Démonova zlodejka 24

 

Nerin spala v malej izbičke neďaleko zbrojnice. V dome ich bývalo päť, každá s vlastným malým obydlím a spoločnou kuchyňou. V sprche strávila takmer pol hodiny, než sa uvoľnila po náročnom dni. Ospalá spadla do postele a ponorila sa do ríše snov.

Prebrala sa až po polnoci, keď ju inštinkty upozornili, že sa čosi zmenilo.

Otvorila oči a vo svite mesiaca presvitajúcom cez okno uvidela vedľa seba známu postavu. Mammon ležal vedľa nej, otočený na boku, hlava podopretá dlaňou. Modrými očami ju mierumilovne pozoroval.

Nenávidela sa za to, že sa jej rozbúchalo srdce – a nie strachom. „Ako si sa sem, krucinál, dostal?“ šepla, aby cez tenké steny neprebudila ostatné obyvateľky domu.

Démon sa pousmial. „Uprosil som valkýry pri vstupnej bráne a musel som im odprisahať, že ak začujú jediný krik z tvojej izby, dovolím im odseknúť mi penis.“

Z nejakého dôvodu mala Nerin pocit, že nezveličuje. Uvažovala, či im Lilith naznačila, aby ho v prípade potreby pustili. Pretože vedela, že niektoré city v nich oboch zostali. „To má byť nejaká obeť? Dorástol by ti,“ odfrkla si.

„Možno, ale tebe by chýbal,“ odvetil so všetkou drzosťou, ktorej bol schopný.

Nerin ho spražila pohoršeným pohľadom.

Mammon ju objal a celú k sebe pritiahol. Ich telá sa dotkli a z bosorky vyšlo tiché zastonanie. Vysilene ho udrela päsťou do hrude. „Prečo si ma musel zradiť?“ vytkla mu s nosom zaboreným blízko jeho tlčúceho srdca.

Pretože je idiot a už mu to bolo pripomenuté Amirou, Noemi, aj Sophie. Opakovane. Vo viacerých jazykoch. Vždy si myslel, že stojí na najvyššom morálnom stupienku. Že má právo súdiť, ale nebyť súdený.

Ako sa len mýlil...

Zhlboka sa nadýchol vône Nerininých vlasov. Stále boli nádherne jemné. „Nevieš koľkokrát som to oľutoval,“ šepkal.

Ale stačí to? Čo bude nabudúce? Čo ak sa znovu nepohodnú? „Nemôžeš na mňa jednoducho zabudnúť?“ pípla prosebne.

Mammonovým telom otriasol smiech. Vzal jej tvár do dlaní a nadvihol ju, aby si videli do očí. „Dievčatko, po zvyšok večnosti na teba nezabudnem! Aj keby som chcel. Pred očami mám tvoje nadšenie, keď si ochutnala ovocie. Tvoju radosť, keď si uvidela slnko a poklonila sa mu. Tvoje výkriky radosti vo vlnách. Tvoju silu odolávať Baalovi. A mne. Zostala si dokonca aj keď si ma videla v mojej skutočnej podobe. Takáto sila sa nezabúda. Nikdy.“

Oči sa jej zaplnili slzami.

Mammon to riskol a krátko ju pobozkal na roztrasené pery. „Ale viem, že si vyčerpaná. Zo všetkých týchto bojov. Odkedy si priletela, nemala si pokojnú chvíľu. Ešte aj teraz bojuješ s napätím. Si na pokraji síl, Nerin. Nemusím byť ani archdémon, aby som to videl.“

Vzlykla. Toto jej nemá hovoriť! Znesie jeho útoky, ale nie jeho empatiu! „Sklapni!“

Pokrútil hlavou a privinul ju pevne k sebe. „Potrebuješ si vydýchnuť, dievčatko. Odteraz bojujeme za teba my.“

„Kto my?! Nie je žiadne my!“ Nemá tu nikoho.

Mammon ju hladil po vlasoch a chrbte. „Isteže je. Camael urobí všetko pre Európu a postaví nové lode. Vasily a Stefan sa zbavia asteroidu. Amira a Sophie za teba budú bojovať ako dračice. Lilith pre teba bude mať útočisko. Ja, Lucifer, Sachiel a ostatní ťa navždy ochránime pred Baalom,“ vymenovával. „Rozumieš, čo ti hovorím, Nerin? Neznepriatelila si si nás. Kvôli nám si nikdy nevidela Slnko a neplávala v mori. Dlhujeme ti viac než lojalitu.“

Nerin mu plakala v náručí.

