Démonova zlodejka 16

 

Keďže kupola nepokrývala kúpeľňu, Mammon vytiahol obrovskú vaňu do hlavnej miestnosti a naplnil ju horúcou vodou. Len čo všetkých vykopol a zamkol dvere, podišiel k Nerin skleslo sediacej na posteli. Ústa si vypláchla už šesťkrát, aby sa zbavila krvi, ale stále bola bledá ako stena.

„Poď, teplá voda ti pomôže,“ podal jej ruku. Na pleciach aj na hrudi mala stále krvavé škvrny.

Bosorka k nemu vzhliadla, oči neisté. Keď sa vrátila, nenapadlo jej, že by ju Baal mohol vystopovať len podľa energie. Myslela si, že prišiel o moc. Aspoň čiastočne. „On sa nezastaví,“ zachrčala cez ubolené hrdlo.

Mammon si k nej prisadol. „Tak ho zastavíme my. Je nás tu dosť a on je len jeden.“

To bol aj pred rokmi a napriek tomu vyhnal jej ľudí na nehostinnú Európu. „Máš ty moc siahnuť na niektoré zo svojich stvorení takto na diaľku?“ pripomenula mu jeho bezmocnosť.

Démon trpko zovrel pery. „Možno ju nemám, ale aspoň viem prísť na to, čo je nesprávne.“ Zovrel jej chladné dlane. „Poď.“ Pomohol jej vstať a jemne z nej stiahol košieľku na spanie. Neodolal a dlaňami jej zovrel boky, aby ju pritiahol k sebe. Zdvihla k nemu pohľad, ich pery kúsok od seba.

Nerin sa badateľne zrýchlil dych. Opäť je v náručí takmer všemocného démona. A tentokrát nemusia predstierať, že sú niekým iným. Zastonala, keď ju pobozkal na kútik pier a pomaly si robil cestičku cez jej líce až na krk. Inštinktívne ho objala.

Mammon jej prehrabol vlasy. „Si chodiace pokušenie, bosorka,“ zašepkal jej do ucha, než sa prinútil odtiahnuť.

Nerin sa spokojne usmiala. Potom zvýskla, keď ju zdvihol a odniesol do vane, kde ju opatrne vložil do vody s plávajúcimi lupeňmi voňavých rastlín, ktorých meno nepoznala. Celé jej telo sa začalo uvoľňovať a ona sa vďačne oprela, nezvyknutá na tento luxus. U nich doma bola teplá voda obmedzená, preto sa naučila mať rýchle sprchy.

Mammon sa posadil na podnožku vedľa vane, čelom k Nerin, a pohladil jej líce. Nemusela nič hovoriť, z jej očí vyčítal že horúce kúpele v jej živote často nefigurovali. O čo všetko bola ešte ukrátená? „Chceš súkromie?“ navrhol jej.

Belasé oči sa rozšírili. „Nie!“ povedala takmer okamžite, potom mierne zružovela. „Prosím, nechcem byť sama,“ dodala už o niečo pomalšie. Aj keď si to nechcela priznať, bála sa. Veľmi. Chcela mať Mammona vedľa seba.

Démon im preplietol prsty a pobozkal ju na hánky. „Aké zlé to musí byť, keď túžiš po spoločnosti niekoho ako ja?“

Zamrkala. Potom sa posadila, aby si boli bližšie a ich spojené ruky medzi nimi. „Myslíš, že si nevyhnutné zlo, archdémon Mammon?“ zamrmlala jemne a palcom mu hladila pokožku dlane.

Jej dych mu pošteklil líce. Už zase bola nebezpečne blízko a jeho myslenie naberalo iný smer. „A nie som? Nevrátila si sa ku mne, vrátila si sa pre ľudí.“

Áno, možno sa vrátila pre ľudí... ale s vedomím, že na ňu bude čakať on. Ten, ktorému záležalo na jej prežití. Prisunula sa ešte bližšie a nežne mu zahryzla do pery, než ho pobozkala. „A ak zničíme asteroid... myslíš že budú dôvodom prečo zostanem?“

Oči mu zaiskrili. Voľnou rukou jej prešiel po hrudi a jemne pohladil obe bradavky. Nerin zasyčala spokojnosťou. „Si odhodlaná byť mi vydaná na milosť?“ zachrčal.

