Démonova zlodejka 7

 

Nerin vedela, že niečo nie je v poriadku ešte predtým, než plne nadobudla vedomie. Nemohla pohnúť rukami ani nohami a čosi jej zvieralo torzo. Okolo nej neustále niečo pípalo a bzučalo. A bolo jej viac než jasné, že je nahá.

Rozčúlene otvorila oči a nad sebou uvidela hladký strop jaskyne. Našla sa ležať na pevnej, teplej platforme, obkolesená prístrojmi vysielajúcimi k nej malé záblesky energie. Pootočila hlavu a pri ovládacom paneli našla nevinne sa usmievajúceho Mammona, ktorý si bol plne vedomý jej zúrivosti.

„Prosím, neplaš sa,“ začal upokojujúcim hlasom. „Neublížil som ti. Si v bezpečí.“

Vycerila naňho zuby.

„Toto je, ehm, povedzme že supermoderná nemocnica mojej drahej, ehm, sestry od inej matky. A stroje okolo teba ti pomaly liečia telo. Aby si mohla znovu jesť. A užívať si života.“

„Dúfam že vieš presne koľko vlastníš rebier, pretože len čo sa k tebe dostanem, zlámem úplne všetky a roztrúsim ich po tejto prašivej planéte!“ boli jej prvé slová.

Kim nesúhlasne cmukol. „Prosím, nelám mi rebrá. Je to otrava keď sa hoja.“

Oči sa jej rozšírili. On jej rozumie? Potom si všimla tenkú obruč na jeho hlave a prudko sa nadýchla. Našiel jej prístroj!

„Áno, objavil som tvoj malý vynález na porozumenie neznámym jazykom. Musel som ti ho dať dolu, ale prístroj mi povolil vrátiť ti ho pred pár hodinami. Takže konečne môžeme viesť konverzáciu. Máš z toho radosť?“ zazubil sa.

Nerin škrípala zubami. „Okamžite ma uvoľni, ty osol!“

„Uvoľním ťa ak mi sľúbiš, že sa nepokúsiš utiecť a dovolíš mi plne ťa vyliečiť,“ vyjednával Kim. „Zostáva ti posledných päť dní.“

Nerin zbledla. „Ako dlho som už v tejto veci?!“ preľakla sa. Koľko času jej zostáva?

„Desať dní. Desať náročných dní, keď ti boli obnovované orgány.“

Vydýchla si. Stále má dostatočnú rezervu. Odvrátila od démona pohľad a bojovala so slzami bezmocnosti. „Prečo to robíš? Prečo si ma sem vzal?“

Kim ju smutne pozoroval. „Pretože potrebuješ uzdraviť. Pretože trpíš, Nerin.“ A on nemá dosť moci, aby luskol prstami a zázračne ju vrátil do pôvodného stavu. Prišiel o ňu v čase, keď stratil značné množstvo spomienok. „Prestala si myslieť na seba a viem, že by si uprednostnila odísť s generátormi, chorá a slabá, než aby si sa dala do poriadku. Môžeš ma za môj čin nenávidieť ako dlho chceš, ale urobil by som ho znovu.“

Zovrelo jej srdce. Časť z nej nielenže chápala čo urobil, ale bola mu aj vďačná. Tá druhá sa triasla strachom. Mammon je silný a ako dokázal, má moc aj nad ňou. Keby chcel, dokáže jej zabrániť v odchode a jej ľudia umrú. A ak sa dozvie o ostatných... Ohrozuje nielen svoju komunitu, ale aj ďalšie, s ktorými preťali kontakt.

„Nemal si právo,“ povedala tichučko.

„Nemal,“ súhlasil. „Ale pre všetko na svete prisahám, Nerin, neublížil som ti.“

„Čo chceš na výmenu?“ opýtala sa ho narovinu. „Čo požaduješ za moje vyliečenie a generátor?“

Ach áno. Večná chamtivosť, ktorá naučila každého jedného, že nič nie je zadarmo. Tá mu je viac než známa. „Len vedomie, že neumrieš po ceste naspäť, nech už si prišla odkiaľkoľvek.“

Odfrkla si.

