Démonova zlodejka 23

 

Miroslava zbledla, keď sa do trónnej siene, kde práve ukončila audienciu v zastúpení, primiestnil veľkráľovský pár Mina a Justin priamo z najvyššieho dvora pomocou vládcu džinov Leventa. Už bola narýchlo informovaná o dianí na Severnom póle a mala plné ruky práce s transparentným komunikovaním tejto informácie medzi ruských nesmrteľných.  

„Veličenstvá,“ pozdravila ich strnulo a zdržala sa poklony, ktorú vládcovia nikdy nevyžadovali.  

„Miroslava.“ Mina sa priateľsky usmiala. „Nevieš, kde by sme našli Vasilyho so Stefanom? Nedokážeme sa s nimi spojiť a potrebujeme ich prizvať k jednaniu ohľadom... novej situácie.“ Nebolo ľahké stráviť fakt, že sú len zostrojené, umelé bytosti, ale teraz majú inú prioritu – zaujať spoločný postoj voči archanjelom a archdémonom. A na to potrebujú Vasilyho jednaciu sálu pre tieto potreby. 

Upírka v duchu zastonala. „Sú... mimo dosah. Rada vám pomôžem ja. Chcete usporiadať stretnutie?“ 

Justin postrehol jej znepokojený pohľad. „Miroslava?“ oslovil ju vážne. „Kde je tvoj vládca a náš špión?“ 

Naprázdno preglgla. Odkedy sa prišlo na to, že medzi najvyššou šľachtou je zradca a ukrytý archanjel zodpovedný za vojnu na nebesiach, tok informácií sa musel utlmiť. Už nemôžu všetci vedieť všetko, inak by proti nemu nemali žiadnu výhodu. Nebola si však istá, že sa týmto nariadením spred rokov obháji v tomto prípade. „Sú na... misii.“ 

Mina prižmúrila oči. „Žiadnu sme neautorizovali.“ 

Tentokrát sa upírka zaksichtila.  

Mina zavrčala ako matka levica. „Do akých sračiek ich archanjeli zatiahli tentoraz?!“ 

Miroslava sa nevinne usmiala. „Dlhá alebo krátka verzia?“ 

„Presná verzia!“ 

„Momentálne sú obaja na obežnej dráhe, kde skladajú atómovku, aby rozbili mágiou poháňaný asteroid mieriaci k Zemi schopný ukončiť tu väčšinu života, ktorý sem zrejme privolal neznámy archanjel,“ dostala zo seba na jeden dych. 

Vládcovia reálne onemeli. Na celých tridsať sekúnd im klesli sánky a čakali, či sa nejedná o vtip. 

Potom ich zaliala nová vlna zúrivosti.  

„Kto ich tam poslal?!“ Minin hlas by vydesil armády. 

„A-archanjeli s archdémonmi. Oni nemôžu von z planéty, takže...“ 

„Takže použili iný nástroj!“ dokončila Mina. „Zavraždím ich! Kde je riadiace stredisko?!“ 

„Eiffelovka. Michel o tom ešte nevie, sú tam načierno.“ 

Justinovi doslova navrela na čele žila. „Levent?“ oslovil mĺkveho džina. 

Šmahom ruky boli všetci traja v malej, tmavej miestnosti plnej prístrojov a narýchlo pozliepaných zariadení. Na jednej obrazovke videli dvoch levitujúcich upírov babrajúcich sa s káblami, ale zvuk bol vypnutý. Na stoličkách pri kontrolných paneloch sedela sústredená Cami s Ashom a Noemi im práve priniesla šálky s pariacim čajom.  

Camael sa okamžite postavila, pripravená čeliť im. Lucifer ich varoval, že situácia sa zhoršila, ale ani jeden z nich nemohol odísť a nechať Vasilyho so Stefanom v štichu.  

„Čo si myslíte, že robíte s mojimi poddanými?!“ oborila sa na ňu Mina. „A bez nášho vedomia?!“ 

Cami pred seba obranne zdvihla dlane. „Veličenstvá, ja viem že ste nahnevaní, ale nemali sme na výber.“ 

„Nahnevaní?! Tak nahnevaní?! Nahnevaná som bola, keď ma tento šialenec,“ ukázala na svojho milovaného manžela, „odtiahol na dvor vlkolakov, aby ušiel pred bratmi. Dnes som vytočená dobiela! Nemáte jediné právo jednať s mojimi poddanými a posielať ich na misie žehliť vaše problémy!“ 

Obom vyšším bytostiam zazvonilo v ušiach z jej tónu. Vedeli však, že má pravdu. „Mrzí nás to, Mina,“ ospravedlňovala sa Cami. „Ale nemali sme na výber.“ 

„Tak nemali,“ zasmiala sa kráľovná hystericky. „A oni?! Oni na výber dostali?!“ ukázala na obrazovku. Dvaja upíri stále o ničom nevedeli, pretože mikrofón bol stlmený a hádku na ich maličkej obrazovke nezaznamenali. Plne sa sústredili na takmer dokončenú bombu. 

„Bola to jediná možnosť,“ šepol Asmodeus. 

