Démonova zlodejka 4

 

Nerin sa do knižnice nevrátila. Možno to nie je správne, ale nechcela vedieť viac. Nedokázala to. Nedokázala prijať viac hrôzostrašných faktov o tých, ktorých prežitie bolo vykúpené rodom Jakuba a jej predkami.

Uvedomujú si vôbec ľudia, akí sú pominuteľní? Ako blízko sú k vyhynutiu? Nezostane po nich nič. Videla to. Ich stavby padnú. Ich technológie pominú. Ich diela sa rozpadnú. Ich zbrane pohltí príroda. Ich obmedzené vedomosti sa stratia v čase.

Nezostane nič. Éra ľudí sa naveky stratí v dejinách. Možno je to tak lepšie. Možno svet skutočne patrí nesmrteľným. Možno mali archanjeli pravdu. Je len dobre, že ona nemá ich moc.

Tri dni po jej poslednej návšteve knižnice sedela na posteli, zatiaľ čo jej Thea odpojila prázdny sáčok so živinami, ktorý ju ako jediný držal pri živote. Je niečo poetické na fakte, že má plnohodnotný prístup k jedlu, ale už je príliš neskoro. Jej telo ho viac neprijme. Koľko jej ľudí je na tom podobne? Ako ich znovu naučí jesť? Nemôžu si dovoliť naveky vyrábať náhradu. Je to príliš náročné.

Doktorka zhodnotila jej zdevastovaný výraz v tvári a prisadla si k pacientke. „Kde ťa držali, dievča? Ešte neubehlo dosť času, aby sa len tak dalo vyhnúť informáciám o svetových vojnách.“

V bezpečí. Presne tam ju držali. Pritiahla si kolená k hrudi.

Thea ju pohladila po vlasoch. „Utiekla si, však?“

Bohovia, neutiekla! Nemala prečo! Naozaj vyzerá tak strhane, že ju tu všetci majú za úbožiačku? Alebo ňou skutočne je? Neschopná jesť, neschopná existovať bez pomoci.

Je čas vypadnúť. Nemá zmysel tu viac zisťovať. Ľahla si a predstierala, že zaspáva.

Thea si povzdychla a dopriala jej priestor. Ani o niekoľko hodín si nevšimla, že jej pacientka sa vytratila uprostred noci. Bola príliš zaneprázdnená výsledkami, ktoré sa objavili na obrazovke komplikovaného stroja z dôb pôsobenia archanjelov. Len čo si prečítala základné body, ozlomkrky sa rozbehla za Kimom, ktorého našla na pobreží posilňovať ochrannú mágiu okolo ostrova.

„Nie je to anjel!“ vykríkla zadychčane a oprela sa o skalu, aby sa spamätala. „To dievča nie je z nebies.“

Kim sa k nej otočil a prekvapene nadvihol obočie.

Thea sa narovnala. „Jej DNA výsledky hovoria... Kim, tá žena je bosorka!“

To už bolo prekvapivé. Bosorky vymreli. Na svete ich je posledných šesť a všetky bojujú v prvých líniách ženských armád. „Si si istá?“

Doktorka prikývla. „Má recesívny gén vlkolakov, ale ten je plne potlačený.“ Čo znamená, že jej otec bol vlkolak, ale bosorácke gény u žien vždy prevládnu. „A je mierne rádioaktívna.“

Kim zamrkal. „Povedala si rádioaktívna?“ Nesmrteľní sú viac-menej odolní, pokiaľ ich niekto doslova nezavrie do reaktora.

