Démonova zlodejka 15

 

Nerin si nemohla nevšimnúť hrôzu v očiach kráľa Vasilyho, keď odchádzal z porady. Postavili ho pred komplikovaný problém a on nemal na výber, než súhlasiť a riskovať vlastný život. Prišlo jej ho ľúto. Veľmi očividne sa na túto misiu nechcel dať.

„Vyzeráš ešte nešťastnejšie než keď sme sem prišli,“ povedal Mammon, ktorý ju našiel stáť v kvetinovom sade na východnej strane paláca. Nikdy nevidela kvety. Na Európe nerástli a ich databáza mala len obmedzený počet nejasných obrázkov. Nikto jej nepovedal, že môžu aj voňať. Bola nimi ohromená.

So smutným úsmevom sa otočila k démonovi, ktorý sa ešte stále snažil pochopiť jej šatník. Tentokrát mala na sebe jednoduché fialové šaty antického štýlu, ktoré okolo nej jemne viali. „Mám pocit, akoby som vás len vystavovala väčšiemu nebezpečenstvu,“ priznala.

Mammon pokrútil hlavou. „Nebyť teba, nemali by sme ani len šancu na boj,“ opravil ju. „Dala si nám nádej.“

Bosorka sklopila pohľad, čo pre ňu nebolo obvyklé. Aspoň nie doma. Tu však stojí oproti prvotnej sile vesmíru, takmer všemocnému archdémonovi. V čiernej róbe so zlatým lemom vyzeral ešte nedotknuteľnejšie, než keď svoju identitu ukrýval. Nutkanie pokľaknúť pred ním bolo silné, ale odolala.

Démon sa zamračil. Urobil krok vpred a natiahol ruku, aby ju pohladil po líci, ale Nerin inštinktívne cúvla.

Ach. Takže ich predsa len dobehla realita. Takmer zabudol, aké to je keď sa ho všetci boja, pretože je zlý, desivý démon chamtivosti. A to má teraz aspoň svoju ľudskú podobu bez rohov a kopýt. Ruku stiahol. Zronený výraz tváre zamaskoval odľahčeným povzdychom. „Predtým si sa ma nebála.“

Predtým bola v tom, že pred ním ujde a on ju nebude môcť nasledovať. Predtým aspoň predstierali, že nie sú kým sú. Nerin naprázdno preglgla, ale prinútila sa pozrieť mu do očí. „Nebojím sa ťa,“ vyhlásila.

Odfrkol si a roztiahol krídla. Nerin okamžite zhíkla, cúvla ešte ďalej a skrčila sa. Po pár sekundách sa ale narovnala a prikývla. Fajn, tak jej dokázal, že ju vie vydesiť. Pozbierala sily, narovnala sa a prešla k nemu. Má byť budúcou kráľovnou. Matka ju neučila utekať pred nebezpečenstvom. Vo všetkej dôstojnosti podišla k Mammonovi, až sa im miešal dych. Bohovia, prečo len musí byť tak príťažlivý? Prsty jej zaiskrili mágiou, ktorú privolala. „Možno ma vieš vydesiť, archdémon Mammon,“ zašepkala mu do ucha, stojac na špičkách. „Ale nezabúdaj s kým hovoríš.“ Iskriacimi prstami mu prešla po tvári, aby vyzvala na povrch jeho skutočnú podobu. Dovolil jej to.

Mladistvý výzor ľudského muža sa vytrácal. Oči sa zmenili na studnice temnoty, zuby sa predĺžili na nebezpečné ostne zo zlata. Namiesto vlasov mal dva ostré, mierne zahnuté diamantové rohy. Uši sa mu predĺžili tiež. Keď prešla dlaňou nižšie, celé jeho telo sa pokrútilo. Z hrude mu vyrástlo niekoľko otrávených ostňov. Nechty sa mu zahrotili do pokrútených čiernych pazúrov a kolenné kĺby sa mu obrátili. Náhodne na pokožke mal kúsky cenných kameňov alebo materiálov. Kus ruky mal zo zlata, predlaktie plné smaragdov a z druhej ruky mu odkvapkávala ropa. Stal sa stelesnením toho, čo si civilizácia cenila najviac.

Nerin sa ani raz nezháčila. Len mu uprene pozerala do očí. „Som tá, ktorá sa narodila na mieste bez slnka. Na mieste bez kvetín a morského šumu. Pretože sme museli ujsť pred takými ako si ty.“ Na chvíľu sa odmlčala, aby zdôraznila svoje slová. „Nebojím sa ťa, ale je mi plne jasné kto a čo si, Mammon.“

Démon jej doprial ešte tri sekundy, než potlačil jej mágiu a vrátil sa do svojej relatívne ľudskej podoby. Začínal mať pocit, že je to on kto je vydesený. Zamyslene pozoroval modrovlasú bosorku, ktorá sa stále držala nebezpečne blízko. Prstom ju pohladil po líci. „Ešte nevieš, ako ďaleko som schopný zájsť, keď niečo chcem, mladá bosorka.“

Nerin sa len uškrnula. „Nie ďalej než za stratosféru.“ A veselo odhopkala späť do paláca, nechajúc zmäteného démona uprostred kvetín.