„Vaša. Vaša jediná možnosť! Vaša vojna! Váš nepriateľ! Váš pokrivený brat alebo sestra alebo čokoľvek medzi tým!“ Mina sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila. „Nesmrteľní nie sú vaše nástroje a oddnes s vami odmietame jednať, alebo pre vás čo i len prstom pohnúť! Riešte si svoje sračky sami! A teraz mi otvorte kanál k mojim upírom, chcem s nimi hovoriť!“ 

„Nie!“ ozvala sa Miroslava naliehavo.  

Všetky pohľady sa upreli na ňu. 

„Ja viem že nie sme v ideálnej situácii, ale asteroid k nám naďalej mieri a oni dvaja stoja medzi ním a týmto kusom kameňa, na ktorom sme všetci uväznení. Potrebujú sa sústrediť a nová politická škriepka im na pokoji duše nepridá. Už sú vystresovaní dosť.“ Zdvihla bradu. „Až do Vasilyho návratu som kráľovná ja. A je mojím rozhodnutím ich o nových faktoch informovať až keď bezpečne pristanú na Zemi,“ povedala autoritatívne.  

Justin strnulo prikývol. „Tvoje rozhodnutie budeme rešpektovať,“ súhlasil. „Ale preberáme kontrolu nad týmto miestom. Camael, čo ako si ceníme tvoje inžinierske znalosti, neurobíš jediný krok bez nášho vedomia a chceme byť pri každej komunikácii s našimi upírmi a vedieť o všetkom, čo sa udeje. A to bude naposledy, čo sme sa zapojili do vašej vojny!“ 

 

Lilith sa do Nového Babylonu vrátila prvá, vyčerpaná zo všetkého, čo sa dozvedela od vládcov nebies. Vyhľadala Nerin v zbrojnici a bez slov ju mocne objala. Počas obednej pauzy sedeli v malej pripojenej kuchynke nad sendvičmi s čajom a konečne sa mohli pozhovárať – Lilith si vyhádala niekoľko obručí, aby si mohli porozumieť.  

„Naozaj si žila na Európe? Pod všetkým ľadom?“ Lilith bola fascinovaná. 

Nerin prikývla. „Nebola to fádna existencia. Mali sme sady, ihriská, zábavné zóny, archívy aj kúpele.“ 

„A vaše posledné záznamy o Zemi? Ako vyzerajú?“ 

Mimozemšťanka sa pousmiala. „Prekvapí ťa to, ale hovorí sa v nich o odvážnom anjelovi Lilith, ktorá prišla o krídla. O vtedy mladých kráľoch upírov, ktorí prebrali trón po otcovi Heliovi. Moji predkovia odišli prakticky nedávno, no napriek tomu sme si vybudovali úplne novú civilizáciu.“ 

Nasledovala otázka za otázkou. Nakoniec ale skončili pri najťaživejšej téme – Mammonovi. 

„Ty si mu skutočne dôverovala, nemám pravdu?“ poľutovala ju Lilith. 

Nerin si pretrela oči, v ktorých sa nahromadili nepreliate slzy. „Zachránil ma. Vyliečil ma. Dal nám generátory a nechal ma odísť bez akejkoľvek protislužby. Bojoval za mňa, keď ja som nemala síl.“ Smrkla. „Nikto za mňa nikdy nebojoval, Lilith. Ja som musela vždy byť tá silná. A už nevládzem.“ 

Anjel sa k nej prisunul a znovu ju objal. „My vždy musíme byť tie silné,“ povzdychla si. „Chceš mu odpustiť?“ 

Nerin hystericky vzlykla. Odpustiť? Za to, že by jej vzal dedičstvo po predkoch, keby sa aktívne nebránila? Keby proti nemu od zúfalstva doslova nepoštvala nesmrteľných? „Nie som si istá, či to nevidí opačne – a ja by som mala byť tá, ktorá prosí o odpustenie.“ 

Lilith zagúľala očami. „No tak to sa chlapec načaká!“

Nerin sa zasmiala. „Premýšľam, ako by sa situácia zmenila, keby som mu o všetkom povedala spolu s ostatným. O Baalovi, schránke... bol by na mojej strane, keby som neklamala? Bola lož rozhodujúcim faktorom?“

Lilith pokrútila hlavou. „Nerin, chránila si viac než svoj ľud – chránila si posledný kúsok tých, ktorí už k nám prehovoriť nemôžu,“ opravila ju. „Lož v mene ochrany nie je vyslovene nesprávna. Nie v našom svete.“

Ibaže ten ich svet je tak krutý... plný utrpenia a nerovnosti. Pozrela von z okna a chvíľu si usporadúvala myšlienky. „Prečo zaň ešte bojuješ?“ šepla.

Lilith privrela oči. Niekto v jej postavení by sa zrejme dávno vzdal. „Pretože na rozdiel odo mňa tu žijú takí, ktorí ešte majú a veria v nádej,“ priznala potichu.

Nerin na ňu ustarane pozrela. Pozná toto mentálne nastavenie. Mnohí na Európe mu podliehali a nachádzali len jediné riešenie – to finálne. Vzala anjela za obe ruky a zovrela jej ich na doske stola. „Lilith,“ jemne vyslovila jej meno.