Zvodne sa usmiala. „Ja tvoju milosť nepotrebujem, démon. Nie som tak krehká.“

To rozhodne nie je. Ale to neznamená, že nemôže cítiť strach. A neistotu. Tak ako on. Rukou zamieril nižšie, až sa dostal k stehnám a po tých pokračoval vyššie, do zeme zasľúbenej.

Nerin privrela oči. Mammon sa neponáhľal. Už nad nimi nevisel ortieľ obmedzeného času a jeho kontrola nad sebou samým presahovala mnohé hranice. Prstami ju hladil na všetkých citlivých bodoch, ktoré u nej nedávno objavil. Pomaly. Dôkladne.

„Som démon chamtivosti. Ak raz nájdem čo chcem, nikto mi to viac nevezme, Nerin,“ šepkal jej do ucha.

Zhlboka sa nadýchla, ako ňou prešla príjemná triaška. Teplá voda ju uvoľňovala a Mammonove ešte teplejšie ruky ju posúvali k ďalšiemu uvoľneniu. V tichej miestnosti bolo počuť len žblnkanie vody a ich trhaný dych. Jej zvýsknutie, keď do nej prstami prenikol, utlmil drsný bozk.

„A ja som tá, ktorú ste stvorili ako svojhlavú bytosť,“ dostala zo seba, keď im spojila čelá. „Môžeš chcieť koľko chceš, ale nedostaneš viac než ti sama dám.“

Mammon sa uškrnul a zahol prsty do uhla, ktorý ju obral o reč. Zastonala. „Však ja si už nájdem spôsob ako ťa presvedčiť,“ sľúbil jej. „Nájdi svoj vrchol, bosorka.“ Znovu ju pobozkal. „A pamätaj vďaka komu ho dosiahneš.“

Majetnícky démon! Mala sto chutí odolať, ale akosi to nešlo. Pridobre vedel čo na ňu zaberá. Dva skúsené pohyby a dostavil sa známy kŕč, ktorý trval viac než minútu vďaka jeho pomalým, sebaistým prstom.

Mammon ju hneď na to objal a krk jej zasypal upokojujúcimi bozkami. Nerin sa nikdy necítila viac v bezpečí. Čokoľvek sa stane, nie je na tomto svete sama. Vďačne pozrela na svojho démona a nechala sa zabaliť do uteráka, aby ju mohol odniesť do postele. Tam ju k sebe privinul a oboch prikryl.

„Nie si najmenšie zlo,“ zamrmlala ospalo. „Si lepší než si myslíš. Tisícky padlých anjelov sú toho dôkazom.“

Dojato ju pohladil po vlasoch. Možno nezachraňoval svet a kontinenty, ale mnoho duší našlo pod jeho ochranou úľavu. „Snáď sa nemýliš, drahá bosorka,“ šepol takmer nečujne. Bol presvedčený, že najhoršie je za nimi. A že si vybudovali puto, ktoré sa len tak nezlomí.

Osud, bohužiaľ, sa rozhodol im dokázať opak.

 

Nerin mala zlý sen. Veľmi, veľmi zlý sen. Ktosi opäť narušil jej ochranu a prenikol do jej mysle. Nemohol ju mučiť, na to bola mágia okolo nej prisilná, ale mohol jej ukázať výjav, z ktorého jej prišlo špatne. V akejsi kobke uvidela zničenú, unavenú čiernovlásku s červenými pásmi vlasov – bosorku. Ruky mala spútané nad hlavou a súdiac podľa modrín a podliatin, rozhodne bojovala ako levica, než ju dostal. Čosi naňho štekla a on jej ku koži priložil čosi dlhé, čo vydalo elektrický šok a ona sa prehla, vykríkla a ubolene sa schúlila do klbka, v očiach slzy.

Nerin sa prudko posadila.

Uniesol bosorku! Uniesol bosorku a mučí ju, aby prilákal Nerin. Aby mu dala, čo chce. Po čom tak zúfalo túži. „Zhor v ohňoch pekelných, Baal!“ šepla do tmy, aby nezobudila démona vedľa seba. Aj on patrí k nim. Má moc nad nesmrteľnými a len čo sa mu niečo prestane páčiť, kto ho zastaví?

