Démonova zlodejka 6

 

Nerin ospalo otvorila oči a zažmúrila do teplého svetla, ktoré ju obklopovalo. Do nosa jej udrela vôňa citrusov a kvetín. Našla sa ležať na mäkkej tráve a machu. Ohromene sa posadila a očami hltala tú krásu. Sad bol plný života a na jeho okraji zurčala voda spadajúca zo skál v podobe tichého vodopádu. Okolo nej rástli stromy plné granátových jabĺk a pomarančov. Posvätne sa dotkla čerstvého plodu.

„Konečne si hore,“ ozval sa za ňou Kim s náručím plným hrozna, z ktorého pomaly ujedal.

Opatrne sa otočila, stále nie plnohodnotne silná, ale obávala sa že lepšie to už nebude.

Démon konečne nebol polonahý. Na sebe mal jednoduchú nadčasovú čiernu róbu dlhú po zem s otvorenými rukávmi.

„Je ti lepšie?“

O kúsok. Prikývla a smutne ustúpila od stromu. Aj tak z neho nič nemôže zjesť. Len by to vyzvracala. Preto sa len posadila do trávy k Mammonovi a so závisťou pozorovala ako prežúva bobuľky hrozna.

Kim sa prisunul bližšie, až sa im dotýkali boky a tváre mali blízko seba, sediac si naproti. „Máš paralyzovaný žalúdok. Preto nič nezješ, však? Prestala si jesť a tvoje telo sa prispôsobilo.“

Nemalo zmysel zapierať očividné. Prikývla a sklopila pohľad.

Kima pichlo pri srdci. Kým naberala sily, mal dosť času premýšľať a teoretizovať. Ako kráčal po sade a hodnotil kvalitu Camaelinho inžinierstva a predvídania, čosi si všimol – nadmerné množstvo generátorov oxidu uhličitého na okolí. Aktívnych generátorov. Nedávalo mu to zmysel až kým mu neprišla tá najjednoduchšia odpoveď. Niečo, čo ľudí netrápilo, ale smerovali k tomu. Niečo tak jednoduché, až mu bolo trápne, že na to neprišiel okamžite.

„Si z komunity žijúcej v jednom z týchto miest, nemám pravdu?“ začal opatrne.

Nerin spozornela a v momente mu pozrela do očí, akoby odhalil niečo cenné, nepredstaviteľné.

Kim si povzdychol. „Preto si prišla sem, však? Aby si doplnila generátory. Pokazili sa vám?“

Zovrela pery.

Démon sa nedal odradiť. „Mali ste rovnaké sady. Museli ste ich mať, aby ste prežili. Ale tak ako každá technika, aj generátory sa opotrebujú. A bez oxidu uhličitého začnú rastliny umierať, pretože nemajú čo premieňať na kyslík a celý ekosystém vymrie. Prišli ste o jedlo a zrejme ste mali dosť zdrojov si aspoň niečo pichať vnútrožilne. Ale to nie je dlhodobá náhrada, ani len pre nesmrteľných. Nie si jedná, ktorá už nedokáže prijať potravu, nemám pravdu? Pochopili ste, že niet iného riešenia a tak ste prišli s nápadom získať generátory z podobného komplexu. Nemohla si vedieť, že už je obsadený. Koľko ste tam boli zavretí? Tisícky rokov? Preto ti nerozumiem. Tvoja reč sa vyvíjala nezávisle na ostatných a nikdy som s ňou neprišiel do kontaktu. Si tu, aby si zachránila svoju komunitu, Nerin. Je to tak?“

Klesla jej sánka. Vnútorne sa chvela. Už zabudla na varovanie, že archanjeli s archdémonmi sú všetko len nie hlúpi.

Kim sa na ňu usmial a jemne ju pohladil po ramene. „Nepredpokladám, že vás do podzemia zahnala túžba vyhnúť sa svetu ľudí. Čo vás k tomu prinútilo? Ukrývate sa. Otázne je, pred kým?“

Tebou, pred tebou a tebe podobným! chcelo sa jej kričať. Utiekli sme bez poriadnych zásob a záloh a preto nám zlyhávajú technológie!

Kim ju zamyslene pozoroval. „Viem, že mi neodpovieš ani keby si mojou rečou hovorila. To je v poriadku. Len čo sa dostaneme von, dám ti toľko generátorov, koľko potrebuješ.“

Nerin sa zamračila. Nič nie je zadarmo. A už určite nie od archdémonov. Ale čo mu už len ona môže dať, keď nič nemá?

