venuj sa svojim poddaným a nie špiónom tretích strán.“

„Ak ma pamäť neklame, nemenovaný špión tretej strany je legitímny grécky vojvoda,“ ryl Vasily ďalej.

„Vedel som, že ti to nemám hovoriť,“ zašomral Stefan.

„Tak prečo si to urobil?“

To by aj on rád vedel. Možno ním pohol Vasilyho ublížený tón, keď zistil že Elena ho prišla navštíviť, alebo potreba sa vyhrabať z absolútneho dna dôstojnosti po tom, čo jeden z najmocnejších kráľov zistil, že umrel ako prašivý pes. „Je lepšie aby si poznal celú pravdu a nevytváral si nejaké divoké príbehy o tom, ako sa šéf Tajnej polície nakazil besnotou.“

Vasily sa zasmial. Hneď však zvážnel. „Mrzí ma, že si musel tak veľmi trpieť. Nedokážem si ani predstaviť tú hrôzu.“

 A ani by nemal. „Čo ty, súdruh? Ako si sa k nesmrteľnosti dopracoval ty? Zviedol si upírku?“ zmenil tému.

Kráľ sa naňho zazubil a prstom kreslil pomyslené vzory na sklo. „Obávam sa, že môj príbeh je viac než nudný. Narodil som sa do priemernej rodiny strednej triedy a dostal to privilégium ísť do školy. Keďže som exceloval v matematike, upútal som pozornosť šľachtica, ktorý mal neďaleko nás sídlo. Vzal ma pod svoje krídla a v dospelosti som sa stal správcom jeho majetkov. Keďže nestarol, po čase mi priznal pravdu o tom, že je upír. Nebral som to tragicky – nikdy sa odo mňa nenapil a nikdy na nikoho neútočil. Zostarol som a v sedemdesiatke som chytil ťažkú chrípku, na ktorú som umieral. Vtedy mi dal možnosť nesmrteľnosti. Po pár dňoch premýšľania som ju prijal a tak ma premenil, zinscenoval môj pohreb a vzal ma na dvor, aby som sa naučil žiť medzi svojimi. Keď umrel, prebral som jeho postavenie a postupne sa politicky dostal až na trón.“

„Takže si bol starec?“

Vasily prikývol. Po premene sa každý upír dostane do veku najvhodnejšieho pre prežitie a teda veku, keď je telo najvitálnejšie a najsilnejšie. Mladí upíri do tohto veku starnú, ale starší omladnú v priebehu niekoľkých týždňov.

„Je ťažké si ťa predstaviť... iného.“

„Sú to zvláštne spomienky,“ súhlasil kráľ. „Pamätám si bolestivé kĺby a ovisnutú pokožku, ale akoby to bol niekto iný, nie ja.“

Tak ako Stefan. Tie posledné dni umierania nebol on. „Osud zrejme veľmi nechcel, aby sme umreli.“

Zrejme nie. Prečo ich však chcel nažive, to je záhadou. Vasily by nesmierne rád videl nebeské záznamy svojej osoby, ale vedel, že čo aký je skúsený, túto inštitúciu nehackne.

V príjemnom tichu obaja rozjímali nad svojimi životmi, až nakoniec opretí o stenu, ktorá ich oddeľovala, zaspali.

 

 

Cami hľadela na obrazovku, ktorá jej ukazovala snímanú vzorku vírusu odobranú z Vasilyho tela. Toto bol minimálne šesťdesiaty pokus usmrtiť tých mikroskopických diablov.

Úspešný síce bol.

Na sklíčku.

Na Vasilym by spôsobil... nepríjemné stavy.

Zúfalo si prehrabla už aj tak strapaté vlasy. Už informovala svojich druhov o situácii, ktorá nastala. Toto nie je pôvodný ľudský vírus. Ich drahý kamarát mal čas sa s ním pohrať. A ona nevie ako ho zabiť bez toho, aby usmrtila upíra, ktorý sa obetoval pre celú dedinu odvážnych žien, ktorú tak dlho nazývala domovom.

Nahnevane udrela päsťou po stole. Miestnosť okolo nej bola tmavá, pretože padla noc a chemické laboratórium okolo nej sa lesklo v mdlom svite mesiaca prenikajúcom cez široké okná.

„Ja som archanjel Camael!“ povedala hrozivo smerom k vzorke v oddelenom kontajneri. „Staviteľka miest, stvoriteľka rás nesmrteľných a vládkyňa nad hmotou a časom! Ty ma neporazíš!“ syčala na vírus.

Vzorka sa jej nezľakla a naďalej si veselo žila na sklíčku.

V tomto stave ju našiel Ash, ktorý ju prišiel upozorniť, že už je tu zavretá viac než dva dni a jeho už nebavilo počúvať dobromyseľné podpichovanie Leva s Abaddonom.