Nesmrteľní vždy trpeli v područí archanjelov a archdémonov. Ich jediná cesta von boli lode a ani tie nepostačili. Nikdy sa neoslobodia. Pretože bez nesmrteľných by prišli o svoje cenné databanky, o hýbateľov, o tých, ktorí im slúžili, pretože medzi ľuďmi pre nich nebolo miesto.

So slzami v očiach sa vyšmykla z postele, vzala žezlo a privolala na seba jednoduché oblečenie podobné kombinéze s ochrannými panciermi na hrudi, lakťoch a kolenách. Vlasy si zopla do pevného copu a chvíľu váhala, než prekročila hranicu obranného kruhu.

Nič sa nestalo.

Baal ju potrebuje fit. Neuniesol bosorku, jej sestru, len aby Nerin rozčúlil. Nie, on z nej urobil návnadu. Aby privolal tú, ktorá má informácie.

Obzrela sa na spiaceho démona. Mala tušenie, že sa ju pokúsi nasledovať. A nebude sa mu páčiť, čo nájde. Zrejme je predsa len v ich osude stretnúť sa v boji o slobodu a práva, ktoré by nesmrteľným mali byť garantované.

Nerin potlačila zradné slzy smiešnej nádeje, že by ju pochopil, že by sa postavil na jej stranu a prelomil túto večnosť trvajúcu šarvátku medzi jej druhom a jeho druhom. Ak si ju vôbec pamätá.

Odhodlane vyskočila na žezlo a pod rúškom noci vyletela z mesta.

 

 

Mammon sa prebudil na podivný pocit, že mu niečo chýba – v tomto prípade teplo a vôňa mimozemskej bosorky, ktorá zaspávala vedľa neho. Ospalo prehmatal jej časť postele, potom v panike vyskočil na nohy. Nebola nikde v ochrannom kruhu. Vybehol na balkón, ale nikde ju nezazrel.

Zanadával.

„Bel! Joph!“ Obliekajúc sa vyšiel z komnát a búšil na susedné dvere. „Nerin zmizla! Niečo sa muselo stať!“

Podráždený archanjel a archdémon sa vypotácali z dverí a pretierali si oči. „Ako mohla zmiznúť?“ zívala Bel.

„Nie je v posteli!“

Démonka naňho pozrela veľmi súdiacim pohľadom. „A chápem správne, že si sa v tej posteli záhadne nachádzal aj ty?“

Mammon zovrel pery. Nechcel, aby sa to dozvedeli takto, ale Nerinin život mal uňho prednosť.

„Ušetri ma detailov,“ povedala Bel, keď sa nemal k odpovedi, ale jeho oči hovorili za všetko.

Joph zatiaľ skontrolovala ochranný kruh. „Mágia drží. Musela odísť dobrovoľne.“

Baal. Nejako na ňu musel dosiahnuť aj napriek všetkej ochrane. „Ale kam? Prečo? Baal proti nej nemá jedinú páku. Jej rodina je na inom vesmírnom objekte a nemá tu jediného spojenca!“

Joph s námahou zapojila ospalé mozgové bunky. „Bosorky. Ak má moc akú mal jej druh pred tisícročiami, dokáže vnímať svoje terajšie sestry.“ Zhíkla. „Baal musel uniesť bosorku! Vedel, že Nerin to určite privolá.“

Mammon si nerobil nádeje v tom, čo musel na tej bosorke vykonať, aby upútal Nerininu pozornosť. „Potrebujeme ich vypátrať. Hneď!“

Ibaže nikto z nich nemá tú moc. Kedysi ju mali. Po vymazaní pamäte však prišli o väčšinu svojich síl. Ešte aj Joph s Bel, ktoré si ponechali aspoň spomienky. Camin stroj bol neúprosný.

Bel sa konečne rozsvietila pomyslená žiarovka nad hlavou. „Vládkyne ročných období!“ Ich najmocnejšie stvorenia. „Budú ju vedieť vystopovať podľa životnej energie.“ Vážne zovrela Mammonovo rameno. „Zožeň mi aspoň jeden jej vlas z vankúša, alebo čokoľvek čo po nej ostalo, a ja privediem vládkyňu.“ Kývla Joph, aby mu pomohla, a odmiestnila sa.