Démonova zlodejka 3

 

Nerinin plán mohol vyjsť. Bol jednoduchý, nikomu by neublížil a ona by čoskoro zabudla na krátkodobé dobrodružstvo v tomto podivnom svete. Ukradla by generátor a vrátila sa k svojim, kde by bola oslavovaná a eventuálne zrejme korunovaná na kráľovnú.

Bola to Kimova empatia, ktorá roztočila kolesá osudu, aký nikto nemohol predpovedať. Možno len samotný vesmír. A niežeby mal archdémon Mammon, zosobnenie majetníckosti a chamtivosti, tej empatie prehnané množstvo. Šetril si ju pre svojich chránencov, padlých anjelov.

Tri dni po Nerininom výlete do jeho komnát, keď naďalej nebola schopná prijať živiny inak než vnútrožilne, ju chcel rozveseliť a možno rozptýliť od neustáleho pobytu na ošetrovni. Ráno sa u nej zastavil, priniesol jej jednoduché voľné oblečenie a vzal ju do budovy o dve ulice ďalej. Nerin nerozumela nápisu nad vchodom, ale len čo prekročila prah masívnych dverí, okamžite pochopila.

Kim ju vzal do knižnice. Všade, kam sa pozrela, boli police plné kníh všetkých tvarov, farieb a veľkostí. Budova mala niekoľko poschodí a veľké množstvo pohodlných miest na sedenie, vrátanie niekoľkých zariadení na stoloch, ktoré nepoznala.

„Myslel som, že by ti prospelo sa občas stratiť v príbehoch,“ povedal Kim jemne, pozorujúc jej nadšenú tvár.

Nerin v živote videla veľmi málo kníh. Ich výroba je nákladná a získanie papiera príliš neekologické. Posvätne sa dotkla chrbta náhodnej publikácie. Toľko vedomostí...

„Vieš čítať?“ opýtal sa démon.

Isteže vie čítať. Vo svojom jazyku a jazyku svojich predkov. Nepredpokladala, že ho tu nájde. Smutne pokrútila hlavou.

Kima to neodradilo, hoci bol mierne prekvapený. Anjeli svojich vždy vzdelajú, než ich vôbec pošlú do terénu. Odkiaľkoľvek nového regrúta vytiahnu, natlačia mu do hlavy kvantá informácií na úrovni PhD. Čo len urobili tejto žene?

„To je v poriadku. Máme tu čítačky.“ Zaviedol ju k stolu s neznámym strojom. „Sem položíš knihu a umelá inteligencia ti prečíta čokoľvek.“ Ukázal jej jednoduchý systém.

Nerin sa nadšene usmiala. Môže sa dozvedieť viac o toľkých veciach... Majú tu aj vedecké publikácie? Sklopila hlavu, aby Kimovi poďakovala.

Mammon sa usmial. Chcel ju pohladiť po líci, ale v poslednej chvíli sa zastavil. Ešte nevedel čo všetko jej urobili a aký je jej príbeh. Možno by na jeho dotyk nereagovala najlepšie. Rozlúčil sa s ňou a nechal ju medzi knihami.

Čosi mu však nesedelo. Jej neschopnosť čítať... Rozumie mu, čo znamená že pozná angličtinu, ktorú používal. Možno neovláda latinku, ale boli v medzinárodnej sekcii s knihami všetkých ázijských jazykov. Žiadny anjel nie je negramotný. A čo jej nemota?

Vrátil sa do nemocnice, kde jej Thea aranžovala nové kvetiny k posteli, aby nemala takú fádnu izbu. „Páčila sa jej knižnica?“

Kim prikývol. „Smiem ťa poprosiť o láskavosť?“

„Iste.“ Doktorka odstúpila od kvetín.

„Máš ešte vzorky jej krvi?“

Žena nadvihla obočie. „Mám jej zakrvavené oblečenie. Prečo?“

Kim na chvíľu zaváhal. „Dokázala by si z toho urobiť DNA testy?“ Majú tu zariadenia od Camael, ale ešte ich nepotrebovali k tejto funkcii.

Thea si prekrížila ruky na hrudi. „Prečo?“

Povzdychol si. „Je nemá a nevie čítať. Niečo nie je v poriadku. Potrebujem vedieť, či má nemotu v génoch a ako to, že ju anjeli neodstránili. Urobíš to pre mňa, prosím?“

„Nebude to hneď,“ varovala ho doktorka.

„S tým počítam. A zatiaľ jej nič nehovor. Nechcem, aby sa cítila ako vyvrheľ. Len sa ju snažím pochopiť.“

Thea prikývla a dala sa do práce.

