Démonova zlodejka 14

 

Všetko dobré v novom roku holky, nech je lepší než ten predošlý a nech sa splnia všetky vaše predsavzatia!

Lucifer s Amirou sa premiestnili do Moskvy, kde sídli dvor ruských upírov a kde je zároveň základňa Tajnej polície, nezávislého orgánu nesmrteľných zameraného na odvracanie medzidruhových šarvátok. Predsa len je to sotva storočie, čo boli v rasovej vojne. Mier je naďalej krehký.

V trónnej sieni našli len Miroslavu, Vasilyho pravú ruku, ako sedí za stolom v rohu a kontroluje dokumenty na tablete, zatiaľ čo prežúvala čokoládovú tyčinku. Len čo zbadala prichodiacich, priateľsky sa usmiala a vstala, aby ich mohla privítať. Hnedé vlasy mala výnimočne rozpustené a na sebe teplákovú súpravu. Úradné hodiny boli asi presunuté.

„Amira, Lucifer, vitajte!“ zamávala im a Amiru objala ako starú známu. „Čo vás k nám privádza?“

„Ahoj Miroslava. Nevyrušili sme ťa?“ Amira sa obzrela, ale nikde nevidela vládcu a ani špióna Stefana, ktorý tu už niekoľko rokov nie práve dobrovoľne sídli.

„Isteže nie.“

„Nevieš kde by sme mohli nájsť Vasilyho so Stefanom?“ ozval sa Lucifer.

Miroslava zahryzla do čokolády. „Visia zo stromu,“ povedala akoby nič.

Amira nadvihla obočie. „Visia zo stromu?“ zopakovala.

„Uhm, už od včera. Dáte si čaj, alebo aspoň vodu?“

Lucifer slušne odmietol. „Mohla by si nám vysvetliť, prečo visia zo stromu? A prosím, povedz mi že tie stromy sú aspoň ďaleko od seba.“ Vasily so Stefanom sú preslávení svojou... nevraživosťou voči tomu druhému. Mierne povedané.

Miroslava zagúľala očami. „Pretože sú to idioti. A sú na jednom strome. Spolu. Dúfam, že sa pozabíjali.“

Démon si frustrovane prehrabol vlasy. Zdá sa, že z tých dvoch zmagorela už aj ona. Nesmrteľní by jej mali zariadiť nejakú dovolenku. „Budeš musieť byť špecifickejšia.“

Upírka rozhodila rukami. „Pretože tí idioti sa včera ožrali, pohádali o tom kto ďalej dočúra a na mol spití sa rozhodli dať si súťaž v behu cez prekážky na cvičisku, ktoré som krvopotne tri dni pripravovala. A ako správni idioti, skončili v prvej nástrahe, ktorá tam bola – ani som ju len neukryla. Bola všetkým na očiach ako drobný vtip na uvoľnenie napätia pred tréningom. Tak som ich tam za trest nechala,“ povedala rozčúlene.

Amira sa plesla po čele.

Lucifer odolával potrebe vysloviť niekoľko nadávok a musel si pripomínať, že na rozdiel o neho sú nesmrteľní prakticky deti. Nemôže od nich v tomto veku očakávať racionalitu. „Bola by si tak láskavá a zobrala nás za nimi? Je to urgentné.“

Miroslava si len nespokojne vzdychla. „A čo, snáď sa blíži koniec sveta?“

Ťaživé ticho jej bolo dostatočnou odpoveďou. „Nasledujte ma.“ Veľmi ležérnym krokom vzala dvojicu von z paláca a zamierila severne na cvičisko, kde už pri vstupe boli počuť nadávky a urážky dvoch rozčúlených upírov.

Stefan s Vasilym viseli dva metre nad zemou dolu hlavou z mohutnej jedle, telá zviazané ťažkými reťazami od nôh po ramená a mierne sa húpali vo vetre. Tváre mali červené od nahromadenej krvi a zúrivosti, ale stále v nich bola energia sa urážať a podpichovať. Len čo však zbadali prichodiacich, zmĺkli.

Miroslava sa k nim postavila s prísnym pohľadom. „Takže čo sme sa naučili?“ začala ako učiteľka v škôlke.

Stefan s Vasilym sa zatvárili previnilo.

