Démonova zlodejka 5

 

Nerin v obave otvorila jedno oko. Nemala by byť v bolestiach? Alebo, nuž, mŕtva? Ocitla sa v absolútnej tme, ale nebola sama. Žezlo sa opäť vrátilo na jej predlaktie do podoby hada.

Šepla jednoduché slovo a oči nehybného predmetu sa rozsvietili mäkkým svetlom.

Zalapala po dychu. Mammon ju zaštítil vlastným telom a krídlami, ktoré okolo nej vytvorili ochrannú kupolu. Jeho tvár bola len kúsok od jej a bolo na nej vidieť námahu a... bolesť? On na seba nechal popadať celý strop a napriek tomu ju neprivalil? Ohromene mu pozrela do očí. Potom si uvedomila, že jeho krídla sa lesknú všetkými farbami. Boli celé z diamantov. Zafírov. Rubínov. Smaragdov.

Démon chamtivosti má krídla z kameňov pre ktoré boli ľudia ochotní obetovať životy, rodiny, dôstojnosť.

Kim zafučal pod tiahou, ktorej bránil zosypať sa na zoslabnutú bosorku. Človeka by to zabilo, bežného nesmrteľného zrejme len kriticky zranilo. On, ktorý umrieť nemôže, len trpel.

„Okej dievča. Neviem kto si a prečo mi kradneš úplne zbytočný generátor, ale momentálne sme v tejto šlamastike spolu, tak by som ocenil keby si sa na mňa nevrhla v momente keď sa oslobodíme,“ šepol.

Nerin opatrne prikývla. Stále nemohla uveriť, že ju zaštítil.

Démon sa zhlboka nadýchol, vydal zo seba bojový pokrik a mávnutím krídel odhodil kamenie, ktoré mohlo byť ich hrobkou. Okamžite sa narovnal, aby sa zbavil aj zvyšnej tiahy zo svojho chrbta.

Nerin vyskočila na nohy. Nezvalila sa na nich celá chodba, len časť z nej. Stále mali voľnú cestu von... Moment! Predrala sa cez skaly a dobehla k otvoru, ktorým sa sem dostali. Bo zatarasený pevným pancierom.

„Nie, nie, nie!“ vykríkla. „Nie!“ Zosuv musel aktivovať bezpečnostný protokol komplexu. Masívne vibrácie mali okamžite uzavrieť všetky vchody, aby zabránili vonkajším vplyvom preniknúť dovnútra. Technológia si myslí, že nastalo zemetrasenie alebo výbuch sopky.

Kim si domyslel jej slová, ale nerozumel im. Vzdialene zneli ako Nie, ale pokojne mohli znamenať aj kuracie paprčky. V hlave mu hučalo a mal neblahý pocit, že krváca. Klesol na najbližší relatívne rovný balvan a zhlboka dýchal. „Komplex... má citlivé senzory. Zrejme zaregistrovali... abnormálne otrasy.“ Zhlboka sa nadýchol. „Pôjde to... otvoriť z centrály.“ Dotkol sa svojho spánku a prsty mu zmáčala krv.

Nerin znovu privolala žezlo, rozsvietila špičku a zapichla ho medzi skaly. Mala na sebe sotva dva škrabance, zatiaľ čo jej protivník si trel oči a balvan pod ním sa zafarboval krvou.

„Teba mi bol Iblis dlžný!“ zašomrala a predrala sa k nemu.

„Ako... ako to, že ti nerozumiem?“ bľabotal Kim, ktorému sa začal pliesť jazyk a zahmlievalo sa mu pred očami. „Ja mám predsa... rozumieť... všetkým... jazyk-“ A odkväcol. Zviezol sa na skalu a Nerin ho v poslednej chvíli zachytila, aby si ešte viac neudrel hlavu.

Nešťastne si povzdychla. Obzrela sa na zapečatený vchod. Sama sa von nedostane. Teda dostane, ale zrejme nie včas. Navyše jej tento mizerný démon zachránil kožu. Možno ho nemá rada kvôli tomu, čo jej druhom urobili jeho bratia, ale nenechá trpieť niekoho bezdôvodne. „Nechápeš množstvo súvislostí, démon,“ povedala vážne a s námahou ho pretočila na brucho, aby zhodnotila poškodenie jeho chrbta.

Nebolo to dobré. Ani trochu. Mala dokonca pocit, že mu praskla aj lebka. „Máš šťastie, že si v bezvedomí.“ Keďže nevedela nakoľko Mammon prišiel o moc a spomienky, nemohla odhadnúť ako sú na tom jeho regeneračné schopnosti. Privolala si teda žezlo a dúfala, že je stále dosť silná na liečivú mágiu. Inak tu budú v bezvedomí obaja.