„Zbytkovo. Má riedke kosti a absolútne žiadny vitamín D. Jej telo ho nedokáže spracovať.“

Kim zdvihol dlaň, aby ju zastavil. „Aký to dáva zmysel?“

„Netuším. Keby išlo o človeka, dávno by bola mŕtva. U nej... musela sa narodiť do katastrofálnych podmienok. Niekde do tmy. Bez dostatku jedla. A očividne bez prístupu k nášmu svetu.“

Kim si spomenul na jej priam posvätnú poklonu slnku. Prepadla ho zlá predtucha. Niečo sa deje. „A jej reč?“

„Stroj nenašiel jediný dôvod prečo by nemala byť schopná reči ak nejakú ovláda.“

Je to dievča obeť, alebo majster manipulátor? Kim bol rozpoltený. Obvykle dokázal spoznať chamtivosť a sebecké úmysly. Z nej ich necítil. „Moment, je čiernovlasá. Ako to, že sme nevideli farebné vlasy?“ Bosorky majú charakteristickú črtu – dva farebné pruhy vlasov.

Thea sa obzrela. „Musela ich ukryť farbou.“

A to znamená, že vie o svojej moci. Napriek tomu ich ani jediný raz neopravila keď predpokladali, že je anjelom. Niekto ju musel poslať.

„Vyhlás poplach!“ prikázal Kim a rozbehol sa späť do mesta. „Chcem ju spútanú a nič čo by pripomínalo paličku v jej blízkosti!“

Thea prikývla a on už bol na polceste do svojich komnát. Mal čo robiť, aby odolal nutkaniu roztiahnuť krídla a preletieť nevyhnutnú vzdialenosť. Ešte však nepovažoval za potrebné odhaliť svoju totožnosť. Najskôr potrebuje odpovede a on ich už nejako z tej nemej bosorky vytiahne!

Do tajného tunela vbehol rýchlosťou blesku a len čo sa dostal k centrále, zapol všetky senzory. Camael síce v dobách prvých miest nenainštalovala kamery, ale snímače rôznych energií mala prešpekulované už za dinosaurov. Mierne spanikáril, keď nenašiel jedinú energiu mimo anjelskej a svojej vlastnej. Akoby sa stratila.

Upravil kalibráciu.

Stále nič.

Vtom píplo upozornenie: Generátor oxidu uhličitého sekcia 4-1 odpojený. Kimovi chvíľu trvalo preložiť si prastarý jazyk do modernejšej verzie.

Generátor? Priblížil si určenú sekciu a zamračil sa.

Camael postavila komplex v niekoľkých úrovniach. Prvú využívajú padlí anjeli a je určená pre ľahké zmeny podnebia. Druhá úroveň sa tiahne pod celým ostrovom a je plne pripravená vydržať výbuch supervulkánu, pád meteoritu, aj dobu ľadovú. Má ochranné prvky, zapečatené vchody a technológie schopné udržať nažive stovky tisíc obyvateľov. Tretia úroveň je riadiace centrum o veľkosti samotného mesta určená pre archanjelov a archdémonov, aby mali prehľad o dianí naokolo. To, kde stojí on, je len provizórne laboratórium.

Druhá úroveň by však mala byť prázdna.

Tak kto v nej odpojil generátor? Zhrabol dve dýky, zapamätal si cestu a otvoril priechod do druhej úrovne. Po ceste uchmatol zo stojana kryštál slúžiaci ako zdroj svetla. Nebol si istý čo nájde, ale rozhodne nečakal, že uvidí tú drobnú žienku zvierať oválny predmet o veľkosti batoľaťa s trčiacimi káblami. Ako ho tak rýchlo stihla odpojiť? On sám by potreboval schému a návod a to sa osobne zúčastnil inštalácie väčšiny prístrojov zostrojených archanjelom Camael. Len čo ho uvidela, ustrnula, ale vyzerala ako matka levica odhodlaná brániť svoj úlovok do posledného dychu.

Kim mal milión otázok. Ako sa sem dostala, ako vôbec vedela že tu niečo je, ako našla generátor, ako ho dokázala odpojiť a hlavne, načo ho vlastne potrebuje?