 

 

Nerin sa pravidelne vracala do nemocnice po infúzie, ale zvyšok svojho času trávila v knižnici, pohlcujúc informácie o akých sa jej ani nesnívalo. Študovala atlasy, encyklopédie a vedecké publikácie. Bola ohromená. Fascinovali ju kultúry a chcela vedieť viac. Bolo však otázkou času, kedy narazí na niečo, čo len viac prezradí jej nevedomosť o súčasnom svete. Ubehol týždeň a Nerin si povedala, že potrebuje niečo ľahšie, aby si jej myseľ odpočinula. Zamierila do sekcie v ktorej pochopila, že sú knihy zamerané na posledné storočie pred pádom civilizácie. Ako sa vtedy asi žilo? Preberala sa knihami, až narazila na jednu, ktorá jej prišla sympatická. Na titulke bola fotografia usmiateho dievčatka. Povedala si, že to môže byť opis jej života. Položila ju pod čítačku a zatiaľ čo si prezerala obrázky v atlase vesmíru, robotický hlas začal čítať: Denník Anny Frankovej...

 

Pár hodín na to Nerin naprázdno dávila v uličke za knižnicou. Žalúdok mala prázdny, preto z nej nič nevyšlo. Krútila sa jej hlava a sotva sa držala na nohách. Schúlila sa do klbka a zavolala Nikovi s Leom.

„S-sú to monštrá. Ľudia sú také monštrá...“ povedala slabučkým hlasom.

„Nerin? Čo sa deje? Ublížil ti niekto?“ prišla okamžitá záplava otázok.

„N-nie. Ale... pustili ma do knižnice. Netušíte čo som si prečítala.“ Habkavo im vyrozprávala príbeh plný hrôzy a neprávosti.

Na druhej strane bolo ticho. Dlhé, predlhé ticho.

„Si si istá, že nebola len fikcia? Nejaký z ich vymyslených príbehov?“

Skutočne by si želala, keby bol. „Áno. V knihe boli aj obrázky.“ Znovu ju naplo. „Musím odtiaľto vypadnúť. Čím skôr!“

„Máme ti prísť pomôcť?“

„Nie!“ Len to nie! Čo by len urobili im keby ich chytili? Leo s Nikom majú ešte špecifickejší výzor než ona. Jej postačilo zafarbiť si vlasy a oči, ibaže ich pokožka by budila pozornosť. Aj keby tu mala umrieť, čo je reálna šanca, nevystaví ich rovnakému riziku! „Vezmem ten generátor a padám!“ Keby ju len nechali aspoň na chvíľu bez dozoru... V nemocnici ju neustále navštevuje Thea, aj keď z dobrej vôle – aby Nerin nebola sama. A keď nie Thea, neustále sa okolo nej obšmieta ten mizerný démon!

Problém je, že potrebuje generátor najskôr naskenovať a vyhodnotiť, ako ho bezpečne odpojiť a ktoré káble obetovať. Inak sa domov vráti len s kusom šrotu.

„Prosím, neurob niečo neuvážené.“

Niečo neuvážené už bolo dať sa na túto misiu. Horšie to snáď byť nemôže. Aspoň na najbližších pár mesiacov. Pôvodne uvažovala, či ľudí aspoň nevarovať, ale rozmyslela si to. Nepohne pre nich ani prstom!

 

 

Takto schúlenú na chladnej zemi ju našiel Kim po tom, čo mu vydesená Thea oznámila, že Nerin sa nevrátila na pravidelnú dávku infúzie pred večerom. V knižnici našiel jej obvyklý stôl s knihou stále v čítačke.

Zaksichtil sa. Obehol celý objekt, než ju objavil celú bledú, s pohľadom strateným do neznáma. Klesol na zem k nej.

„Dievča? Si v poriadku? Bolí ťa niečo?“

Nerinine oči by v tej chvíli zabíjali. To, čo v nich uvidel, bolo viac než len znechutenie. Bolo to odsúdenie. Surové, jednoznačné odsúdenie.

„Ja viem že ťa tá kniha mohla šokovať, ale...“

Nerin zavrčala. Doslova. Ako zviera. Šokovať? Tak šokovať? Nikdy v živote nezažila väčší odpor a to vyrástla s príbehmi o zrade a pokuse o vyhladenie ľudí zo strany archanjelov a archdémonov. Nikdy si nemyslela, že s nimi bude súhlasiť.

Kim sa posadil vedľa nej. „Nikdy si sa nedozvedela o holokauste?“

Zachmúrene pokrútila hlavou. Začínala sa báť o vlastný život. Ani ona nie je ako ostatní. Nemá vybrané črty, ani len vybraný pôvod.

„Ako je to možné? Kde ťa držali?“

V bezpečí. Teraz si uvedomila, že ju držali v bezpečí. V komunite, kde si bol každý rovný, kde láska nemala bariéry a kde sa všetci delili o úspechy aj ťažkosti. Zotrela si slzy. Cnelo sa jej za domovom.

Kim zovrel pery. Dievča vyzerá na dvadsať, ale ako anjel sa mohla narodiť kedykoľvek. Žeby to bolo až po konci sveta a nikto jej nedal potrebné informácie? Ani len anjeli? Začínal sa báť, či nebola nejakou formou väznená a odstrihnutá od sveta.