 

 

Kim ospalo otvoril oči. Ležal na bruchu a pod sebou mal čosi mäkké. Zvedavo sa pretočil a zistil, že je polonahý, uložený na tenkom, gume podobnom materiáli, a prekvapivo ho nič nebolí. Posadil sa a prehmatal si kožu na chrbte kam len dosiahol a nenašiel ani jazvičku. Krídla mu zrejme zmizli keď stratil vedomie. Niekto ho dokonca zbavil zaschnutej krvi.

Obzrel sa. Kúsok od neho stálo žezlo slúžiace ako zdroj svetla. Potom mu pohľad pristál na malej kôpke na zemi vedľa balvanu, na ktorom odpadol.

Bosorka ležala na rovnakej podložke, ibaže omnoho menšej. S rozmermi meter krát meter sa na ňu jej telo ani celé nevošlo. Schúlená do klbka naberala energiu spánkom, ale bola ešte bledšia než naposledy. Objímala sa rukami, akoby sa snažila zahriať.

Smutne privrel oči. Vyliečila ho, pravdepodobne vyčarovala podložky a to ju vyčerpalo. Zviezol sa k nej a pohladil ju po vlasoch. „Dievča?“

Svetlé oči sa pomaly otvorili a ich majiteľka naňho ospalo pozrela.

„To si bola ty? Kto ma vyliečil?“

Jej slovám absolútne nerozumel, ale podľa tónu si domyslel: „A kto iný?“

Unavene sa posadila a prezrela si ho, hodnotiac svoju prácu. Dokázala mu zahojiť rany aj kosti, ale stálo ju to nemalú energiu.

„Ďakujem,“ povedal úprimne.

Prikývla a zviechala sa na nohy.

Kim tejto žene stále nerozumel. Pozoroval ako prešla k žezlu a pevne ho zovrela. Potom ukázala na temnú jaskyňu vedúcu hlbšie do zeme. Už pochopila, že sa musia dostať k riadiacemu centru. Čo je však horšie, jej drahocenný generátor bol zavalený a pravdepodobne aj poškodený. Bude musieť nájsť nový.

„Mier?“ navrhol jej ako vstával. „Aspoň kým sa nedostaneme von?“

A majú snáď na výber? Ani jeden z nich tu nechce skysnúť naveky a ako sa presvedčili, bojovať pod zemou nie je práve ideálne.

„Ja vážne nie som tvoj nepriateľ,“ zamrmlala Nerin, vediac, že jej aj tak neporozumie.

Kim si ju premeral. „Ako sa voláš? Povieš mi aspoň to?“

Zhlboka sa nadýchla. „Nerin,“ vyslovila s cudzím prízvukom s dôrazom na R a poslednú slabiku.

„Nerin,“ zopakoval Kim. „Ako je možné, že mi rozumieš, ale nehovoríš mojou rečou?“

Zagúľala očami a vydala sa chodbou, vediac že ju bude nasledovať ak chce svetlo. „Som si istá, že ak zapojíš svoje zoschnuté mozgové závity, prídeš na to aj sám.“

Kim ju dobehol a kráčal vedľa nej. „Vieš vôbec kam ideme?“

Isteže nie. Camael však mala určitý systém značenia ciest. Musia sa len dostať do nepoškodenej časti komplexu, rozsvietiť a nasledovať značky. Nerin dúfala, že im porozumie.

„Vážne, čo si zač? Odkiaľ si sem prišla? Bosorky ako ty vymreli veľmi, veľmi dávno.“ A tým myslel bosorky s vlasmi ako ona. Terajšie majú len dva zafarbené pramene ako výsledok ich genetickej snahy čo najviac sa podobať ľuďom. Nerinina modrá hriva by ju v dnešnom svete hneď prezradila. „A to ani nehovorím o žezle. Tie sú prakticky staroveké.“ Bohužiaľ, bosorky prišli o mnoho vedomostí činnosťou ľudí. Zvládajú používať paličky na sústredenie svojej moci, ale žezlá... žezlá boli určené tým najmocnejším vodkyniam.

„Stále mladšie než ty,“ povedala Nerin odmerane. Celkom ju bavilo štekať naňho s vedomím, že nerozumie ani slovu ktoré vysloví.

„Som presvedčený, že si ma práve nejakým spôsobom chcela uraziť,“ uvažoval nahlas Kim.