Nerin tušila, že jej misia neprebehne tak hladko ako by si želala. Oblečená v jednoduchých handrách z nemocnice a v teniskách, bez jedinej zbrane, pozrela na Kima ktorý si svietil silným kryštálom, rovnakým ako ona.

Niekoľko sekúnd na seba nemo civeli.

„Čo si myslíš že robíš, dievča?” oslovil ju ako neposlušné dieťa.

Nerin sa prikrčila. Nemala mu celkom čo povedať - doslova. Blokuje však jej jediný východ a ona z tohto miesta odíde buď s generátorom, alebo mŕtva!

Kim rozhodil rukami. „Si vôbec nemá? Pusti tú vec!”

Nerin pokrútila hlavou.

Prísne sa zamračil. „Vážne? Kam podľa teba povedie táto situácia?“

To ešte nevedela, ale mozog jej pracoval na plné obrátky. Bola však pripravená bojovať. Opatrne odložila generátor na zem, aby mala voľné ruky. Pohľadom jasne naznačila Kimovi, aby jej uhol z cesty.

Démon rýchlo zhodnotil jej možnosti. Nemala pri sebe jedinú zbraň a našťastie ani paličku. Bosorky sú bez tohto nástroja prakticky bezmocné. Zostáva jej len vlastná schopnosť boja a pri jej krehkom stave sa neobával, že by ho mohla premôcť. Napriek tomu v ruke zovrel dýku a zdroj svetla vložil do stojana v stene. „Kto ťa poslal?“

Bohovia, ona sa vážne bude musieť prebiť cez túto horu svalov? Urobila niekoľko krokov do strany a Kim ju zrkadlovo napodobnil.

„Nikam nejdeš, kým mi nepovieš, čo má toto celé znamenať!“

Nuž, skúsila to po dobrom. S bojovým výkrikom sa rozbehla priamo k nemu. Nechty sa jej po ceste zahrotili a zahnala sa po ňom. Kim len-len že uhol a čo ako bol vytočený, zatiaľ jej nechcel reálne ublížiť. Dievča je aj tak dosť slabé a stále nevylúčil možnosť, že je len vydesená obeť. Hlboko ju však podcenil. Niekto ju vytrénoval. Kvalitne.

Nerin už dávno pochopila jednu vec – tu ju nikto neuvidí ako nebezpečnú budúcu vládkyňu, pretože je malá, útla, žena a nemá. Spoločnosť sa vyvinula podivným spôsobom. Doma, medzi svojimi, budila hrôzu. Trénovali s ňou najskúsenejší bojovníci a málokedy im dopriala výhru. Cvičili ju najstarší profesionáli v dávno zabudnutých technikách. Trvalo jej smiešne krátko dostať Kima na zem a prisadnúť mu boky. Rukami mu zvierala krk a on ustrnul, vediac že jej ostré nechty mu poľahky roztrhajú kožu. Neumrel by, ale rozhodne by mu trvalo uzdraviť sa. Dosť na to, aby stihla utiecť.

Kim zavrčal. „Tento boj skutočne nevyhráš, dievčatko.“ Oči mu potemneli, beľmo sa zmenilo na absolútnu temnotu. Nerin sa zasekol dych v hrdle. Tento démon toho veľa nezabudol. V hrôze preletela priestorom a narazila do steny viac než meter nad zemou po tom, čo sa Kim zahnal rukou a vyskočil na nohy.

Nerin tvrdo dopadla na zem. Všetko ju bolelo. Urazene pozrela na Kima, ktorý sa oprašoval akoby sa nič nedialo. Vydal sa k odloženému generátoru, aby ho skonfiškoval.

V momente bola na nohách a vydala zo seba neľudský škrekot. To ho zastavilo.

„Takže hlasivky ti fungujú,“ poznamenal.

Obranne sa postavila pred generátor a posunkom ruky ho varovala, aby sa nepribližoval. Znovu sa pustili do šarvátky, kde sa im navzájom podarilo odhodiť sa do opačných koncov priestoru tak silno, že praskli steny.