„Nevstupovať na pripravené cvičisko pod vplyvom alkoholu,“ povedali takmer jednohlasne.

„A?“

Chvíľu fučali.

„Neožierať sa keď sme spolu v jednej miestnosti.“

„A?“

Vasily prosebne pozrel na Lucifera, ale démon sa pridobre bavil, aby mu doprial milosť.

„Kontrolovať kam šliapeme.“

„Výborne! Ak vás tu ešte raz nájdem, zavriem vás na týždeň do atómového bunkra a všetko jedlo pokvapkám afrodiziakom!“ pohrozila im, našla páčku pri koreňoch stromu a potiahla za ňu.

Dvaja idioti tvrdo dopadli na zem a rýchlo sa oslobodili z reťazí. Okamžite sa pozviechali a odskočili od seba na dva metre, akoby ten druhý bol nakazený.

„Tak v akom maléri sme tentokrát, že ste museli prísť za mnou?“ povzdychol si Vasily, uhládzajúc si svetlé pramene, ktoré sa mu za noc vyvliekli z gumičky.

Lucifer si ho premeral. Nemôže uveriť, že sú takí zúfalí, aby prosili o pomoc tohto magora. Napriek tomu vyslovil vetu, ktorá by mu doteraz nikdy nenapadla. „Prosím, povedz, že máš poruke vesmírnu raketu a jednu až dve atómovky schopné vydržať trenie v atmosfére a dosiahnuť druhú kozmickú rýchlosť.“

 

Bolo to... znepokojivé stretnutie. Lucifer s Amirou Vasilyho prakticky uniesli spolu so Stefanom a Miroslavou. Bolo to nutné, vzhľadom k tomu, že je to pár rokov čo pochopili, že ich nepriateľ schopný meniť podobu sa nachádza medzi nimi a môže to byť ktokoľvek. Každý sa stal paranoidným a ani Tajná polícia nebola ušetrená. Vasily sa nikdy nedozvedel, čo sa stalo, ale asi pred rokom Stefan na viac než mesiac zmizol, aby bol podrobený prísnemu výsluchu, než bol uznaný neškodným (v rámci možností).

Vládcovia na výsluchu neboli – je ich priveľa a sú prvými podozrivými. Miroslava, ako Vasilyho pravá ruka, sa v tom bohužiaľ vezie s ním. Preto boli všetci traja premiestnení do Caminho mesta, odkiaľ môžu plnohodnotne pokračovať vo svojich povinnostiach, ale zároveň bude všetka ich komunikácia monitorovaná.

Keď sa však Vasily dozvedel hrôzu situácie, princípy mu boli ukradnuté. Sediac pri okrúhlom stole v improvizovanej zasadacej miestnosti s ústami dokorán hľadel na modrovlásku usadenú vedľa nebezpečne sa tváriaceho archdémona. Tajnej porady sa okrem nich zúčastnili aj zvyšní archanjeli s archdémonmi a Amirina sestra Noemi, ktorej status bol ďalším nevyriešeným problémom. Noemi sa tak ako jej sestra narodila ako človek, ibaže pred viac ako štyridsiatimi rokmi bola unesená neznámou bytosťou a neskôr vypustená v púšti. Od tej doby nestarne a nikto nevie ako je to možné a čo je vlastne zač.

Noemi má tiež vlastnú vendettu – proti rovnakému nepriateľovi. Tomu, kto preklial celú jej rodovú líniu. Ten, ktorý už proti ľuďom raz vystúpil a prehral. Ten, ktorý sa nevzdáva.

A poslal na nich kurva veľký kus skaly z vesmíru!

Vasilyho desí máločo, ale v tejto situácii ho striaslo. Proti akej moci to stoja? Majú vôbec šancu?

„Naša jediná možnosť je neutralizovať asteroid ešte pred vstupom do atmosféry,“ zakončila svoj prejav Cami. „A na to potrebujeme super veľké a účinné bum-bum. Preto sme si ťa zavolali.“

Vasily by dokázal napísať epos o bodoch, ktoré sú v tomto pláne nesplniteľné. Trel si koreň nosa a prosil mocnosti, aby sa z tejto nočnej mory zobudili, ale ten zázrak mu dopriaty nebol.

„A prečo si myslíš, že keď ty, archanjel ktorý naprojektoval a postavil vesmírne mestá, nemáš dostatok vybavenia na túto misiu, budem ho mať ja?“ rypol si.

