Démonova zlodejka 17

 

Nerin letela na sever, až sa dostala nad Európu – tentokrát kontinent. Kdesi uprostred našla horské pásmo a energia mučenej bosorky ju naviedla k jaskynnému systému v jednej z hôr. Na rovnej, mesačným svitom zaliatej kamenistej plošine zoskočila z žezla a to sa vrátilo v podobe hada na jej predlaktie.

Nemusela ísť ďaleko. Bosorku našla pripútanú o skalu hneď pri priestrannom vstupe do jaskyne. Horela pri nej jediná fakľa a reťaze zarinčali len čo sa pohla, aby uvidela prichodiacu.

„Nechoď sem, je to pasca!“ vykríkla.

Nerin rešpektovala jej odvahu. Aj keď bola v zúfalej situácii, pokúsila sa ju varovať. Mimozemšťanka však veľmi dobre vedela, že kráča do pasce.

Len čo bola dostatočne blízko, z tieňov vyšla vysoká mužská postava v čiernom. Tvár mal úmyselne groteskne zohavenú – zelenú, nos roztlačený, oči čierne ako uhoľ, líca prepadnuté a ústa priveľké, s ostňami namiesto zubov.

„Baal,“ vyslovila jeho meno znechutene.

Démon si ju ohromene premeriaval. Nevedel totiž, odkiaľ sa tu mohla len tak objaviť, cítil len jej silu a príslušnosť niekdajším obyvateľom jeho mesta. „Kto si?“ vyslovil.

Zagúľala očami. „Čo koľko na teba budem hovoriť, aj tak mi neporozumieš.“

Zarazene sa zamračil. Ešte aj spútaná bosorka na zemi dva metre od neho pokrčila nosom, keď nerozoznala ani základ jej jazyka. „Kde ste sa toľké roky ukrývali? Aká mágia vás chránila?“

„Trčali sme na zamrznutom mesiaci, ty kretén! Veľmi rada by som ťa tam poslala, keby som mala tú moc!“ urážala ho. Na jazykovej bariére je predsa len niečo dobré.

„Nuž, na tom koniec-koncov nezáleží. Vieš čo chcem a budem veľmi rád ak mi to vrátiš.“ Natiahol k nej ruku, akoby po tisíckach rokov mala pri sebe predmet, o ktorý sa bol ochotný pobiť.

Nerin ukázala na neznámu bosorku v medzinárodnom geste Najskôr ju pusti, potom budem vyjednávať.

Baal pokrútil hlavou. „Nie. Najskôr môj majetok.“

Nerin škrípala zubami. „Nie je to tvoj majetok. Nikdy nebol, nikdy nebude. Patrí nesmrteľným.“

Baalovi asi konečne došlo, že takto rozhovor nepovedú a luskol prstami. Na hlave sa mu objavila jednoduchá obruč, ktorú poznal ako univerzálny prekladač. „Podivné. Myslel som si, že ovládam všetky jazyky.“

„Na to, aby si myslel, by si musel mať nejaké mozgové bunky,“ odsekla. Vedela, že už jej rozumie, ale okrem urážok nemala nič, čo by mu ponúkla. Prišla zachrániť bosorku a na to ho potrebuje dostatočne rozptýliť.

Baal si posmešne odfrkol. „Vidím, že tá odporná drzosť voči vašim vládcom sa dedí naďalej. Tak kde sú tvoji drahí druhovia? Alebo si nebodaj posledná?“

Uväznená bosorka, stále rozumejúc len polovici rozhovoru, postrehla že náramok modrovlasej ženy sa pomaly presunul popod jej oblečenie až na nohu a nenápadne sa plazí húštím až k nej. Nechcela na to upozorniť, aj keď ju to desilo. Táto ženská v Indii len tak privolala vodu, dobyla mesto a teraz sa tu vybavuje s niečím, čo je zrejme archdémon, alebo veľmi vážne narušený boh.

Nerin nadvihla kútik pier. „Naozaj si myslíš, že by som prišla k tejto moci, keby som bola posledná? Pozri sa na jednu z posledných bosoriek – má dva malé farebné pramienky. Počula som, že ich je len šesť. Dovoľ mi upraviť túto demografiu. Už nás je viac než päť tisíc. A každá z nás ovláda žezlo.“ A ak sa jej niekedy podarí kontaktovať svoje sestry na Európe, všetky ich povolá sem, aby priniesli späť stratené jazyky, vedomosti a knihy.