„Áno, ja viem že je to prekvapivé, ale nie som monštrum. Nie takéto. My tie generátory nepotrebujeme a predpokladám, že ste vo fáze keď vám začali hladovať deti. Inak by ste neriskovali odhalenie.“

Nebesia, prišiel takmer na všetko! Čo ak zistí kde sa jej ľud zdržuje? Nemajú žiadnu obranu. Nemajú zbrane. Nemajú mágiu schopnú odolať sile archdémona.

Kim odhryzol polovicu bobule hrozna a pohľad mu pristál na Nerininých perách. „Viem že nič nemôžeš zjesť, ale zaslúžiš si aspoň ochutnať niečo dobré.“ A k Nerininmu prekvapeniu jej prešiel dužinatou časťou po ústach, zanechávajúc na nich sladkú šťavu.

Jazyk jej automaticky oblizol ten zázrak a blažene privrela oči. Napriek toľkým rokom stále nezabudla aké lahodné ovocie môže byť. Po líci jej stiekla slza smútku.

Kim jej ju nežne zotrel a pohladil ju po hebkom líci. Potom vyslovil ďalší dohad, ktorý bol viac než očividný. „Vždy si musela byť tá silná, však?“

Vzlykla. Kto iný než ona a jej matka? Nemohli si dovoliť plakať, nemohli ukázať zúfalstvo a zraniteľnosť. Nie v tomto prípade. Nie keď ľud veril, že je pre ich domov ešte nádej. Prišiel ďalší vzlyk a už ich nešlo zastaviť. Z očí sa jej vykotúľala záplava sĺz a celá sa roztriasla.

Kim si ju k sebe privinul a hladil ju na chrbte. „To je v poriadku, dievčatko. Vyplač sa.“ Srdce mu zvieralo. Ešte stále nepozná celý príbeh, ale súdiac podľa hĺbky jej zúfalstva je to veľmi, veľmi zlé. Zaboril ruky do jej vlasov a zľahka ju do nich pobozkal, aby si to nevšimla. Je jedno aký je Nerinin príbeh, stále je jeho stvorením. On a jeho súrodenci pomohli vdýchnuť nesmrteľným život a cítil sa zodpovedný za jej mizériu. Nedostalo sa im ochrany a pomoci keď ju potrebovali.

Nerin netušila kde sa v nej toľko emócií nabralo. Ako dlho ich potláčala? Celé telo ju bolelo od toho, ako napínala svaly medzi vzlykmi. Pľúca jej sotva zvládali. A ako by to nestačilo, rozplakala sa na ramene mizerného démona chamtivosti! Môže klesnúť ešte hlbšie?

Upokojila sa až po dlhom čase, keď ju zaliala únava. Na tento výbuch využila všetku svoju energiu a cítila sa prázdna. Pocítila ako ju Mammon opäť ukladá do trávy, aby na ňu mohli svietiť lampy. Potom si ľahol vedľa nej a zotrel jej ďalšie slzy.

Nerin k nemu pootočila tvár. Od archdémona čakala mnohé, len nie empatiu. Príbehy o ich krutej vojne, s ktorými vyrastali, všetkých vykresľovali ako neľútostných bojovníkov. Bez citov. Bez... osobnosti. Ale čo čakať od zápisov starých tisícky rokov? Obzvlášť po tom, čo ich spísali tí, ktorí museli utiecť po ťažkom prenasledovaní? Musela si pripomenúť, že to nebol Mammon, kto vyhnal jej predkov. Nebol to Mammon, kto zradil archdémonov.

„Odpočiň si,“ zašepkal démon jemne. „Do centrály to je len pár hodín.“

Viečka jej zaklipkali a rozhodla sa ho poslúchnuť.

 

 

Kim vedel, že za toto ho bude Nerin nenávidieť ešte veľmi, veľmi dlho. Po tom, čo jej do tela vyslal záblesk energie, ktorá ju poslala do ťažkého bezvedomia, ju zdvihol do náručia a niesol ju k pripravenému transportéru. „Dúfam, že mi jedného dňa odpustíš, dievčatko. Prosím, maj na pamäti že ti nijakým spôsobom nechcem ublížiť a prisahám že sa ťa ani nedotknem mimo nevyhnutých procesov,“ mrmlal, zatiaľ čo ju popruhmi pripevňoval k sedadlu. Preprogramoval transportér, aby ich síce dostal k centrále, ale nie k hlavnému riadeniu. Camael v týchto komplexoch vždy stavala aj tajný level určený len ich druhu pre prípad, že by skončili uväznení s ľuďmi a potrebovali by prístup k pôvodným technológiám.