„Cami, potrebuješ pauzu,“ začal, len čo ju uvidel chodiť sem a tam po labáku.

Frustrovane naňho pozrela. „Ako by som si ju mohla dovoliť, keď je Vasily stále zavretý v klietke ako nejaká nebezpečná šelma?“ Upíra až tak dobre nepoznala, ale svoj pobyt v karanténe zvládal celkom dobre. Vždy k nej bol slušný a nesťažoval sa na sparťanské podmienky. Cami v ňom videla tichú vyrovnanosť, silu ducha, ktorá zrejme bola predpokladom, vďaka ktorému sa dostal až na trón. Vedel, aká je situácia. Spolupracoval.

A ona mu dlhuje nápravu. Vasilyho sa ich vojna nemala nikdy dotknúť. Žiadneho z nesmrteľných, stále ležiacich na ošetrovniach po útoku, proti ktorému nemali najmenšiu šancu.

Ash ju zozadu objal, aby ju upokojil. Camine svaly sa ako na povel uvoľnili, len čo pocítili jeho teplo. Unavene zaklonila hlavu a dovolila mu pobozkať ju na to špeciálne miestečko na krku. Myseľ sa jej až nebezpečne rýchlo vyčistila.

„Jedla si vôbec niečo?“ zaujímal sa.

S povzdychom pozrela na odložené taniere, kde svojho času mala sendviče. Takto to vyzeralo, keď tvorili nesmrteľných. Cami, zavretá vo svojom laboratóriu, niekedy celé roky, než vychytala všetky muchy jedinej rasy.

Ash jej masíroval stuhnuté plecia. „Potrebuješ vypnúť. Aspoň na chvíľu si zamestnať mozog niečím iným.“ Roztiahol krídla a citlivo jej nimi pohladil celé telo.

Cami potlačila ston. Ich zmyselná vôňa jej naplnila nozdry a vyššie uvedený mozog sa vypol sám. „Hráš nefér hru,“ obvinila ho s privretými očami.

Ash ju zdvihol do náručia a pobozkal ju na pery. Pomaly. Zvodne. „Som démon sexu. Robím len svoju prácu. Vieš o koľko by bol svet krajší, keby sa mu ľudia oddávali častejšie a len na dobrovoľnej báze?“ Vyšiel s ňou z labáku, na chodbu bez stien, podopretú len stĺpmi. Keďže sú bytosťami s krídlami, ich mestá sú otvorené, plné priechodov medzi miestnosťami a budovami, z ktorých sa dá kedykoľvek zletieť. V tichu noci Ash skočil a preplával vzduchom do rozsiahleho parku na okraji mesta. Pristál uprostred exotickej zelene osvetlenej kryštálmi, na brehu malého kamenného jazierka, kam privádzal vodu zurčiaci vodopád. Opatrne postavil Camael na nohy a otočil ju k sebe. Oči jej iskrili a bez jediného odporu mu dovolila rozpnúť jej prednú časť ružovej róby. Objala ho okolo krku, zatiaľ čo sa babral so šnúrkami a gombíkmi.

„Pamätáš sa, keď sme sa tu prvý krát stretli?“ zamrmlala mu do ucha.

Ash nadvihol kútik pier. Keď sa pokúšal dostať ju na svoju stranu, povolila mu návštevu vo svojom meste presne pri tomto jazierku. Pod rúškom noci sedeli v tráve a on sa pokúšal zistiť, ako veľmi nenávidí ľudí. Ukázalo sa, že sú jej ľahostajní. Nežila medzi nimi. Vtedy ju pozval na zem, aby videla prvopočiatky civilizácie. „Mala si na sebe žltý kus handry, previazaný čiernym opaskom,“ zaspomínal si. „A roztomilé kučierky vo vlasoch.“ Stiahol jej z pliec jemnú látku a tá pod vlastnou tiahou spadla na zem. Pod ňou nemala nič.

Cami naklonila hlavu na stranu. „Ty si pamätáš, čo som mala na sebe?“

Pritiahol ju bližšie k sebe a pobozkal. A znovu. A ešte raz, až kým neprišla o dych. „Bola si to najroztomilejšie, čo som kedy videl.“

Zružovela. „Vzal si ma za ruku. Nemal si ma vziať za ruku. Držal si ma a neustále si mi hľadel do očí a ja som nedokázala... rozbúchalo mi to srdce.“

Ash si pritiahol jej dlaň k hrudi, aby mu sama rozopla čiernu róbu. Jej drobné prsty to zvládali lepšie než on. „Ako dlho sa ťa nikto nedotkol?“

Prestala počítať. Medzi svojimi bola vždy známa ako tá uzavretá intelektuálka, večne zavretá v dielňach a laboratóriách. Ashov dotyk bol prvý po mnohých stáročiach. „Dlhšie, než by sa mi páčilo.“ Len čo ho mala nahého, očami hltala jeho pevné telo, ktoré ju občas navštívilo v snoch, zatiaľ čo žila medzi ľuďmi.

