Démonova zlodejka 8

 

Kim si bol dopriať rýchly kúpeľ v neďalekom vodopáde filtrovanej vody. Rád by ho doprial aj Nerin, ale u nej sa o očistu postarali prístroje a ešte ju nemohol vypustiť von. Po ich rozhovore znovu zaspala a on zostal sám so svojimi chaotickými myšlienkami.

Prístroje prinavrátili jej kostiam silu a konečne ju zbavili radiácie. Čo je skutočne podivná veta. Nedokázal si predstaviť kde mohla byť kontaminovaná, pokiaľ teda jej domov nie je priamo pod Černobyľom, o čom pochyboval.

Oblečený len vo voľných nohaviciach sa vrátil k Nerin, predpokladajúc, že bude stále spať, ale našiel ju bdelú. Ležala na platforme ako ryba na suchu a zrýchlene dýchala. Pokožku mala zružovenú a ruky si držala čo najďalej od tela. Trochu pripomínala obeť bohom. „Nerin? Si v poriadku?“ Prešiel do jej zorného uhla a uvidel, že sa jej trochu neprirodzene rozšírili zreničky.

Bosorka si zahryzla do pery a zastonala. „Toto som naozaj nepotrebovala vidieť.“ Napriek tomu neodtŕhala pohľad z jeho polonahého torza. Na hladkej pokožke mu tancovali farebné odlesky z kontroliek a svaly sa mu napínali, ako sa k nej naklonil.

Mammon zazrel na monitor, ale nevidel nič neobvyklé. Jej liečenie pokračovalo podľa plánu. „Máš bolesti?“

Ďalší ston. „Niečo na ten štýl.“ Zhlboka sa nadýchla a pomaly vydýchla. „Rozhodne však viem, ktoré časti momentálne ten stroj lieči a ocenila by som, keby si pohol!“ Posledné slová vykríkla.

Démon bol mimo. Musel požiadať počítač o vysvetlenie a až keď dostal detailný popis, pochopil. Zaksichtil sa. „Predpokladám, že tvoj reprodukčný systém sa tiež pred nejakým časom dal na spánok?“

Nerin priam vycerila zuby. Keď hladujete a ste pod neustálym stresom, telo šetrí kde sa dá. Napríklad na snahe pocítiť, ehm, radosti života. Sexuálnu túžbu nezaznamenala celé roky a zdá sa, že prístroj sa rozhodol s tým niečo urobiť. V podbrušku jej pulzovalo a stálo ju všetko premáhanie nedotknúť sa miest, ktoré zúfalo potrebovali pozornosť. „Nebolo na tieto veci času,“ pripustila.

Mammon zamyslene naklonil hlavu. „Máš doma partnera? Alebo... partnerku?“

Zafučanie. „Nie!“ Schúlila sa do klbka. Kde by na to našla čas? Niežeby nemala odskúšané rôzne praktiky – má predsa svoj vek. Ale po tom, čo videla svoju matku žialiť za jej otcom, nedokázala si predstaviť, že by takú bolesť riskovala. Radšej ochráni svoje srdce hneď na začiatku, než aby ho potom mala zlomené.

„Mám ťa rozptýliť?“ navrhol jej, keď videl ako bojuje s pocitom, ktorý v tejto chvíli cítiť nechcela. Nie uväznená na platforme, kde sa jej telo spamätávalo z absolútneho dna.

Vďačne naňho pozrela. „P-prosím,“ vyhabkala.

Pritiahol si teda kreslo k jej hlave a odolal potrebe ju pohladiť po vlasoch. Zrejme by jej to neurobilo dobre. Uvoľnene sa na ňu usmial. Je to bojovníčka. Získala si jeho rešpekt. „Od čoho je odvodený tvoj jazyk?“ začal s čo najnudnejšou témou, ktorá ho vlastne celkom zaujímala.

Bezpečná zóna. Keďže Mammon predpokladá, že je len z podzemnej komunity, môže mu povedať pravdu. „Podľa atlasov, ktoré som čítala, je zmesou jazykov z oblasti Aljašky a východného Ruska. Hovorím ale aj dialektom viac bližším Mongolsku.“ Bolo fascinujúce učiť sa o moderných štátoch. Teda tých spred apokalypsy. Hranice a národy už nie sú ako kedysi.

„Odtiaľ si? Z Aljašky? Alebo z Mongolska?“

Pousmiala a čosi v tom úsmeve bolo... posmešné. „Som z Európy,“ opravila ho. „Moji predkovia sú ale z týchto oblastí.“

Prečo jej oči iskria, akoby sa na ňom dobre bavila? Mammon mal pocit, akoby mu čosi nedochádzalo. Čosi... zásadné. „Tvoje oblečenie – je to niečo ako váš kultúrny prejav?“

Nerin pozrela na svoje jednoduché šaty. „Viac-menej. Preferujeme tieto farby. Naše oblečenie ale nie je ako ľudské, pretože nerozlišuje pohlavia. Je to kus látky. Prečo by sme mali priraďovať konkrétne strihy jednotlivým pohlaviam?“ Prišlo jej to smiešne.