Baal urobil nenápadný krok dozadu, akoby sa bál že sa všetky odkiaľsi vynoria.

„Bojíš sa, však?“ dráždila ho. „Pretože ani ty nie si pri plnej moci. Ani pri plných spomienkach. Zoslabol si, archdémon Baal.“ Nenápadne skontrolovala, či sa had doplazil k uväznenej bosorke a uvoľnil jej putá. „A zvolil si si veľmi zlé nepriateľky!“ Prekrížila si ruky v lakťoch, privolala žezlo a zasiahla ho priamo do hlavy. V letku ho zachytila a namierila proti nemu.

Oslobodená bosorka v námahou vstala a pribehla k nej. Na koži mala niekoľko krvácajúcich, plytkých rán, ale inak vyzerala byť bojaschopná.

Baal sa zapotácal, ale nespadol. Len ho to viac vytočilo. Vyslal k nim prúd spaľujúceho ohňa, ktorý Nerin s námahou odštítila, no aj tak pocítila nepríjemnú horúčavu. Oslepená ohňom si nevšimla, že sa k nej Baal blíži a odrazu ju čosi koplo do boku a ona stratila koncentráciu. Spadla na tvrdú skalu a odrela si dlaň. Ignorujúc pramienok krvi rýchlo zhrabla žezlo, než by sa odkotúľalo. Zahnala sa za po Baalovi, ale odskočil. Druhá bosorka sa naňho pokúsila odzadu skočiť, ale odhodil ju ako handrovú bábiku.

Nerin sa od zlosti zježili vlasy a zahrotili nechty. Beľmo jej sčernelo a  takmer biele dúhovky zostali, čo jej dodalo ešte démonickejší výzor. „Nesahaj mi na moje sestry!“ zasyčala neprirodzeným hlasom. Vzniesla sa niekoľko centimetrov nad zem ako bohyňa pomsty, plne sústredená.

„Inak čo? Nemáš predo mnou kam utiecť, bosorka. Posledná šanca – vráť mi čo je moje!“

„Nemám nič, čo by bolo tvoje!“

Démon k nej vyslal tak silný prúd vetra, že skončila pritlačená o skalu a nemohla sa pohnúť. Schytil ju pod krkom a pritlačil.

Nerin sa začala dusiť a žezlo jej vypadlo z ruky. To sa už k nemu ale priplazila druhá bosorka a vysilene ho ním ovalila po hlave. Nerin sa podarilo vyšmyknúť a spadla na zem.

Baal sa znovu sústredil na tú slabšiu z nich. Zo záhybov čierneho kabáta vytiahol nôž a hodil ho po nej. Trafil sa priamo do stehna, čo jej zabránilo vstať. Vykríkla a krv jej zmáčala už aj tak špinavé nohavice.

Nerin po ňom hodila kameň, ktorý mala pri ruke. „Len zbabelec si vyberie slabších namiesto seberovných!“ vysmiala ho, keď sa pozviechala na nohy.

„Drahé dieťa, ty mne rovná nikdy nebudeš.“ Uškrnul sa. „Som všemocný.“

„Keby si bol všemocný, netrčíš tu a neprosíš ma o informácie.“

Tentokrát skončila na zemi, s jeho nohou v ťažkej topánke na krku. Pritlačil tak silno, že pred očami uvidela všetky hviezdy nočnej oblohy Európy aj Zeme.

V poslednej chvíli ho ktosi zozadu schytil a so zvieracím revom odhodil do kríkov.

Nerin sa rozkašľala a cez zahmlené videnie spoznala Mammona. Vedľa neho stála svetlovlasá žena v modrých šatách, ktorá vyzerala, že bojuje s neviditeľnou chorobou. Trela si zápästia a na dlhšie chvíle privierala oči.

„Winter, je to archdémon!“ vykríkla bosorka zo zeme.

„Ja viem,“ povedala žena. „Tento tu tiež,“ ukázala na Mammona, ktorý vytiahol Baala z kríkov, len aby mu mohol vraziť jednu pod oko a kopnúť ho do brucha.