„Ťažko tomu uveriť, hm? Že nezištnosť ešte existuje?“

Znovu naňho pozrela. „Si všetko, len nie nezištný, Kim,“ jeho meno z jej úst vyznelo posmešne. „Len prednedávnom si ma mal za zradkyňu.“

„Pretože si mi kradla vybavenie. Bez vysvetlenia. Veci sa menia, názory tiež.“ On sa mení. Nie vždy bol takýto a v určitých prípadoch stále nie je. Kŕmi sa ľudskou chamtivosťou a s radosťou ju trestá. Otrokári okúsia vlastnú medicínu. Boháči pocítia aké to je nemať čo do úst. Tam, kam nedosiahla sila Jazdcov, rád vypomáha. Žilami mu prúdi sadizmus, ale nie voči nesmrteľným a už určite nie voči žene, ktorá umierala pre svoj ľud.

„Nenechaj sa vysmiať.“

Tvrdohlavá mulica! Kim zovrel panel a bojoval s nutkaním pustiť sa do slovnej prestrelky. „Dobre. V tom prípade od teba chcem jediné. Vypočuj si čo ti teraz poviem a urob si vlastné závery, podľa ktorých sa zariadiš ako uznáš za vhodné.“

Nerin nadvihla obočie.

Kim sa posadil do vysokého kresla a aj keď boli v preplnenej jaskyni, vyzeral ako vládca na tróne. Oči sa mu leskli a v čiernej róbe vyzeral ako... stelesnené pokušenie. Nerin naprázdno preglgla.

Nebudeš slintať nad archdémonom, Nerin!

„Neviem koľko si toho mala možnosť uvidieť zo súčasného sveta a koľko informácií k vám prúdilo, ale dovolím si odhadovať, že veľmi málo, keďže si sa len teraz dozvedela o holokauste. Niečo by si však mala vedieť. Nesmrteľní vytiahli do boja proti ľuďom a ich chorým hodnotám. Začalo to revolúciou žien, ktoré zatlačili proti patriarchátu. Nanešťastie, muži tohto sveta pridlho žili v pohodlí vďaka zotročeniu svojich náprotivkov a rozhodli sa neustúpiť. Odkiaľsi sa dostali k extrémne nebezpečnej čiernej mágii, ktorá ani nesmrteľným nie je známa, aj keď s ňou zvládajú bojovať. Nateraz. V čele tohto boja je šesť odvážnych bosoriek, pretože majú značné množstvo moci.“ Kim uprene pozrel na Nerin, ktorá nevedela, kam tým mieri. Áno, ráčila si všimnúť, že prebiehajú boje medzi ľuďmi a nesmrteľnými. Cítila aj čiernu mágiu. Má však vlastné problémy. „Je to posledných šesť žijúcich bosoriek, Nerin. Ovládajú jediný mŕtvy jazyk, ten najmladší.“

Nerin mala oči ako loptičky. „Ako to myslíš, posledných šesť bosoriek? Kde sú všetky ostatné?!“ bola zhrozená. Šesť? Šesť prežívajúcich z celej jednej rasy? Tak zle na tom nie je ani jej komunita a to je tretina z nich v rakvách!

Kim smutne privrel oči. „Vymreli. Ľudia vyzabíjali bosorky v stredoveku. Bolo to strašné. Tých posledných šesť je jedna rodina, ktorá sa musela ukrývať. Prišli o všetko – zaklínadlá, vedomosti, jazyky. Majú len zlomok toho, čo ovládaš ty, Nerin.“

Z očí sa jej vykotúľali nové slzy.

„Nenútim ťa k ničomu. Ako som povedal, nalož s mojou informáciou ako uznáš za vhodné.“

Iste, citové vydieranie! Vedela, čo zostalo nevypovedané. Bosorky potrebujú pomocnú ruku a niekoho, kto im prinavráti stratené vedomosti. Bohovia vedia, že ona ich má dostatok. Ovláda šesť veľmi starých mŕtvych jazykov, ktoré sú potrebné na mágiu. Pozná celé knihy, ktoré by mohla znovu spísať. Jej moc sa vyvinula k bodu, keď ovláda celé žezlo.

Ale ako im má pomôcť, keď musí odísť? Ten démon nechápe, že sa len tak vrátiť nemôže aj keby chcela. Mocnejšie sily sú proti nej. A ona vždy uprednostní svojich, aj keď jej trhá srdce, že jej drahé sestry, jej šesť stratených sestier, tápa v temnotách.

„Uvoľni ma z pút, neutečiem,“ povedala nakoniec. Keď už vynaložil toľkú námahu, nemá zmysel nevydržať až do konca a nebyť znovu... úplná.