Mammon ju pobozkal na spánky. Neboli to práve tiché diskusie, ale vec sa má tak, že sú to archanjeli a archdémoni, ktorí oklamali nesmrteľných, privolali na nich vojnu a teraz ich do nej aktívne zatiahli. Nemôžu viniť Nerin z oddanosti jej druhu. Aspoň tak im to vytmavila Amira, keď na nich po niekoľkých dňoch prišla nakričať. Potom si ho vzala stranou a nakričala naňho ešte raz – aby okamžite šiel odprosiť Nerin a sľúbil jej hoci aj modré z neba. Pretože zatiaľ to bola vždy len ona, kto robil správne rozhodnutia na úkor vlastného bezpečia a zdravia a zachránila stovky životov.

„Chcem ísť domov,“ dostala zo seba pomedzi vzlyky. Cnelo sa jej. Veľmi. Za známymi miestami, za jej komnatami, za ostatnými bosorkami.

Mammonovi sa lámalo srdce. „A kam, Nerin? Už nemáš len jeden domov. Tu si doma v Novom Babylone, v mojom meste, na Filipínach, u Lucifera a Amiry, u Camael, alebo u Sophie so Sachielom.“

Nerin sa rozplakala ešte viac. Mocná princezná vzlykala ako malé dieťa, v objatí démona.

Mammon nevedel presne, čo robiť, a tak ju pobozkal. Pomaly. Opatrne. Keď sa neodtiahla, pokračoval v upokojujúcich pohyboch pier, až jej triaška konečne prestala. Zotrel jej slzy z tváre a odtiahol sa, aby zhodnotil jej výraz.

Bola zničená. Vyčerpaná. Zmätená.

„Chceš, aby som odišiel?“ navrhol jej.

Zúfalo pokrútila hlavou. „Prosím, nechoď!“ Ak ju nechá osamote, nebola si istá, či to prežije. Potrebovala jeho prítomnosť, teplo jeho tela.

Démonovi poskočilo srdce. Zviezol sa pohodlnejšie na matrac a uložil Nerin chrbtom k sebe, aby ju zozadu mohol objať. Ešte niekoľko minút vzlykala, než sa dostatočne upokojila. Spoločne hľadeli na ustupujúci mesiac, ktorý ich osvetľoval.

Nerin privrela oči. Je slabá, alebo silná, že mu toto dovolí? Že pred ním znovu neutiekla? „Kiež by sme neboli, kým sme,“ šepla do ticha.

Chápal jej želanie. Ich životy by boli omnoho ľahšie, keby boli len náhodní nesmrteľní. Bez zodpovednosti. Bez tajomstiev. Bez minulosti. „Ešte stále sa môžeme rozhodnúť, kým budeme,“ prisľúbil jej.

 

 

Ráno sa Nerin zobudila sama. Mammon sa vytratil ešte za tmy, aby jej doprial priestor a čas na premýšľanie. A aby nemala pocit, že je uväznená a kamkoľvek sa pohne, narazí naňho.

S opuchnutými očami otvorila okno, aby sa nadýchala čerstvého vzduchu. Mala pocit, že vyplakala všetky svoje slzy. Na ulici na ňu mávla Lilith, aby sa k nej pridala na raňajky.

Hodila na seba vyťahané handry a dobehla za ňou. Usadené v malej jedálni pri zbrojnici prežúvali jednoduchý chlieb so zeleninou.

„Vyzeráš ako po náročnom boji,“ neodpustila si Lilith.

Nerin k nej zdvihla pohľad. „Dobre vieš, kto ma v noci navštívil,“ zašomrala.

„Iste, dala som povolenie k jeho vpusteniu.“

Nerin prižmúrila oči. „Prečo?“

Anjel na ňu pozrel ako matka na neposlušné dieťa. „Pretože nie je dôvod, aby si skončila ako ja, Nerin. Ten muž si nielen priznal chybu, ale bol ochotný sa vydať napospas valkýram.“

Bosorka to nebrala za veľkú vec. „Ten penis by mu dorástol,“ zopakovala.

Lilith sa zvonivo zasmiala. „Vieš prečo som ho vpustila, Nerin?“

Modrovlasá žena nadvihla obočie.

„Väčšina mojich nepriateľov a mnoho mojich spojencov si myslí, že z princípu nenávidím mužov. To vôbec nie je pravda. Muži sú tiež obeťami vlastného systému. Robia chyby rovnako ako my a ktokoľvek iný. Skutočná sila je ale v tom si chybu priznať, napraviť ju a urobiť všetko pre to, aby sa nezopakovala. Mammon sa nenechal ovládnuť egom. Neobvinil ťa. Pochopil obe strany. A to ho odlišuje od tých, proti ktorým bojujem. Pretože ver mi, poznám len hŕstku mužov, ktorí sú schopní sa ísť ospravedlniť žene. Vieš, čo majú všetci z nich spoločné?“

„Osvieť ma,“ vzdychla Nerin.