Žena smrkla a prikývla. „Ja viem. Je to zlé. Depresia u nesmrteľných je... ošemetná. A samovražda komplikovaná.“ Ich hojenie tomu takmer vždy zabráni a jediné zbrane schopné dostatočného poškodenia – Mýtické zbrane – sú pod zámkom.

„Vie o tom niekto?“

Lilith mykla plecami. „Moje spolubojovníčky asi niečo tušia. Nie sú hlúpe. Keď vyhrám túto vojnu, možno sa konečne poberiem ďalej.“ Smutne sa usmiala. „A uvidím vesmír. Reinkarnujem sa. Zabudnem na toto všetko.“ Do hlasu sa jej na chvíľu vrátila radosť. Radosť z cesty von. Zo smrti.

Nerin ju úprimne objala. „Ja sa budem držať nádeje aj za teba,“ sľúbila jej.

Lilith si zotrela slzy. „A kto dá nádej tebe? Už si bola silná dosť, Nerin. Odpočiň si. Dopraj svojmu srdcu prebolieť. Ja najbližšie roky nikam nejdem,“ uistila ju.

 

Noemi zišla z Eiffelovky, aby sa nadýchala čerstvého vzduchu. Myslela si, že to pomôže ťažobe na jej hrudi, ale ukázalo sa, že to nie je tým, že sedela v mrňavej kontrolnej miestnosti, ale čistý stres. Ich nepriateľ povolal celý zasraný asteroid! Čo to bude nabudúce, vybuchne sopka?

A bude vôbec nabudúce? Ak naozaj spadne...

Dych sa jej zrýchlil a pokúšala sa o ňu panika. Existuje ešte dobrý koniec pre toto všetko?

Bola by panikárila dlhšie, ale z temných myšlienok ju vytrhol chladný nôž na krku a pevné, teplé telo za jej chrbtom.

Ustrnula.

„Nejaké vysvetlenie, čo sa deje s mojou vežou, drahá Noemi?“ zavrčal jej do ucha známy hlas.

Noemi zagúľala očami. „Michel,“ vzdychla.

Kráľ miestnych upírov potlačil nutkanie upozorniť ju na svoj titul a správne oslovenie. Noemi ho z princípu nikdy nepoužila. „Chýbal som ti?“

Odfrkla si. „Asi ako chlamýdie.“

„Milé. Tak? Dostanem odpoveď? Som si istý, že to má niečo spoločné so zistením, že archanjeli k nám neboli celkom úprimní. Nechaj ma hádať, sú tu?“

Noemi nebola v pozícii, aby si vymýšľala lži. Jednoducho ho vzala do kontrolnej miestnosti, zatiaľ čo naďalej držal dýku pri jej krku, aj keď už o niečo voľnejšie.

Mina okamžite vyletela zo stoličky. „Michel, okamžite ju pusti!“ prikázala svojmu poddanému.

Upír mykol plecami a zbraň schoval. „Teším sa na vysvetlenie, prečo ste mi infiltrovali kráľovstvo a nenahlásili svoju prítomnosť.“

„Ako si nás tu našiel?“ šepla Cami.

Znudene na ňu pozrel. „No ten satelit a pol tucta ďalších navrchu nie sú práve nenápadné. Čo vyvádzate?!“ Prižmúril oči na malú obrazovku, kde uvidel vznášajúceho sa Vasilyho Ruského a Stefana.

Mina všetkých upokojila a v rýchlosti Michelovi všetko vysvetlila. Nie je tajomstvom, že ufrflaný upír nie je obľúbencom dvora a všetci by sa ho radi zbavili. Je však príliš mocný, aby k tomu len tak došlo. Kamarátov však nemá. Nanajvýš spojencov. A ego. Rozhodne má slušné ego.

„A to vám nenapadlo slušne poprosiť?“ vytkol im Michel.

Mina si prekrížila ruky na hrudi a vážne naňho pozrela.

„Á. Som nedôveryhodný. Chápem,“ dovtípil sa a hlas sa mu nezatriasol.

Noemi naňho nenápadne pozrela. Zlý Michel je pri moci. Kedysi ju varoval, že s ním nie je všetko v poriadku a ona si za tie roky všimla určitý vzorec jeho správania. Preskakujú mu osobnosti. Vo veľkom.

„To je ale smola, že už nemáte na výber, nemám pravdu?“ posmieval sa im. „Alebo chcete, aby som túto malú misiu vyklebetil všetkým nesmrteľným?“

Mina naňho vycerila zuby. Spôsobil by tým bezprecedentnú paniku. „Neopováž sa!“

Nadvihol kútik pier. „Tak sa zdá, že tu s vami pobudnem. Však viete – aby som nešiel klebetiť.“ A sebavedome sa posadil do voľného kresla. „Ahoj Vasily, ahoj Stefan,“ zamával na rozpačitých upírov na obrazovke, ktorí našťastie nepočuli celý rozhovor, pretože Cami stihla vypnúť mikrofón.

Mina privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Príde deň, keď Michela odlepí z jeho trónu a dosadí naň hoci aj leňochoda!