Rozpoltení 30

 

Stefan vzhliadol zo zeme, kde sedel oproti Vasilymu za stenou, a okamžite vycítil, že sa niečo deje. Vypol tablet, na ktorom s kráľom hral šachy, a vstal. Camael s Ashom vošli so strnulými výrazmi a v očiach mali... obavu.

„Ale nie,“ ozval sa Vasilyho hlas cez reproduktory. „Niečo sa pokazilo.“

Camael podišla k stene a smutne si povzdychla. „Vírus, ktorý je na tebe, je modifikovaný. Náš nepriateľ nezaháľal.“

„Modifikovaný ako?“ vyzvedal Stefan.

„V podstate je odolnejší. Na nesmrteľných by nemal prežívať, ale u teba sa mu darí. Nezabijú ho ani podmienky podobné smrti, ktoré na sebe vedia upíri vyvolať – zastavenie srdca a ochladenie tela. Ešte aj v mínus sedemdesiatich stupňoch len hibernuje.“

Vasily zbledol. „Ja z tejto karantény nevyleziem, nemám pravdu? Nie je len na mojom oblečení, však? Už je v krvi. A orgánoch.“

Nespokojne prikývla.

„Ako ho dekontaminujeme?“ Stefan zvýšil hlas.

Camael si navlhčila pery. „Vasily, musíme ťa vystaviť podmienkam, ktoré sú preň stále smrteľné.“

Svetlovlasý upír sa snažil udržať pevný postoj. „A to?“

Cami pozrela na Stefana. Z akéhosi dôvodu jej viac robila obavy jeho reakcia, než Vasilyho. Ten špión je voči svojmu nepriateľovi znepokojivo ochranársky. Priam videla ako jeho životná energia lipne na Vasilym. „Zvonku to bude UV žiarenie.“

Stefan zovrel pery.

„To je smrteľné aj pre mňa,“ povedal Vasily vážne. Upíri sú extrémne citliví na slnko a UV žiarenie, aj keď umelé, sa od neho nelíši. Krátkodobo a nacucaný krvou to zvládne, ale mal pocit, že Cami nemá na mysli ľahký pobyt v soláriu.

„Ja viem.“

„Ak ho napojíme na dosť krvi, zvládne to,“ teoretizoval Stefan.

Vasily nespúšťal oči z archanjela. „Ibaže to nestačí,“ vyčítal jej z tváre. „Stále bude v mojom vnútri. Musíme ho zabiť na dvoch frontoch súčasne.“

Camael opatrne volila slová. „Urobím všetko pre to, aby si cítil čo najmenej bolesti. Už som zavolala veľkráľa Daria s Angelicou, aby na teba použili svoju Silu Hada.“ Pradávna sila pôvodom z nebies dokáže oklamať zmysly a teda zbaviť iných pocitu bolesti.

„Čo so mnou chceš urobiť, Camael?“ naliehal Vasily autoritatívne.

„Musím ti vypláchnuť žily a tráviaci trakt bielidlom,“ vybafla na jeden dych.

Upír zamrkal. A znovu. A zase.

Ešte aj Stefan prišiel o slová.

Vasily na ňu pozrel ako na šialenú. „Tento nápad tu už bol a pokiaľ viem, chlapík ktorý s ním prišiel sa opeká u Persefony v pekle.“

Áno, je jej to jasné. „Ja viem ako to znie, ale bude to fungovať. Tvoje telo je silnejšie a odolnejšie než ľudské. Urobila som výpočty. Vypumpujem z teba krv, napumpujem dezinfekciu, ožiarim ťa a len čo mi skener ukáže čistý obraz, znovu do teba nalejeme pôvodné tekutiny.“

„To je šialené! Ak nebude mať v sebe dosť krvi, čo ho ochráni pred smrťou zo žiarenia?!“ oboril sa na ňu Stefan.

Nešťastne naňho pozrela. „Vieš ako ľudia svojho času liečili rakovinu? Napumpovali chorého chémiou a ožarovali ho v nádeji, že tumor odumrie skôr než telo. To je situácia, v ktorej sa nachádzame.“ Znovu obrátila pozornosť na kráľa v karanténe a podišla bližšie ku stene. „Budeš musieť byť veľmi silný, kráľ Vasily.“

 

Bola to desivá scéna podobná hororovému filmu. Nahý Vasily, prikrytý len kusom látky na bedrách, ležal na lôžku v uzavretej miestnosti, napojený na prístroje. V rukách aj nohách mal hadičky, v telesných otvoroch mimo úst tiež. Pery mal biele od toho, ako dlho nemal krv. Pri lôžku mu stála v protiradiačnom obleku Camael. Z druhej strany mal rovnako oblečeného Stefana, ktorý si vyhádal svoju prítomnosť počas procesu. Za priesvitnou stenou stál Ash, uprene pozorujúc svoju najdrahšiu, spolu s najvyššími upírskymi vládcami Angelicou a Dariom, ktorí sa držali za ruky a sústredene posielali k Vasilymu Silu Hada, odoberajúc mu schopnosť cítiť bolesť.