Ash jej prstom prešiel po kľúčnej kosti. S potešením zhodnotil, že konečne nabrala trochu váhy a neboli jej viac viditeľné rebrá. Tak ako kedysi k nej natiahol ruku a čakal.

Cami pozrela na ponúkanú dlaň. Tentokrát to nie je rozhovor, čo jej ponúka. Odhodlane mu ju zovrela a nechala sa odviesť do teplej vody čistého jazierka, až im voda siahala po hrude.

Démon ju opatrne oprel o okraj a pritlačil sa na ňu celým telom. Lenivo si bozkami vytvoril cestičku od jej ucha až k stvrdnutým bradavkám, ktoré zabavil pozornosťou svojho horúceho jazyka. Cami si hrýzla peru a zaklonila hlavu. Cítila k Ashovi niečo podobné keď ešte nemali telá? Boli svoji na duchovnej úrovni? Sú ľudské telá darom, ktorému sa im dostalo, aby mohli cítiť viac?

Podvedome jej ruka zablúdila k pevnému zdroju jeho potešenia a našla ho pevného, pripraveného do akcie. Prstami prešla po celej jeho dĺžke, spokojná že je to ona, kto vyvolal túto reakciu.

Ash zastonal na jej bradavkách, ale nevyhodilo ho to z rytmu. Voľnou rukou ju naviedol k rytmu, ktorý potreboval. Učenlivá Cami ho rýchlo napodobnila. Na kožu šepkal jej meno vždy, keď urobila ten správny pohyb. Keď sa však bál, že stratí kontrolu, odstrčil jej ruku a otočil Cami chrbtom k sebe. Jemne jej masíroval svaly na ramenách, potom sa presúval nižšie a nižšie, až zovrel jej mäkké pozadie.

Cami zapriadla. Ashove prsty sa presunuli medzi jej stehná a posledné zvyšky kontroly ju opustili. Zaprela sa o okraj jazierka. Ash si k sebe pritiahol jej panvu, zatiaľ čo predná časť tela sa naďalej opierala o skaly. Niekoľkokrát ju pohladil po hladkom chrbte. „Pripravená?“ zachrčal vzrušene.

Pripravená bola v momente, keď ho zbavila oblečenia! Prikývla a z úst jej vyšiel slastný výkrik, keď do nej prenikol jediným výpadom. Takmer stratila rovnováhu, ale Ashove ruky ju včas zachytili. Nadvihol ju, takže jej nohy sa nedotýkali dna a všetky pohyby mal pod kontrolou on. A je nutné dodať, že démon rozkoše sa rozhodne nikam neponáhľal. Pomalé, slastné prírazy nenaberali na intenzite, kým Cami nezačala prosiť.

Ash jej zahryzol do ušného lalôčika. „Je ti jasné, že tak skoro neprestanem, však?“ šepkal napoly hrozivo, napoly s prísľubom. „Cítim ako sa okolo mňa tvoje vnútro sťahuje, dievčatko. A to sme sotva začali s predohrou.“ Naviedol jej ruku k miestu, kde sa im spájali telá. „Musíme zapracovať na tvojej výdrži.“

V ústach jej vyschlo. Cítila, ako do nej Ash preniká a nemala jedinú formu obrany pred vlnou slasti, ktorá sa blížila. Ovládol ju sladký kŕč a obral ju o dych. Ash však ani len nespomalil. Pokračoval vo svojom útoku na jej vysilené telo a to sa veľmi rýchlo spamätalo. Vynútil si od nej tri ďalšie orgazmy, než sa z nej vysunul, stále tvrdý, a otočil ju k sebe. Nohy mu omotala okolo pása, len čo si do nej znovu našiel cestu. Tentokrát si hľadeli do očí, tak ako si do nich hľadeli pred tisíckami rokov.

Cami po lícach stiekli slzy radosti aj smútku zároveň. Ash jej ich zotrel ľahkými bozkami. Uväznil ju v objatí a spoločne sa vyšplhali k poslednému, vyčerpávajúcemu vrcholu.

Zadýchaní a vysilení sa objímali uprostred jazierka. Ash sa vrátil k masáži jej namohnutých svalov a Cami sa pohrávala s jeho vlhkými vlasmi.

S prvými slnečnými lúčmi jej konečne svitlo. Pozrela na Asha a usmiala sa. „Viem ako zachránime Vasilyho!“

Démon jej len spokojne cvrnkol do nosa. „Povedal som ti, že sex zaberie.“