Kim sa pozviechal na nohy. Tvrdo pracoval na tom, aby ho všetci mali za neškodného padlého anjela, možno priemerne nebezpečného démona, a nikdy nedával najavo svoju moc.

Dnes toto pravidlo porušil a vyslal k bosorke prúd energie, ktorý ju zdvihol zo zeme a zabránil jej znovu sa naňho vrhnúť. Bezmocne kopala nohami, no nikam sa nepohla. Pár sekúnd sebou metala, než pochopila, že je lapená v pasci. Zazrela naňho ako hladný pes, ktorému ukradol kosť, a vystrela do strany ruku s tou podivnou obručou. Kimovi klesla sánka, keď uvidel, že zlatý had sa pohol a preplazil sa až k jej dlani, kde sa v záblesku svetla zmenil na takmer dvojmetrové... bohovia sveta, žezlo! Mágiou naplnené, slovami v prastarých jazykoch popísané žezlo s ostrým kryštálom na špičke. Urobila ním komplikovaný pohyb a odštítila jeho mágiu. Hladko dopadla na zem, udrela ním o podlahu a všetko sa zmenilo.

Kim ustrnul.

Vyťahané oblečenie sa na nej zmenilo na rovnošatu s chráničmi v modro-fialových farbách s ťažkými topánkami. Vlasy prišli o čiernu farbu a stali sa sýtomodrými. Oči jej vybledli na sotva badateľný belasý odtieň, takmer splývajúce s beľmom.

Nerin pevne zovrela žezlo. Namierila ho na démona, pripravená vypustiť naňho všetku v boji zakázanú mágiu, ktorú pozná. Využila jeho prekvapenie a zašepkajúc vetu v starom jazyku ho zhodila na zem, z ktorej vyrástli popínavé rastliny a spútali mu ruky s nohami.

Kim začal zúrivo bojovať proti mágii, ktorú v takejto koncentrovanej forme nevidel celé miléniá. Zreval a vyslobodil sa práve keď sa rozbehla ku generátoru. Natiahol ruku a telekineticky ho odhodil na opačný koniec neveľkej jaskyne.

Bosorka naňho namierila žezlo s veľavravne výhražným pohľadom v očiach. Kim si v poslednej chvíli vytvoril energetický štít, než doňho narazila plná sila mágie. Potom si uvedomil aký jazyk doteraz nemé dievča používa. Klesla mu sánka. Staroveký dialekt z oblasti dnešnej Kamčatky zmiešaný s prvkami prastarej Mongolčiny.

Kde k nim prišla? Vyslal k nej prúd mágie, ktorý ju zhodil z nôh, aby sa nadýchol a spamätal. Ani jeden z týchto jazykov nie je zaznamenaný. Stratili sa v histórii.

Nerin zaškrípala zubami. Vyškrabala sa na nohy a obaja naraz vyslali ďalšie vlny praskajúcej mágie proti sebe. Ako to však s jaskyňami hlboko pod povrchom býva, nemajú rady vibrácie a zmeny tlaku, čo súboj dvoch nesmrteľných vo veľkom spôsobil. Všetko okolo nich sa zatriaslo a oni to spozorovali o sekundu neskôr než mali. Steny jaskyne popraskali a jedna z prasklín uvoľnila kameň zo stropu. To spôsobilo lavínový efekt, v ktorom začali na zem padať ďalšie a ďalšie kusy horniny.

Nerin vzhliadla a vykríkla.

Kim takisto pochopil situáciu. Tiež zaznamenal, ako dievča boj vyčerpal – zbledla a z nosa jej vytiekol pramienok krvi.

Mŕtva mu odpovede nedá – to bola jeho logika v sekunde, keď roztiahol krídla, skočil na ňu a spoločne dopadli na zem.

Hneď na to ich zasypali desiatky kíl ostrých skál.