Démonova zlodejka 22

 

Zatiaľ čo na Severnom póle prebiehala vážna politická debata, Cami, Ash a Noemi sa potajme dostavili do Francúzska, a v opustenej Eiffelovke si urobili novú základňu. Camael natiahla káble a pozapájala satelity a konečne sa jej podarilo obnoviť spojenie s upírmi na obežnej dráhe.  

Trpezlivo ich začala inštruovať, ako bezpečne poskladať atómovku v stave beztiaže. Nikto z nich zatiaľ nevedel, do akého chaosu sa ponoril svet nesmrteľných... 

 

 

Nerin z posledných síl doletela do Nového Babylonu, kde doslova dopadla na zem, oprela sa o múr budovy a nemala v sebe silu vstať. Takto ju našla Lilith a Nerin dokázala vysloviť len jediné slovo, ktoré sa starostlivo naučila pre prípad, keby nastala situácia ako táto: „Azyl.“ 

Okamžite jej bol udelený. 

 

 

Ubehol týždeň. Nerin sa konečne vyspala, pretože Baal už nemal dôvod po nej čokoľvek chcieť. A do toho spánku sa vždy musela preplakať. V Novom Babylone dostala jednoduchú izbičku s posteľou, kuchynským kútom a malou kúpeľňou. Nesťažovala sa. Ako princezná Európy mala omnoho luxusnejšie komnaty, ale matka ju vychovala v skromnosti. Vedela, že luxus je privilégium ktorého sa jej dostalo, a nie je na mieste ho od kohokoľvek vyžadovať ako štandard. Tu navyše nikto ani len nevedel, aké postavenie jej prináleží. Keďže opäť nastala jazyková bariéra, jej práca musela byť tiež jednoduchá. Pomáhala s čistením a udržiavaním zbraní, opravovala chrániče a ostrila meče a dýky.  

Všade bolo badať, že sa niečo deje. Nesmrteľní, ktorí toto miesto chránili a zapájali sa do jeho každodenného života, boli postupne zvolávaní svojimi vládcami a panovníkmi. Nerin však nevyzvedala. Nechcela nič vedieť. Bolo jej to jedno. 

Kvôli svojej smiešnej naivite sa nechala uväzniť na tejto planéte, ktorej dni sú zrátané. Neverila, že asteroid bude odklonený. Také šťastie ona nemá. V srdci ju hrial len jediný fakt – že jej ľud je zachránený. Generátory im obnovia ekosystém a len čo všetci opustia kryokomory, zostane im dostatok energie na dlhodobé prežitie.  

A ona bude trčať v tejto pustatine. 

Pretože je hlúpa! 

Čo jej to napadlo, nechať sa obalamutiť archdémonom? Naozaj si myslela, že sú si rovní? Že ju on vidí ako seberovnú? Možno mal empatiu pre jej ľud, ale to bola len zhoda okolností. Nikdy by sa na jej stranu nepostavil. Nikdy by neurobil správnu vec, ktorá by išla proti jeho záujmom. Nie ako ona.  

Bola to trpká myšlienka. 

Ako to však býva, pred osudom utiecť nemohla. Nie na tejto maličkej planéte. Čas večere dávno ubehol, ale Nerin sa zdržala v zbrojnici, pretože zajtra odchádzajú tri oddiely bojovníčok oslobodiť niekoľko usadlostí v Etiópii od fanatických náboženských diktátorov. Dala si záležať, aby mali pripravené vybavenie. Keď dorazila do spoločnej jedálne, bola prázdna, ale ochotné kuchárky pre ňu zohriali pridelenú porciu.  

V dedine zatiaľ nikto nevedel, že nie je odtiaľto. Vlasy ukrývala pod kusom látky nazývanom hidžáb, tak ako mnoho ďalších obyvateliek, a oči sa jej darilo maskovať. 

S nadšením sa pustila do ryžového pokrmu s voňavou zeleninou a proteínovou náhradou mäsa. Jedlo pre ňu stále bolo zázrakom a užívala si každé sústo. Vedela, že vyzerá ako hladné zviera, keď do seba ládovala skromnú večeru, ale nemohla si pomôcť. Preto takmer spadla zo stoličky, keď od prázdneho taniera zdvihla hlavu a oproti sebe uvidela sedieť vyrovnaného Mammona v modrej róbe s uhladenými vlasmi a intenzívnym pohľadom. „Do horúcich pekiel, čo tu chceš?!“ prskla naňho s plnými ústami. 