Lilith sa usmiala. „Všetci sú dlhodobo a šťastne ženatí.“

Nerin s ťažkosťami prehltla posledné sústo. Má veriť tomuto deprimovanému padlému anjelovi? Skutočne v Mammonovi videla niečo viac?

„Láska je veľmi cenná vec, Nerin,“ pokračovala Lilith. „Nevzdávaj sa jej. Nevzdávaj sa toho kúska radosti.“ V očiach sa jej mihol smútok. Dávala rady, ktorých sa sama nedrží. Pretože ona nikdy nepocítila to, čo Nerin v tej chvíli trhalo srdce.

Bosorka na ňu smutne pozrela. Čo jej mohla povedať? Aj po teba si jedného dňa príde? Lilith je stará tisícky rokov. Možno už pochopila, že niektoré veci jej nie sú súdené.

 

 

O týždeň neskôr Nerin nevydržala byť viac v ústraní. Po dlhom rozhovore s Lilith jej poďakovala za pohostinnosť a spísala niekoľko mocných zaklínadiel pre bosorky, ktoré by sa im mohli zísť v boji. Potom naskočila na žezlo a vydala sa hore k oblakom.

Mammonove mesto našla nad Filipínami. Bolo rovnako majestátne ako ostatné – s vežami, domami, budovami, parkami a pristávacou plochou.

„Toto bude tvoja posledná šanca, archdémon Mammon,“ zamrmlala do vetra. Ladne zlietla k mestu a pristála na určenej ploche, na ktorú by sa vošlo menšie lietadlo. Len čo sa jej žezlo vrátilo na predlaktie, z budovy vybehol šokovaný Mammon, odetý v čiernej róbe.

Chvíľu na seba hľadeli.

Potom sa naraz rozbehli.

Nerin skončila v pevnom objatí svojho démona a než stihla čokoľvek povedať, jeho pery skončili na tých jej v takmer agresívnom bozku. V hrudi sa jej konečne rozlialo teplo a mier. Zastonala.

Mammon si stále nebol istý, či nevidí prelud. Vždy keď zavrel oči, videl jej uplakanú tvár. Trýznila ho dňom aj nocou. Šalel z toho, pretože vedel, že len on je zodpovedný. „Prišla si za mnou,“ povedal šťastne, keď sa odtiahli aby chytili dych.

„Ako obvykle,“ povedala mu s úsmevom. „Ale toto je naposledy, démon!“ varovala ho.

Zdvihol ju do náručia. „Isteže je to naposledy. Pretože viac ťa už odísť nenechám!“ Odniesol ju do svojich komnát, ktoré veľkosťou pripomínali hangár a jeho posteľ vyzerala, že by rozlohou prekonala luxusnú kúpeľňu. K tej to ale nezvládli. Nerin skončila natlačená na stene, zasypaná bozkami. Mammonove ruky nadvihli lem jej šiat a hladili jemné stehná. Nepotrebovala veľa, aby ju zalialo vzrušenie. Bola bez svojho démona pridlho. Naslepo hľadala, kde rozhaliť jeho komplikovanú róbu, až obaja skončili napoly vyzlečení, dlane blúdiac po rozpálenej pokožke.

„Zvládneš to?“ šepkal jej Mammon do ucha, keď ju posadil na skrinku.

Prikývla. Pomaly a nežne môže byť druhé kolo, ale teraz ho potrebovala v sebe bez ceremónií. Zasyčala spokojnosťou, keď do nej na prvý pokus drsne vkĺzol.

Obaja zastonali a na chvíľu sa nehýbali. Len si vychutnávali prítomnosť toho druhého.

Mammon jej prehrabol vlasy a spojil im čelá. Chcel niečo povedať, ale nenachádzal slová.

Nerin prikývla, akoby presne vedela o čo ide. Ani ona zo seba nevedela nič dostať.

Trhanými pohybmi sa dostali k rýchlemu, takmer bolestivému vrcholu. Nerin kričala jeho meno – meno, ktoré bolo po generácie strašiakom jej ľudu a ktoré v nej viac hrôzu nebudilo. Mammon je možno archdémon, ale je to jej archdémon.

Skrotila si ho sama a bola na seba hrdá.