„Dokázala by si mi aspoň nakresliť, čo sa ti stalo? Čo ťa ku mne priviedlo?“

Hystericky sa zasmiala. Neuveril by jej. A keby aj áno, ohrozila by všetkých v jej domove. Mohol by poslať armády. Stroje. Jej ľud sotva prežíva o strašnom hlade. Nemajú sa ako brániť.

„Týral ťa niekto?“

Chytila sa za hlavu. Ako sem dospeli? Som princezná! kričala vo svojom vnútri.

„Urobili ti niečo anjeli?“

Pozrela mu do očí. Prečo ho to zaujíma? Prečo ho odrazu zaujíma jej osud, keď ani nevie s kým má dočinenia, ale nebol schopný ochrániť jej predkov pred tisíckami rokov?

Mammon videl opäť len odsúdenie.

Nerin vstala, oprášila sa a dala sa na odchod. Už zase jej bolo zle z nedostatku živín.

„Porazili ho!“ zakričal za ňou Kim. „Prehral! Ľudia sa poučili.“

Áno? Tak prečo sú uprostred apokalypsy? Prečo Zem brázdia Jazdci? A čo to usmiate dievčatko ktoré nedostalo šancu žiť? Nerin sa oči zaplnili slzami. Pokrútila hlavou a vydala sa do nemocnice, kde vysilene klesla na lôžko a zaspala skôr než jej Thea pichla ďalšiu infúziu.

 

„DNA testy stále čakajú na výsledky, ale niečo by si mal vedieť,“ šepkala Thea s pohľadom upretým na krvný obraz pacientky vo vedľajšej miestnosti. Zavolala Kima len čo ich dostala.

„Na čo sa to pozerám?“

„Dievča nie je len podvyživené. Je plne vyplytvaná, ak mám použiť tento výraz. Jej krv v sebe nesie minimálne stopy živín. Železo takmer nemá. O vitamínoch nemôže byť ani reč. Keby bola človekom, je dávno mŕtva. Ešte aj upír by bol tak blízko k mŕtvole ako sa len dá.“

Kim sa nechápavo zamračil. „Je to u nesmrteľných normálne?“

„Nie. Nie takto. Jej vitamín D je na nule. Doslova. Žiadny nemá. Povedala by som, že pevnú stravu nemala roky. V krvi má ale pozostatky určitých chemických zlúčenín a stimulantov.“

„Čo to znamená?“

Thea sa zhlboka nadýchla. „Je to len teória, ale myslím, že má paralyzovaný žalúdok. Nesmrteľným sa to stane keď dlho neprijímajú potravu orálne. Dievča muselo stráviť roky na niečom podobnom infúzii. Chemickej náhrade potravy. Je otázne, či dobrovoľne alebo z donútenia. Alebo z núdze. Preto neznesie jedlo.“

Kim sa k nej otočil. „Ako je to možné?“ Nikdy sa s ničím podobným nestretli, ani len u padlých anjelov. Kto má k dispozícii moderné chemické zlúčeniny a infúziu, ale nie bežné jedlo?

„Nemám poňatia.“

„Je to trvalé?“

„Nie,“ uistila ho. „Sme odolní. Len potrebujeme začať stimulovať jej tráviaci trakt, aby sa znovu dostal do prevádzky. Myslím, že je to ako s novorodencom. Začať mixovať jednoduché veci a postupne pridávať ďalšie.“

Kim si bol istý, že dievča neocení, keď pred ňu postavia misku detskej kašičky. „Kto by ju vystavil niečomu takému?“

„Zo skúsenosti by som povedala, že ľudia.“

Ale aby strávila čas s ľuďmi a nevedela o holokauste? „Ona nebude anjelom, všakže?“ povzdychol si.

Thea uhla pohľadom. „Niečo ju k nám priviedlo.“

Áno. A on by rád vedel čo, alebo lepšie povedané – kto. Pretože o jeho útočisku vie skutočne minimum bytostí. Poďakoval doktorke za prácu a potichu sa pristavil pri otvorených dverách izby neznámej ženy.

Ani len nepozná jej meno. Mýlil sa vo svojom predpoklade, že potrebuje jeho pomoc? Uvedomuje si vôbec, ako veľmi tú pomoc potrebuje? Alebo si myslí, že byť takáto slabá je normálne?

Tak neskutočne ju chcel pochopiť.

Čo najtichšie prešiel k jej spiacemu telu. Jeho démon chamtivosti bol priam znechutený, čo znamenalo že v sebe nemá kúska sebeckej myšlienky. Nemal sa na nej čím kŕmiť. To bolo neobvyklé ešte aj pre nesmrteľných. Každý by mal mať pud sebazáchovy, ktorý nevyhnutne vedie k sebeckosti.

Mal by byť opatrný? To, že nie je sebecká neznamená, že ju niekto nezmanipuloval. Sklonil sa k nej a dotkol sa jej čiernych vlasov. „Prídem na to, ako ťa zachrániť, dievča. Aj keď ma za to budeš nenávidieť,“ zašepkal.

To, čo netušil bolo, že je to Nerin, kto prišiel zachrániť jeho a pri troche šťastia aj ľudí.