Mammona to fascinovalo. „Ste patriarchálna spoločnosť?“

Odfrkla si. „Isteže nie. Nie sme ani matriarchát, ani patriarchát. Sme si rovní.“ To bolo asi najťažšie, čo musela pochopiť keď čítala o ľudskej spoločnosti. Zdá sa, že z nejakého dôvodu priradili ženám nižšiu hodnotu, čo jej absolútne nešlo do hlavy. Je to ako mať telo bez dvoch končatín. Bez jedného oka. Bez polovice zubov. Ale po tom, čo sa o nich dozvedela, ju už nič neprekvapí. Posielali sa do plynu, pre všetko na svete! Pre odlišný pôvod a farbu pokožky!

Mammon zúfalo túžil spoznať jej komunitu. Mohla by byť vzorom pre novú civilizáciu. Jej izolovanosť od sveta možno bola ich spásou. Dala im šancu rozvíjať sa. „Uvažovali ste, že by ste sa medzi nás mohli vrátiť?“ nadhodil.

Nemôžu. Nie, kým je tu ich nepriateľ. Radšej budú živoriť mimo jeho dosahu. Pokrútila hlavou. „Sú okolnosti, ktoré nám to nedovoľujú.“

Mammon ju takto rozptyľoval celé hodiny. Dozvedel sa viac o ich zvykoch, pôvodnej strave, vzdelávacom systéme a umení. Podarilo sa mu Nerin dostatočne unaviť, aby napriek všetkému znovu zaspala a on zadriemal v kresle.

Prebudili ho až stony prichádzajúce z platformy. Nerin sa v spánku triasla a vydávala zvuky zbitého šteniatka. Pokožku mala ešte viac zružovenú a zúfalo k sebe tisla stehná v snahe uľaviť tlaku, ktorý potreboval inú pozornosť.

Vystrelil z kresla a nežne k nej prehovoril: „Nerin. Nerin, prebuď sa!“

Ston.

A ďalší.

Výkrik a kŕč, z ktorého sa celá prehla.

Nevydržal to a vyhupol sa k nej na platformu. Sediac opretý o stenu si pritiahol jej hlavu do lona a jemne ju hladil po hebkých vlasoch. „Nerin, preber sa,“ zašepkal.

Belasé oči sa konečne otvorili a bol v nich strach. „Kim,“ vyslovila a hneď pokrčila tvár nad návalom vzrušenia. „Pekelný stroj!“ zanadávala. Roztriasla sa ešte viac.

Kim jej zovrel chladnú dlaň. Ešte aj tento dotyk vyslal do jej tela záblesky vášne. Vedela, že tento boj nevyhrá. Hľadela do jeho modrých očí a dokázala myslieť len na jediné. Na silného, desivého démona ktorého by sa mala báť, nie si ho predstavovať nahého. Ibaže je to tak dlho, čo sa jej niekto dotkol... čo pocítila to sladké uvoľnenie.

Vnútro sa jej stiahlo očakávaním.

Vykríkla. Chcela si uľaviť, ale nedokázala vôbec pohnúť rukami. „P-pomôž mi,“ prosila démona. Čo na tom? Aj tak o chvíľu odíde a nikdy viac sa neuvidia. Navyše ju do tejto situácie dostal – to najmenej čo pre ňu môže urobiť, je uľaviť tým kŕčom. Aspoň tak v tej chvíli pracovala jej logika.

Mammon ustrnul. Vážne jej pozrel do očí. „Nerin?“

Vyštverala sa vyššie a posadila sa mu na stehná, opretá o jeho hruď. „Nedá sa to vydržať.“

Všetky rozumné myšlienky sa mu v tej chvíli vytratili. Videl len roztrasenú, silnú a hrdú bosorku, ktorú zvieral v náručí. Aké to asi bude, vidieť výraz extázy na jej roztomilej tvári? Opatrne ju pohladil po líci, aby otestoval jej reakciu na jeho dotyk. Nerin len blažene privrela oči.

Bohovia, naozaj sa k tomu odhodlá? Impulzívne sklonil hlavu a pobozkal ju na pootvorené pery.

Nerin neváhala a bozk mu opätovala. Všetko v nej horelo. Nikdy si nemyslela, že sa ocitne v podobnej situácii so samotným archdémonom, ale čosi na tom fakte ju vzrušovalo. Akoby sa zahrávala s nekontrolovateľným živlom.