Z neveľkého balkónika ukrytého pod popínavou rastlinou ich pobavene pozorovali Amira s Luciferom. Amira, uzavretá zozadu v teplom objatí svojho démona, len krútila hlavou. „Prečo máte tú potrebu nás zastrašovať?“

Lucifer ju pobozkal na krk a ľutoval svojho brata, ktorý zrejme ešte nepochopil, čo sa s ním deje. „Pretože sme blbci?“ navrhol odpoveď.

Amira nespokojne cmukla. „A pritom by sa toľké dalo zvládnuť obyčajným rozhovorom...“

„Príde na to. Len ich nechaj, nech sa bavia. Myslím, že Nerin nebude mať problém ho skrotiť.“ Tá žena bola ochotná zostať na planéte, kde má nepriateľov a ktorá sa možno stane nehostinným väzením po tom, čo sem priletela z iného vesmírneho telesa. Tú nejaký smiešny démon nevydesí.

„Len nech si v tom procese neublížia.“

Lucifer urobil kyslý ksicht. On s Amirou nezačali práve najlepšie. Zrejme si naveky bude vyčítať všetko, čo vykonal. „Nerin je silná ako ty. Nedovolí mu to.“

 

 

Nerin spala v miestnosti väčšej než komnaty jej matky, jej vlastné a komnaty kráľovských stráží dohromady. Modrosivé steny mali výšku niekoľkých podlaží a aj posteľ sa zdala smiešne veľká. Camael jej vysvetlila, že je to preto, lebo keď mestá stavala, všetci prebývali vo väčších podobách, niekoľkonásobne objemnejších než je bežný človek.

Bolo jej až smiešne, že leží v niečom kde by sa vyspala päťčlenná rodina. Chvíľu jej trvalo dostatočne sa uvoľniť, ale nakoniec zaspala. Nanešťastie, ani v spánku jej nebol dopriaty mier.

Mammon, ubytovaný o poschodie nad ňou, vyskočil z pohovky kde driemal, pri prvom výkriku agónie. Nerinin hlas sa niesol chodbami akoby ju niekto dral z kože. Okamžite sa rozbehol nadol a schody prakticky preskočil.

„Nerin!“ vykríkol pred jej dverami.

Ďalší výkrik bolesti.

Rozkopol dvere a bosorku našiel na posteli, ako sa prehýba bolesťou na prikrývkach. Z úst aj uší jej tiekla krv a lapala dych. V momente bol pri nej a zatriasol ňou. „Nerin! Nerin, preber sa!“

Nerin opäť zvrieskla a takmer mu vypadla z náručia.

Do miestnosti postupne vbehli najskôr Lucifer s Amirou, ktorí podľa strapatých vlasov a narýchlo oblečených handier tiež práve nespali, a po nich sa dostavili aj ostatní súrodenci.

„Niečo sa s ňou deje!“ povedal bezradný Mammon so slzami v očiach.

Belphegor sa predrala k nim a vzala ju za ruku. „Mágia. Niekto jej ubližuje na diaľku.“ Vzala ju do náručia, čo z Mammona urobilo prakticky zviera, pripraveného bojovať s vlastnou sestrou. „Upokoj sa!“ zahriakla ho. „Potrebujeme ju zaštítiť. Rozumieš mi?“

Kúsok jeho mysle pochopil, ale aj tak vrčal, keď ju Bel odniesla do stredu miestnosti a položila Nerinino zvíjajúce sa telo na zem. Lucifer, Amira, Sachiel, Sophie, Jophiel, Asmodeus, Camael, Abaddon a Leviathan okolo nej vytvorili kruh, otočili sa k nej chrbtom a pochytali sa za ruky. Ako jeden privreli oči a vystrelila z nich mocná energia, ktorá sa spojila a vytvorila okolo nich kupolu. Len čo sa kupola uzavrela, Nerin sa prestala zmietať a jej krik utíchol. Vyčerpane otvorila krvou podliate oči a prvé, čo uvidela, bola malá armáda večných bytostí, ktoré okolo nej držali štít. Mammon kľačal na kolenách pri nich a volal jej meno.

Archanjeli s archdémonmi sa ako jeden pohli vpred, rozširujúc energetickú kupolu na takmer celú miestnosť. Potom klesli na jedno koleno, povolali blesky a naraz udreli päsťou o zem. Kupola zostala ukotvená na týchto hraniciach.

Nerin sa s námahou posadila, ale už pri nej bol Mammon a pridržiaval ju, zatiaľ čo vykašliavala krv.

„Čo sa práve stalo?“ štekol démon.