Za nimi nervózne čakali archanjeli s archdémonmi, pripravení poskytnúť akúkoľvek nevyhnutnú pomoc.

„Ako sa cítiš?“ kontroloval Stefan svojho úhlavného nepriateľa.

Vasily sa zamyslel. „Podivne tupo. Ako zabalený do vaty.“

Cami mu krátko zovrela dlaň. „Môžeme?“

Prikývol.

Stefan na jej pokyn aktivoval pumpy a Vasilyho krv začala pomaly prúdiť do pripravených uzavretých sáčkov. Z druhej strany doňho Cami vypustila nechutne vyzerajúci roztok.

„Nezabúdaj, nesmieš si zastaviť srdce,“ pripomenula mu. „Potrebujem, aby ti všetko prešlo systémom.“

„Snažím sa,“ zamrmlal upír, ktorému sa zahmlelo pred očami.

Cami sa nenávidela za to, čo robí. Toto považovala za mučenie. Vzala poslednú hadičku a nasúkala mu ju do úst, aby vypustila tekutinu aj do Vasilyho tráviaceho traktu.

Upír sebou začal šklbať a vyvracať očami.

UV lampy sa zapli. Boj proti mikroskopickému nepriateľovi započal.

Vasilyho pokožka zožltla a oči sa zaliali krvou. Celý sa roztriasol. Uspať ho nemohli, pretože to by mu v kritickej chvíli prestalo biť srdce. Potrebovali ho pri vedomí.

Stefan mu stisol chladnú dlaň. „Vydrž, súdruh,“ šepol.

Cami sledovala viacero monitorov. Zatiaľ sa zdalo, že jej plán funguje.

„Jeho koža, Camael!“ vykríkol Stefan.

Vasilyho telo sčervenelo od nepríjemného žiarenia. Celý sa triasol.

„Ešte chvíľu,“ povedala vážne. „Vydrž, kráľ Vasily!“ Neisto pozrela na Asha za stenou. Uprene ju pozoroval a jeho oči plné istoty jej dodali odvahu. Veril v ňu, keď ona zapochybovala.

„Zastav to!“ prosil ju Stefan, keď Vasily začal lapať po dychu.

„Zlyhávajú mu orgány,“ upozornila ju Angelica spoza steny. „Pečeň s obličkami sú preč.“

Cami zúfalo sledovala monitory. Vírus stále žil, ale ustupoval. „To je dobre,“ povedala. „Ešte pľúca.“

Vasilyho stav sa zhoršoval z minúty na minútu. Končatiny mu zmodrali, začal sa dusiť a z očí mu tiekli slzy.

„Camael, stačilo!“ Tentokrát Stefan archanjela priam okríkol. „Už má popáleniny!“ Svetlo mu spôsobovalo pľuzgiere.

Minúta.

Ďalšia.

Vasily bojoval o vedomie, v očiach hrôza. Panicky otočil hlavu k Stefanovi, prosiac o... koniec. Nemal bolesti, ale ani len had nedokázal zastaviť pocit absolútnej slabosti a prázdnoty. Vedel, že smrť je blízko. Prestával si cítiť telo. Hruď mu zvieralo. Srdce mu nechcelo viac biť a robil všetko pre to, aby ho k tomu nútil.

Tri minúty.

Stefan mu čosi mrmlal do ucha, ale prestával ho vnímať.

Desať minút.

„Súdruh, nevzdávaj to. Prežil si túto trafenú civilizáciu, dve svetové vojny, hladomory a komunistov! Nejaký trápny vírus ťa snáď neodrovná!“ motivoval ho špión.

„Máme to!“ vykríkla Cami odrazu. „Je čistý!“ Okamžite vypla lampu, aktivovala spätný chod a vymenila nádoby. Do Vasilyho začali prúdiť litre krvi a do úst mu pustila hyperborejskú tekutinu – pôvodnú potravu upírov.

Podľa protokolu obaja odstúpili, aby ho znovu nekontaminovali pre prípad, že sa vírus zachytil na ich oblekoch. Prešli do dekontaminačných spŕch a do miestnosti nabehli najvyšší vládcovia, aby sa oňho postarali.

 

 

Cami unavene vyšla zo sprchy, oblečená v čistej modrej róbe, a okamžite skončila v pevnom, teplom náručí. Vysilene zaborila tvár do Ashovej hrude. Nepotrebovali slová. Len tam stáli, uprostred dielne, zatiaľ čo okolo nich sa mihali ostatní, a čerpali silu jeden z druhého.

„Je koniec?“ opýtal sa Ash jednoducho.

Prikývla. „Nateraz.“ Kiahne sú porazené, ich nepriateľ snáď aspoň na chvíľu oslabený a čo sa týka nesmrteľných... tých čaká nové obdobie verejného života. Už viac nebudú ukrytí v tieni civilizácie.