„Ty si ale chytrý.“

Kráčali necelú hodinu, než sa dostali na rázcestie, kde našli prvý náznak technológie – malú búdku ako kontrolné stredisko jedného odseku komplexu. Nerin sa do nej nasúkala a aktivovala ju niekoľkými páčkami a tlačítkami. Pred ňou sa na holograme hneď zjavili schémy a mapy.

Kim ju len zamyslene pozoroval. S Camaelinou technológiou je akosi príliš zoznámená na to, že všetka bola poschovávaná pred tisícročiami.

Chvíľu na to sa okolo nich rozsvietili svetlá poskrývané v skalách a zo zeme sa vysunuli magnetické koľaje pre transportéry. Komplex ožil.

Nerin precízne ovládala čo mohla. Z tohto miesta mala prístup len k transportu, osvetleniu a energetickej distribúcii. Nanešťastie, ovládanie pancierových zábran je až v centrále. Prekvapivo, spolu s niekoľkými generátormi oxidu uhličitého. Usmiala sa a vyšla z búdky. Urobila to však príliš prudko a svet sa s ňou zatočil. V poslednej chvíli ju zachytili pevné ruky.

„Nerin!“ vykríkol Kim, ale jeho hlas počula tlmene cez zvonenie v ušiach.

Archdémon zanadával a pomohol jej posadiť sa na zem. „Tvoje zdravie sa rapídne zhoršuje.“

Na to už prišla aj sama a je to pár rokov. Ale je sa čomu čudovať? Pevnú stravu nemala desaťročia. Doma by zrejme prežila dlhšie, ale tu... tu sú podmienky iné. Jej telo na ne nie je zvyknuté. Na tvári pocítila jemný dotyk a ten ju prebral z delíria. Mammonova tvár bola len kúsok od jej a v očiach mal úprimnú obavu.

„Kto ti to urobil, dievčatko?“ zašepkal.

Pobavene sa usmiala. Je vtipné že nazýva dievčatkom viac než tisíc rokov starú ženu. Hoci v porovnaní s ním je len dievčatko. Pokrútila hlavou, aby mu dala najavo, že jej to neurobil nikto. Nikto ju nevyhladoval. Nemala na výber, keď prišli o väčšinu zdrojov jedla.

Kim zovrel pery. Niečo mu stále nedochádza. Niečo očividné.

Po koľajniciach dosvišťal aerodynamický transportér vznášajúci sa nad zemou, ktorý dala Nerin privolať. Na jednej strane sa odsunula stena, odhaľujúca pohodlné sedadlá a priesvitnú prednú časť. Nerin sa prinútila vstať a nasúkať sa dovnútra, akoby to robila bežne. Vôbec sa nepozastavila nad technológiou alebo odlišnosťou od bežných áut.

Kim ju po chvíľkovom zaváhaní nasledoval. Dvere sa za nimi zavreli a transportér sa rozbehol hlbšie do zeme ako na horskej dráhe. To, že Nerin omdlela, si Kim všimol až keď sa mu jej telo zviezlo do lona. V panike ju zachytil a zatriasol ňou. Nepomohlo to.

„Nerin!“

Dievča bolo bledé ako stena. Bosorky nie sú stavané na život v tme. Dotkol sa ovládacieho panelu a zmenil naplánovanú trasu. Transportér spomalil a na najbližšom rázcestí sa otočil. O pár minút ich dopravil do prekvitajúceho sadu plného stromov, kríkov, kvetín a trávy, o ktoré sa aj po toľkých tisícročiach starali robotické chápadlá, aby bolo všetko pripravené pre potenciálnych obyvateľov. Svetlo v tejto jaskyni sa líšilo od ostatných, pretože simulovalo vlnovú dĺžku slnka pre rastliny, aby v nich mohla prebehnúť fotosyntéza.

Bosorky síce nie sú rastlinky, ale slnečné svetlo a čokoľvek mu podobné je pre nich silným zdrojom energie. Potrebujú ho k prežitiu tak ako vlkolaci mäso a upíri krv. Kim čo najjemnejšie zdvihol vyčerpanú ženu do náručia a uložil ju do trávy medzi stromami, tak aby na ňu nič netienilo. Posadil sa k nej a pohladil ju po modrých vlasoch. Rád by povedal, že vyzerala mierumilovne, ale tvár mala skrivenú akoby bola v bolestiach a pery sa jej chveli.

Zovrel jej chladnú dlaň, akoby ju mohol týmto dotykom zahriať. „Bojuj, dievčatko. Ešte je veľa otázok, na ktoré mi musíš odpovedať,“ zamrmlal.