„Niekto ju napadol na energetickej úrovni,“ vysvetlila mu Bel. „Teraz je v ochrannom kruhu. Trénujeme ho s nováčikmi,“ ukázala na Amiru so Sophie. „Na precvičovanie.“

„Ako ju mohol niekto napadnúť na energetickej úrovni? Je to vôbec možné?!“

Nerin sa oňho vysilene oprela. „Je. Tak to vyzerá, keď ste stvorení a jeden z vašich stvoriteľov vás nemá rád.“

Nastalo mŕtvolné ticho. To, že archanjeli s archdémonmi stvorili nesmrteľných je jedno z najstráženejších tajomstiev. Nesmrteľní by to nemuseli prijať práve najlepšie a je náročné im vysvetliť, že aj keď mali byť len databankami pre rýchlejší vývoj ľudstva, ich stvoritelia pochopili, že ako mysliace bytosti musia byť slobodní a preťali takmer všetky mocenské väzby, ktoré nad nimi mali. Niektoré základné sily však preťať nejde.

Nerin zagúľala očami. „Mali sme štyri tisícky rokov na filozofovanie a experimentovanie. Počas vojny ste sa navyše touto skutočnosťou až tak netajili,“ zašomrala.

Camael sa k nej opatrne sklonila. „Toto sa nikto nesmie dozvedieť, Nerin. Nesmrteľní z tohto sveta to ešte nevedia,“ šepkala.

To pochopila, keď uvidela že s nimi majú priateľské vzťahy. „Ver mi, že nebudem tá, ktorá im to oznámi.“

Mammon jej podal vreckovku, aby si zotrela krv z úst a uší. „Kto ti ubližoval, Nerin?“

Striaslo ju. Kto asi? „Baal. Vie že som tu. Cíti moju energiu. Pretože medzi takým malým množstvom bosoriek sa nestratila a som od nich mocnejšia.“ Vyčnieva z radu. Musel ju pocítiť v momente, keď použila svoju plnú moc na pomoc sestrám.

Mammon vážne pozrel na súrodencov. „Ešte nejaký dôkaz o jeho lojalite?“ Ak budú pochybovať aj po tomto výjave o tom, na čej strane stojí, tak Mammon stratí všetok rešpekt k svojim súrodencom.

Nerin sa trhane nadýchla. Cítila ho vo svojej hlave. Vedela, prečo to robí. Čo chce. Stále, po toľkých tisícročiach, sa nevzdal.

„Štít ju nateraz ochráni,“ uistila ich Amira a tiež si prisadla na zem. „Myslíš, že sa znovu pokúsi zabiť ťa? Z pomsty?“

Nie, nepokúsi. Potrebuje ju živú, ale mierovou cestou z nej informácie nedostane. O čo sa pokúsi bude ďalší útok. „Áno,“ zaklamala. „A to čoskoro.“

Mammon ju pevnejšie zovrel. „Len nech to skúsi! Budeme naňho čakať!“

Nerin začala krútiť hlavou, ale zvyšok osadenstva prikyvoval. Oni sa vážne chcú postaviť svojmu bratovi? Zovrelo jej srdce. Zrejme by mali iný názor, keby za nimi slušne prišiel a povedal, čo jej predkovia urobili ako posledný čin odporu voči Baalovi. Postavili by sa na jeho stranu? Odrazu si nebola istá, či to chce zistiť.

„Kým sa nepohne z miestnosti, bude v bezpečí,“ povedala Camael. „Ja s Ashom ale musíme do Kazachstanu, než Vasily odštartuje. Myslíte, že zvládnete Baala?“

„Spoľahni sa,“ uistil ju Lucifer.

Nerin zovrelo hruď. Čo len robiť? Priliať olej do ohňa? Môže im dôverovať? Jej predkovia sa musia chytať za hlavu, že nad tým vôbec uvažuje.

„Ak mal dosť moci toto urobiť na diaľku Nerin a stále vedieť o koho sa jedná, veľa toho zrejme nezabudol a prišiel o minimum moci,“ teoretizovala Bel, démonka s ružovými vlasmi, ktorá vyzerala skôr ako víla než ako vládkyňa temnôt. „Niekde musí byť zalezený.“

„Nechajte to na mňa,“ prihlásila sa dobrovoľne Noemi, doteraz stojaca vo dverách. V očiach jej iskrilo. Po toľkých rokoch pátrania po archanjelovi, ktorý preklial jej rod, je na tieto veci expertka. „Pri troche šťastia ho vylákame von a prevychováme.“ Súdiac podľa jej tónu, prevýchova bol veľký eufemizmus.

Mammon jej poďakoval. „Budeme vedieť obrániť mesto, keby chcel prísť na návštevu?“

„Bel s Joph majú všetky obranné technológie v malíčku,“ povedala Cami. „Nateraz sa pokúsme udržať súčasné udalosti pod pokličkou, ale ak by došlo ku kríze, povolajte anjelov alebo Gardu.“ Pretože zradca je stále medzi nimi. Ukrýva sa medzi nesmrteľnými a oni nemajú jediné vodítko nielen o jeho identite, ale aj o tom ako vysoko infiltroval dvory. Môže mať všade ploštice alebo využívať mágiu na špehovanie prakticky kohokoľvek. Pohybujú sa na veľmi tenkom ľade.

„Ď-ďakujem,“ vyhabkala Nerin s pohľadom upretým na archanjelov a archdémonov. „Za všetko.“

Jophiel ju jemne pohladila po vlasoch. „Snáď sa nám jedného dňa podarí napraviť našu reputáciu v tvojich očiach,“ povedala smutne.