Jemne ju pobozkal. Cami zastonala. Ešte aj bozky démona rozkoše sú návykové. „Cítiš sa na malý výlet?“ nadhodil.

Zamyslela sa, či tým myslí najbližšiu posteľ, alebo ju reálne chce niekam vziať. „Výlet?“

Ash sa usmial a podal jej ruku. „Niečo na pripomenutie, že pre nás vyhraný boj je pre niekoho celá vojna.“

Nevedela, kam tým mieri, ale zovrela mu dlaň a nechala sa premiestniť... do dediny. Kde to všetko začalo.

Domy boli naďalej nedotknuté, hradby pomaly opravované z útoku. Ulice prekypovali životom, na balkónoch sa sušilo prádlo a na malom ihrisku štebotali deti.

Cami sa na tvári okamžite rozlial úsmev. Jej domov. Prvé miesto, kde sa cítila byť sama sebou. A dali jej ho ľudské ženy. Neexistoval silnejší argument, prečo ešte stále bojovať za ľudí.

Ženy si všimli jej príchodu a nevediac ako reagovať sa len pristavovali a potichu si šepkali. Už pre nich nie je doktorka Cami. Tá odišla a vrátil sa archanjel Camael. Ruka v ruke s démonom Asmodeom.

Z úradnej budovy okamžite vybehla Jamala s Lilith v pätách a tie sa nad zmenou jej statusu nepozastavili. Jamala sa na ňu vrhla a uväznila ju v medveďom objatí. „Cami! Moje drahé dievčatko, tak rada ťa znovu vidím!“

Cami ju uvoľnene pohladila po chrbte. „Odpusť, že som tak náhle zmizla. Potrebovala som...“

„Nájsť samu seba,“ dokončila Jamila za ňu a pobozkala ju na líce ako matka dávno stratenú dcéru. „Je to pravda? Si anjel?“

„Archanjel,“ opravila ju Lilith s úsmevom. „Pôvodná vládkyňa nebies a jedna z prvých vedomých bytostí na planéte.“

„Pre vás budem navždy Cami. A vy ste navždy pod ochranou mňa a môjho mesta,“ povedala vážne. „Na dedinu nikto viac nesiahne.“ Tentokrát k tomu má všetky prostriedky. Ľudia by sem mohli hoci aj poslať atómovku a poľahky ju odrazí. Ženy budú môcť budovať novú civilizáciu a novú spoločnosť. Vychovať nové generácie v rovnosti.

Lilith ju tiež objala, keď ju Jamila konečne pustila. „Ďakujeme, archanjel. Za všetko.“

Cami ju pohladila po líci. „Mala si neskutočne ťažký osud, anjel Lilith. Tvoj príbeh viac nebude zabudnutý, o to sa postarám.“

Lilith so slzami v očiach smrkla. Už ani nedúfala, že by sa jej niekedy dostalo... prijatia. Nechcela uznanie, určite nie uctievanie, len chcela byť niekde, kam patrí. Doma. A presne tam sa ocitla. Medzi ženami všetkých rás a farieb pokožky. Nesmrteľnými aj smrteľnými.

„Ako je na tom ten upír, čo nám pomohol?“ vyzvedala hneď Jamila. Vedela ako blízko boli katastrofálnej epidémii a ako sa jej vyhli len vďaka nemu.  

„Volá sa Vasily a je to vlastne kráľ ruských upírov,“ upresnila jeho identitu Cami. „Práve sme ho úspešne dekontaminovali. Som si istá, že ak mu povolíte vstup, rád vás príde navštíviť. Jeho prvá žena Miroslava viedla viacero oddielov počas boja.“

Jamila prekvapene pootvorila ústa. Zatiaľ sa dozvedela len základy o nesmrteľných, ale s Miroslavou sa rozprávali niekoľkokrát. Nejako jej nešlo do hlavy, že by šľachtic prišiel na pomoc chudobnej dedine, vliezol do zásobníka a nechal na seba vystreknúť smrtiaci vírus. Mala ho za vojaka, radového nesmrteľného.

Ash pristúpil ku Cami a jednou rukou ju objal okolo pása. „Nesmrteľní majú svoju mocenskú štruktúru postavenú na iných hodnotách, než ste vy ľudia zvyknutí,“ vysvetlil jej trpezlivo. „V armáde, ktorá sem prišla, boli kráľovné aj princezné – viaceré pôvodom ľudia.“

Lilith s Jamilou si vymenili prekvapené pohľady. Mimo Abigail a Carys sa im nikto nepredstavil titulom. Hovorili snáď s kráľovnami a ani o tom nevedeli?

Camael sa dobrosrdečne zasmiala. „Čo keby sme si dali čaj a ja vám porozprávam o vašich nových kamarátoch?“ navrhla a ukázala na malú kaviarničku. „Och, a prvá vec, ktorú vám sem nainštalujem, bude ekologická klimatizácia!“