Kim na chvíľu zaváhal, ale nakoniec ju poslúchol, pripravený ju zastaviť keby sa o čokoľvek pokúsila. „Môžeš sa slobodne pohybovať po platforme. Momentálne k tebe stroje už len vysielajú cielenú mágiu.“

V momente sa posadila a schúlila do klbka. „Môžem dostať aspoň oblečenie?“

Zľutoval sa nad ňou a priniesol jej žezlo, ktoré bolo prvé dni tiež nežiaduce. Bosorka si ho vďačne vzala a privolala na seba jednoduché modro-fialové šaty komplikovaného strihu. Upravila si vlasy a o niečo istejšie sa usadila do tureckého sedu, čelom k démonovi o ktorom si stále nedokázala vytvoriť ucelený názor.

Chvíľu na seba hľadeli.

„Umrel už niekto hladom?“ opýtal sa nakoniec Kim. „U vás.“

Na chvíľu váhala, ale nevidela dôvod prečo mu nepovedať pravdu. Kým sa neopýta na lokalitu jej komunity, bude to v poriadku. „Nie. Ale tretina z nás sa musela uchýliť ku kryospánku, aby neplytvali zásobami. Moja matka je medzi nimi. Dochádzajú nám však kryokomory.“

Kim krútil hlavou. „Prečo nevyjdete von? Sotva si vás niekto v tomto chaose všimne.“

Nerin zagúľala belasými očami, ktoré pôsobili trochu démonicky. „Kim? Mám modré vlasy a pozri sa na moje oči. Moji ľudia majú omnoho... špecifickejší výzor. A práve som sa dozvedela, že táto civilizácia nepreferuje inakosť. Och, a polovica našich zväzkov nie je monogamná alebo heterosexuálna. Buď si istý, že by si nás všimli.“ A to by bol ich koniec. Pretože aj po toľkých generáciách nesú informáciu o zrade medzi archdémonmi. A ten, ktorý ich chce mŕtvych, je stále niekde tam vonku.

Démon s ňou musel nechcene súhlasiť. „U mňa by ste boli vždy vítaní.“

To je pekné, ale o pár týždňov nebude žiadny idylický ostrov. Nebudú slnečné záhony. Nebude nič, len temnota a chlad. Ako to môžu nevedieť? Nebyť pripravení? Kde sú ich radary a skenery? Kde sú predpovede? Kde sú hoci aj proroci?

„My si poradíme,“ odbila ho.

„Pozvanie má neobmedzenú platnosť,“ mykol plecami. „Ako sa cítiš? Bolí ťa niečo?“

Pokrútila hlavou. „Naopak. Už dávno som sa necítila takto dobre. Čo je toto vôbec za prístroj?“ Nikdy nič podobné nevidela.

Uhol pohľadom. „Ehm, stará technológia mojej sestry. Dávno nepoužívaná.“

Zaujímavé. Čo všetko archanjel Camael ešte vynašiel? Presunula sa k Mammonovi a ležiac na bruchu, podopretá na lakťoch, začala pohupovať nohami ako tínedžerka. „Kde je tvoja sestra?“

Urobil kyslý ksicht. „Ďaleko.“

Iste. Videla na oblohe jej mesto. Aj mestá jeho bratov a ďalších sestier. Prečo sa im neukáže? Až tak im nedôveruje? Chcela k nemu natiahnuť ruku, ale zastavila sa na okraji platformy. Nesmie prekročiť jej hranice, aby nenarušila proces liečenia.

Kim spozoroval jej pokus a načiahol sa, aby vzal jej ruku do svojej. Preplietol im prsty a usmial sa. Ona tiež. Na malú chvíľu sa medzi nimi rozhostilo porozumenie.

„Tak čo, pripravená na svoje prvé jedlo, ktoré nevyvrátiš?“ opýtal sa Kim po chvíli a ukázal na misku s nakrájaným pomarančom, ktorú sem priniesol krátko pred tým, než sa prebudila.

Oči jej zažiarili. „Myslíš, že to už zvládnem?“

Prikývol. „Trávenie by si už mala mať v poriadku.“ Posunul misku k nej a sledoval, ako opatrne vzala jeden mesiačik a pomaly si ho vložila do úst.

Takmer sa stratila v blaženosti. Sladký plod jej hladko skĺzol krkom až do žalúdka a neprišlo jej špatne. Hladne zjedla všetko a nakoniec si oblizla prsty.

Kim ju s potešením pozoroval. Radosť v jej očiach nad takou jednoduchou vecou ako kúskom ovocia bola nevyčísliteľná. Čo všetko jej ešte bolo odopreté?

Nerin sa naňho nevinne usmiala.

Démonove srdce poskočilo.