Démon si ju smutne prezrel. Nerin mala pod očami tmavé kruhy a na rukách mozole od práce. Namiesto obvyklých šiat svojho ľudu sa obliekla do jednoduchých džínsov zrejme z druhej ruky, a vyťahaného trička, v ktorom vyzerala malá a krehká. Stálo ho všetko premáhanie nezovrieť ju v náručí a nezatriasť ňou, aby sa spamätala a okamžite nakráčala do jeho mesta, kde by dostala tie najpohodlnejšie izby a všetko jedlo, na ktoré pomyslí. 

To by však nebola Nerin, ktorú pozná. Bol presvedčený, že by hoci aj žila v stane v púšti, než aby obetovala svoju dôstojnosť.  

„Uistiť sa, že si v poriadku,“ odvetil pokojne. 

Nerin znepokojovalo, že na ňu nekričí a nevyčíta jej, že prezradila nesmrteľným niečo, čo nemala. Alebo že ju nezhrabol a nehodil kamsi do väzenia. Prípadne nepredhodil svojim rozzúreným súrodencom.  

„O tom vážne pochybujem,“ odsekla a odstrčila tanier.  

Mammon nadvihol kútik pier. „Ako už bolo zverejnené, si moje stvorenie, Nerin. A o to, čo je moje, sa starám.“ 

Na rukách jej naskočili zimomriavky. Prečo to znelo tak... majetnícky? A prečo mala pocit, že keď ju označil za svoju, nemal na mysli nič všeobecné? „Nie som tvoja a nestaral si sa o mňa až kým som ti doslova neumierala na lôžku.“ 

A tá spomienka ho dodnes desí. Chýbalo tak málo, aby ju stratil... „Veci sa menia. A ty, Nerin,“ naklonil sa k nej, „sa nebudeš ukrývať, akoby si bola len nejaká náhodná pocestná.“  

Prečo, prečo, prečo jej telo aj v tejto situácii reaguje na jeho hlboký, sýty hlas? „Zhodou okolností presne to som, archdémon Mammon. Pocestná zo susedstva.“ Veľmi ďalekého, ľadového susedstva. „Ako si sa sem vôbec dostal?“ Bola si istá, že ženy ho len tak nepustili. 

Mykol plecami. „Priletel som.“ V tme si ho nikto nevšimol a Cami je naďalej v Paríži, takže nekontroluje radar až tak pravidelne.  

„A ako si vedel, že som tu?“ odzrkadlila jeho nonšalantný tón. 

V očiach mu zahorel oheň – reálne. „Si mocná bosorka. Chcelo to trochu sústredenia, ale nakoniec som vycítil tvoju energiu.“ 

Iste. Krásna pripomienka, že jej status je hlboko pod ním.  

„Tak ako to vyzerá medzi nesmrteľnými?“ zmenila tému.

Démon sa zasmial. „Obrátila si im život naruby.“

„Ja som to nezačala,“ precedila pomedzi zuby. „Nechcela som, aby sa to dozvedeli takto. Keby si si dal aspoň tú námahu brániť ma, keby som v tebe mala oporu, keby si sa aspoň raz postavil za tých, ktorých si mal ochraňovať, neviedli by sme tento rozhovor.“

Mammon prikyvoval. Už pochopil, že v tejto hádke nie je víťazom. Mala svoje dôvody. Ešte ich nepoznal, ale predpokladal, že neboli sebecké, pretože jeho démon si naďalej užíval jej prítomnosť. „Koľko toho o nás vlastne vieš? A tentokrát pravdu, Nerin. Aj tak už nemáme pred sebou čo skrývať.“

O tom by ešte vedela viesť diskusiu, ale podvolila sa. „Viem len to, že ste sa nám pokúšali vládnuť. Že ste nás mali za sluhov. Že sme vždy boli postrádateľní. Viem, že ste boli vo vojne, ktorá nakoniec dopadla aj na nás. Vedeli sme, že archanjel Camael má akýsi prístroj, ktorý vám mal vymazať pamäť. A tiež sme vedeli, že tu bol niekto pred nami. Pred našou civilizáciou a pred civilizáciou Hyperborey. Ak sa ma pýtaš na nich, tak ti nemám čo povedať, pretože sama nič neviem. A ver mi, že by som rada vedela. Mali sme hypotézy o tom, ako museli všetci umrieť naraz bez toho, aby zanechali jediný odkaz mimo schránky, o ktorú sme toľko bojovali. A na svete nie je veľa síl, ktoré by vedeli vykonať takýto čin.“ Obviňujúco naňho zazrela.