Zviezol sa troma výťahmi, než sa konečne dostal k správnemu levelu a vydýchol si, keď našiel miestnosť s rozložitou platformou obkolesenou ovládacími panelmi z dôb dávno minulých. Nerin stále spala v jeho náručí a len čo sa preberie, nebude práve poddajná. Na jej mieste by tiež nebol po tom, čo zistí kam ju dotiahol. Bol však ochotný prijať rolu nepriateľa, ak jej to pomôže zotaviť sa.

Platforma sa aktivovala len čo na ňu drobné telo položil, a začala s úvodnou analýzou. Celá jaskyňa ožila – robotické mechanizmy sa dali do pohybu, svetlá zažiarili a milióny kontroliek začali blikať. Sivá platforma v tvare kruhu mala veľkosť postele a bola vo výške Kimovho pásu.

„Odstráň pokrývky telesnej schránky,“ inštruoval ho robotický hlas.

Zastonal. Dúfal, že sa k tomu nebude musieť uchýliť. Vyštveral sa teda k Nerin a s očami upretými všade len nie na jej bezduché telo ju kúsok po kúsku zbavoval komplikovaného oblečenia, až bola úplne nahá. A čo ako sa snažil, napriek tomu zahliadol prepadnuté bruško a viditeľné rebrá. Rýchlo sa pratal preč a radšej pozrel na senzory snímajúce jej telo.

„Odstráň kovové časti,“ prišiel ďalší príkaz.

„Je nahá. Kde by mala mať kovové časti?“ prskol na prístroj, akoby ho mohol svojím hnevom ovplyvniť.

Malá obrazovka mu priblížila sken Nerininej hlavy a ukázala na čosi kovové blízko jej lebky.

A tak sa znovu vyškriabal hore, aby si dôkladnejšie prezrel jej hlavu a konečne objavil dôvod, prečo mu vždy rozumela. Musel sa zasmiať. Nenápadný drátik pod vlasmi vyžaroval slabú energiu a vytváral kruh končiaci pri ušiach. Túto technológiu vynašli pred miliónmi rokov utláčané generácie nesmrteľných a odvtedy ju nejaký čas zdokonaľovali, než ju prestali používať, keďže sa začali jazyky učiť prirodzene. Camael si však ponechala schémy a návody.

Zaujímalo by ho, ako sa k nim dostala Nerin. Camael sa obvykle o takéto detaily nedelila. Ani o príbeh prvých generácií s ním spojený. Nikto z nich o tom nehovoril. Ako túto technológiu vôbec dokázali Nerinini ľudia upraviť na takúto miniatúrnu verziu? Pôvodne to bola hrubá obruč okolo hlavy, ktorú neskôr skrášlili a zmenšili, ale nikdy nie takto. Vždy bola jasne viditeľná.

Nerin očividne nemala v pláne niekomu prezradiť, že ju potrebuje.

Tu niečo nebude v poriadku. Je možné, že by túto technológiu ukradli? A ak áno, čo ešte mohli odcudziť? Sú naozaj obeťami? Čo ak je to Camael pred kým utekajú, pretože ukradli jej technológie, ktoré nemali padnúť do rúk ani len nesmrteľným?

Znovu pozrel na bezduché telo a odmietol tomu uveriť. Nie, z Nerin necítil chamtivosť nutnú pre zlodejov. Za tým bude niečo iné. Musí. Vrátil sa späť k ovládaniu a prístroj ju konečne obklopil skenermi. Poškodenie jej tela bolo rozsiahle. Celá tráviaca sústava prestala pracovať, stále bola mierne rádioaktívna a ukázalo sa, že má extrémne riedke kosti.

„Odhad nápravy škôd: pätnásť dní,“ informoval ho hlas.

Kim smutne hľadel na 3D hologram všetkého, čo s ňou nebolo v poriadku. Na podobnej platforme on a jeho súrodenci tvorili prvých nesmrteľných. Dizajnovali im schopnosti, moc, výzor a adaptabilitu. Teraz tu má poslednú generáciu tohto procesu, o milióny rokov neskôr. Ak niečo dokáže Nerin uzdraviť, je to pôvodný stroj, ktorý dal vzniknúť jej druhu.

„Predpokladané nadobudnutie vedomia?“

„Desať dní.“

A bude sa brániť. Poriadne.

„Pripútať a znehybniť subjekt,“ povedal a tie slová mu zanechali na jazyku odpornú pachuť. Nerin sa prebudí na neznámom mieste, spútaná a nahá.

Nebesia, netešil sa na jej reakciu! „Započať proces!“