Mammonova dlaň zamierila nižšie, až pristála na odhalenom stehne pod šatami. Cítil, ako sa celá otriasla. „Si si istá?“ uisťoval sa.

Prikývla.

Mierne ju poposunul, aby mal lepší prístup (a aby nesedela priamo na jeho prebudenej mužnosti, ktorá začínala mať svoje záujmy) a bez ceremónií pritlačil celú dlaň na jej vlhké, horúce pohlavie, ktoré ani len nebolo prikryté spodným prádlom (ukázalo sa, že jej ľud niečo také na bežnej báze nepoužíva).

Nerin sa z hrdla vydral ďalší srdcervúci ston a zaborila mu tvár do ohybu medzi krkom a ramenom. Ako predpokladala, večnosť starý démon vedel presne čo robí a mal možno až priveľa skúseností. Prstami našiel všetky citlivé miesta ako vonku, tak aj vnútri, a presne tým správnym tempom sa dal do práce.

Mammon si nebol istý, či si je bosorka vedomá tichých slovíčok, ktorými ho navádzala.

Áno, áno, presne tam.

Neprestávaj.

Pokračuj.

Mal čo robiť, aby sa sústredil. Nohavice mal napnuté k prasknutiu a ľutoval, že si neobliekol radšej róbu. Ak Nerin po celý čas odolávala tomu, čo pohltilo jeho... Napriek tomu sa ani len nepokúsil uľaviť si. Dnes to nie je o ňom. Dvoma prstami skúsene prenikal do jej vnútra a ďalším krúžil okolo citlivého klitorisu. Netrvalo dlho a Nerin vyvrcholila s potlačeným výkrikom. Pridržiavala sa jeho tela, akoby sa bála, že ju inak opustí.

Keby tak vedela, že to v jeho silách nie je...

Nerin k nemu zdvihla už o niečo menej ubolený pohľad. Bola v ňom vpísaná zraniteľnosť. Trhane dýchala a nedovolila mu odtiahnuť sa. Nestačilo to. Vzrušenie sa nestratilo, aj keď sa už aspoň netriasla.

„Ešte?“ zašepkal jej na pery.

Váhavo prikývla.

Ako by jej mohol nevyhovieť? Tejto dokonalej, odhodlanej, nesebeckej bytosti, ktorá upokojovala jeho démona? Opatrne ju otočil chrbtom k sebe, aby sa oňho opierala, a rukami od seba odtiahol jej stehná.

Nerin si vydýchla, keď do nej opäť ponoril prsty a k tomu jej začal nežne bozkávať krk.

„Vezmi si odo mňa koľko potrebuješ, odvážna bosorka,“ zašepkal jej do ucha. „Budem tu s tebou, až kým tá horúčava nepoľaví.“

Ibaže na malú chvíľu sa Nerin zľakla, že by poľaviť nikdy nemusela. Potom však urobil akýsi zázračný pohyb v jej vnútri a aj tá myšlienka sa vyparila.

Ubehli hodiny. Nerinine návaly pomaly ustávali a Mammon, ten diabol, sa naučil, že je ľahšie ju udržovať na hranici vrcholu, než ju unavovať jedným za druhým. Bola si istá, že ho za ten čas urazila vo viacerých jazykoch a prekliala do konca existencie.

Keď tlak konečne ustal, ospalo sa mu zviezla do náručia a démon si dal záležať, aby ju znovu zahalil. Nebola však taká hlúpa, aby nevedela že jeho telo sa prebralo tiež. Pootočila sa k nemu a dlaň mu položila na napnutý rozkrok, ale rýchlo ju odstrčil.

To zabolelo.

Mammon si povzdychol a nadvihol jej bradu, aby si videli do očí. „Toto nie je miesto, kde by som sa do toho pustil,“ vysvetlil jej. „Nie keď si stále chorá a uväznená na mieste, odkiaľ nemôžeš odísť.“ A kde by mala pocit, že mu niečo dlhuje.

Realita na ňu konečne udrela. Obzrela sa, aby si pripomenula kde vlastne je. Zružovela. Previnilo si zahryzla do pery.

Kim ju jemne pohladil po vlasoch. „Cítiš sa lepšie? Pomohlo to?“

Prikývla. „Ďakujem.“ Zľahka ho pobozkala. Viečka mala ťažké.

Démon ju uložil na platformu a sám z nej zoskočil do bezpečia. Stále však na sebe cítil jej pohľad. „Idem... si dať studený kúpeľ,“ povedal po pravde. „Odpočiň si.“

Nerin sa samoľúbo usmiala. Možno je len nejaká stratená bosorka, ale práve dokázala narušiť kontrolu mocného archdémona.

Tá myšlienka jej urobila radosť.