Winter, vládkyňa zimy. Nerin počula príbehy o mocných vládkyniach ročných období. Sú po archanjeloch a archdémonoch najmocnejšie, ale zároveň najviac vnímajú ich silu. Niet divu, že sa tu necíti dobre.

„Unášaš bosorky?! Naozaj si sa k tomu znížil, Baal?“ okríkol Mammon svojho groteskného brata.

Nerin pribehla k zranenej a odtiahla ju z dosahu hašteriacich sa démonov. Namierila žezlo na jej stehno a v momente vyliečila jej zranenie.

„Kto do pekla si?“ štekla bosorka.

Veľmi rada by jej to povedala, ale nemala ako. Preto len vyslovila svoje meno: „Nerin.“ Pozrela na vládkyňu zimy a ukázala na svoju slabú sestru. Rukami naznačila, aby ju odtiaľto vzala do bezpečia.

„Poďme, Casey.“ Winter ju postavila na nohy, pripravená ich premiestniť.

„Nie!“ vykríkla bosorka. „Uniesol ma, aby sa dostal k nej. Musíme ju ochrániť!“

Nerin dojala starosť sestry, s ktorou sotva prehodili dva slová, ale nemôže ju zatiahnuť do boja tohto kalibru. Pokrútila hlavou a naďalej naznačovala, aby utiekli.

„Ale ale, ďalší braček na scéne? Tak čo ti slečna nakecala?“ zachrčal Baal, keď sa spamätal. „Ako museli jej úbohí predkovia utiecť po tom, čo mi ukradli majetok z môjho vlastného mesta?!“ posledné štyri slová priam zreval. Obviňujúco.

Mammon pozrel na Nerin.

„Klame!“ bránila sa.

„Nehovor! Si ochotná svedčiť pred vlkolakmi?“ zahnal ju do úzkych. Vlkolaci majú prirodzenú schopnosť vycítiť lož.

„Ty si nám schránku ukradol prvý! Nebola určená tebe!“

„A ani vám!“

Nerin zúfalo cúvala.

„Nerin?“ Mammon od nej žiadny príbeh o krádeži nepočul a to v ňom vzbudilo podozrenie. Ak by boli nevinní, povedala by mu všetko.

Mimozemšťanka mohla len krútiť hlavou. „Vzali sme len to, čo bolo určené všetkým.“ A tvrdo bojovali, aby sa o schránke viac archanjelov a archdémonov nedozvedelo, pretože niekto si dal záležať na varovaní, aby im nepadla do rúk. Nemohla o nej povedať Mammonovi. Je jedným z nich. Chcel by jej obsah, vedela to. Všetci to vedeli. Je stále nepriateľom. Ktokoľvek túto schránku za nechal proti nim bojoval tiež.

„Ukradli ste môj majetok!“ obhajoval sa Baal. „Vy ste ani nepoznali technológiu, ktorá schránku tvorila.“

Tentokrát Mammon reálne zaváhal. Archanjeli a archdémoni mali vlastné technológie, odlišné od tých, ktoré vytvorili nesmrteľní. Ak Nerinini predkovia vzali niečo, čo nepoznali, muselo to patriť jeho druhu.

Nerin s hrôzou ustúpila. On mu verí? Po tom všetkom? Prišla sem, takmer umrela, ohrozila svoj ľud tým, že mu povedala pravdu o ich domove na Európe, vrátila sa aj keď Zemi hrozí zánik a on má tú drzosť zaváhať?!

Rada by mu povedala pravdu. Skutočne. Ibaže schránka, ktorú u Baala našli, mala nápisy, ktoré potajme prekladali celé roky, pretože ten jazyk nepoznali. Nápisy boli varovania – jej obsah sa nesmie dostať do rúk archanjelom a archdémonom, pretože v sebe nesie odkaz a varovanie pre rasy nesmrteľných. Aký odkaz, na to neprišli. Ako Baal povedal, technológii nerozumeli.

Ale tiež vedeli, prečo ju ukrýval. A prečo je pre ňu ochotný zabíjať a mučiť.

Casey čosi zašepkala Winter do ucha. Vládkyňa zimy vyvalila oči a urobila rozhodnutie za všetkých. Zhrabla obe bosorky, vyslala do okolia mrazový závan a pokryla skaly ľadom. Démoni sa pošmykli a spadli na nerovnom povrchu, zatiaľ čo boli všetky tri odmiestnené.