Mammon sa nenechal vyviesť z miery. Úprimne jej pozrel do očí. „Zdieľala si so mnou posteľ, Nerin. Dôverovala si mi, keď si bola slabá a nechránená. Dôverovala si mi so svojím vlastným telom. Dôverovala si mi, že ťa ochránim, keď si sa vrátila na zem. Nemyslím si, že veríš, že sme boli schopní tohto činu.“

Uhla pohľadom. Áno, dôverovala mu. Zrejme mu ešte stále na určitej úrovni dôveruje. Ale to z neho neprestáva robiť predátora. „Dôverovala som ti, pretože som vedela, že kedysi si bojoval za ľudí. Ale spomínaš si vôbec na udalosti spred desiatok až stoviek tisíc rokov? Spomínaš si kým si bol? Niečo sa stalo, Mammon. Niečo strašné. Keby ste boli s nesmrteľnými vždy kamaráti, nenamáhali by sa vytvoriť schránku, ktorá mala byť určená len pre ich potomkov.“

O tom sa nemohol hádať. Vedel, že história je krvavejšia, než si myslí. A nebol si istý, či ju chce vôbec poznať, hoci sa jej musel zúčastniť. Jedno však vedel. Nerin je silná a tú silu bude navždy rešpektovať. „Máš zo mňa strach?“ opýtal sa na rovinu.

Zamyslene naňho pozrela. „Nikdy som sa ťa nebála, archdémon Mammon. Bojím sa len činov, ktorých si schopný.“

Aj tieto slová, hoci mierne odsudzujúce, ho zahriali v hrudi. Nebojí sa ho, len stále nevie odhadnúť jeho úmysly. Mohol sa jej ale čudovať? Sú doslova z dvoch rôznych svetov a s veľmi odlišnou históriou. „Vráť sa so mnou do môjho mesta, Nerin,“ pokúsil sa ju presvedčiť. „Už som ho povolal. Je nad Filipínami.“ Aby ním vedel zaštítiť svoj ostrov.

Bosorka sa zasmiala. „Prečo by si ma tam chcel?“ Neublížili si už dosť?

Mammon naklonil hlavu, akoby nerozumel jej reakcii. Snáď jej nie je jasné, že nejaká roztržka ho od nej odoženie?

„Pretože patríš ku mne,“ povedal, akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete.

Nerin zagúľala očami. „Patrím k svojmu ľudu.“ Mala im vládnuť. Mala tam byť s nimi, otvárať kryokomory a vítať všetkých naspäť.

„To sa navzájom nevylučuje. Len čo odkloníme asteroid, pošlem na Európu zásoby jedla, nové filtre, viac generátorov a čokoľvek, čo by sa im mohlo hodiť.“

Pichlo ju pri srdci, ale odmietla mu uveriť. Slová neznamenajú nič. Už si ich povedali viac než dosť. „Prečo? Aby sme ti boli dlžní? Aby sme ti povedali viac o schránke?“

Zovrel pery. Slovami nedokázal vyjadriť, ako ho zaujíma čo je v schránke, ale už si v hlave zrovnal, že na jej obsah nemá nárok. Niečo sa v minulosti stalo, niečo čo prinútilo neznámu civilizáciu obísť autoritu archanjelov. Nechcel ani pomyslieť na to, čo ich k tomu dohnalo. „Nedlhujete mi nič. Urobil som chybu, Nerin. Zaváhal som. Pretože som myslel, že mi dôveruješ. Že predo mnou nemáš viac tajností.“

Mimozemšťanka naňho prižmúrila oči. „Si archdémon! Nie som tvoja služobníčka, Mammon! Vždy sa postavím za svojich, nech už sú tvoje posteľové výkony akokoľvek... uspokojivé.“

Mammonovi sa zablyslo v očiach. Aj keď to povedala v negatívnom zmysle, kompliment je kompliment. Naklonil sa k nej a pohladil ju po líci.

Čo ako sa Nerin chcela odtiahnuť, oči sa jej zaplnili slzami a ani sa nepohla. Démonov dotyk bol nežný ako vždy.

„Schránka mi je ukradnutá, ale o teba ešte bojovať budem, Nerin,“ zašepkal sprisahanecky. Potom vstal a doprial jej priestor. „Vrátim sa.“