„Pretože si šialenec a všetci vieme, že si si nahromadil dostatok nelegálnych predmetov, len aby si uspokojil svoje perverzné chúťky na vedecké experimenty,“ odvetil Lucifer znudene.

„Ja nestaviam zbrane, kráľ Vasily,“ upresnila Camael pokojne. „Nie keď sme vo vojne, ktorá nás už stála dosť. Nikdy by mi nenapadlo, že by sme ich potrebovali použiť na niečo takéto. A nemám dostatok času začať od nuly. Máme šesťdesiat osem dní.“

Upír škrípal zubami.

„Ako sme si mohli nevšimnúť asteroid na ceste k nám?“ ozval sa Sachiel, bielovlasý archanjel, ktorý ako jediný zo zúčastnených nebol vždy na strane tých dobrých. Našťastie si to už rozmyslel.

„Pretože všetky tie krásne satelity, ktoré ľudia vypustili na obežnú dráhu, neudržiaval v prevádzke Veľkonočný zajačik a ani Zúbková víla. Nebolo ovládanie, nebola kontrola. Nebola kontrola, nebola stabilná dráha. Nebola stabilná dráha, nebol satelit,“ prskol Vasily.

„Čo máš momentálne k dispozícii, kráľ Vasily?“ ozvala sa doteraz tichá Nerin.

Vasily, ktorý tiež dostal patričnú obruč, sa na ňu nemohol vynadívať. Skutočná mimozemšťanka! Odvážna a očividne mocná. Mal na ňu milión otázok, ale tie budú musieť počkať. Povzdychol si. „Mám jeden teleskop, ktorý som dokázal zachrániť – Chandru. Dva funkčné satelity. A aj keby som mal dostatočne silnú bombu, nedostanem ju von z atmosféry. Nie bez poškodenia.“

Stefan naňho prižmúril oči. Ešte aj Miroslava ho pod stolom kopla.

Upír privrel oči. „A... je tu šanca, že sa mi na diaľku podarilo prevziať kontrolu nad ISS, ktorá je stále tam hore, aj keď bez posádky.“

Nerin sa nechápavo otočila k Mammonovi.

„Vesmírna stanica,“ vysvetlil jej trpezlivo. „Sebestačná kapsula pre prežitie malej posádky na obežnej dráhe.“

Cami sa nadšene uškrnula. „To znamená, že môžeme poslať hore niekoho, kto je dosť chytrý, aby bezpečne zostavil bombu, naviedol ju na kolíznu dráhu a odpálil. Bez toho, aby nešťastne vybuchla v atmosfére.“

Vasily rozhodil rukami. „Tá stanica je polstoročia prázdna a po dátume spotreby! Sotva udrží život a podmienky s ním spojené.“

Amira sa tiež sladko usmiala. „V tom prípade je len dobre, že tam môžeme poslať niekoho, kto zvládne radiáciu a nepotrebuje toľko kyslíka.“

Vasilymu vyschlo v ústach. Toto je samovražedná misia! „Ste šialenci! Máte lietajúce mestá, vyleťte si tam sami!“ oboril sa na vyššie bytosti.

Mammon si prehrabol vlasy. „Sme spútaní so Zemou. Tak ďaleko už na nás pôsobí sila, ktorá nás núti ísť dolu, ak sa pridlho zdržíme. Sotva by sme sa vedeli sústrediť, nie to skladať bombu.“

A tak pošlú obetného baránka, samozrejme! Vasilymu prišlo špatne. Ale má na výber? O dva mesiace bude táto planéta neobývateľná. Áno, má svoj pohodlný bunker, prakticky celé podzemné mesto, ale ešte v ňom zostalo kúska súcitu s ľuďmi. Sám bol kedysi človekom, čo ako sa to snažil utajiť.

„Máš raketu, Vasily?“ vyzvedala Noemi vážne.

Isteže má raketu, čo je amatér? Len si myslel, že má ešte dosť času ju vylepšiť, než sa sám pokúsi o výlet ku hviezdam. „Mám kraksňu z čias ľudí. Desať percent, že sa pri štarte rozletí.“

Nikto sa neozval, že je to priveľký risk. Vždy lepšie, než stopercentná šanca vymretia planéty.