O ďalšiu slučku
neskôr...
Vasily si
neprítomne škrabal pokožku, zatiaľ čo popíjal hyperborejskú tekutinu spolu s
raňajkami. Pred očami mal neurčité, desivé výjavy zo svojich snov, ktoré
nedokázal pomenovať.
Mal pocit, akoby
sa niečo stalo a on si to nepamätá. Ale mal by. Bolo to dôležité. Niekomu niečo
hrozí. Niekde. Útok? Katastrofa? Vojna?
Neprítomne do seba
kopol dvojnásobnú dávku tekutiny nahradzujúcu krv a zapol si tablet, kde mal
zmeškaný videohovor z pekla, od Lydie, jeho vládkyne, ktorá prevzala túto
povinnosť po Baalovi. Zavolal jej naspäť a oprel si prístroj o stenu pred
sebou.
Usmiata blondínka
mu odpovedala po dvoch zazvoneniach. Trvalo im nejaký čas zaviesť do prakticky
inej dimenzie internetové pripojenie, ale po rokoch to zvládli vďaka masívnej
pomoci hyperborejských technológií. Lydia sedela na svojom tróne, čo znamená že
práve niekomu menila formu, ehm, mučenia, a presúvala dušu medzi pavilónmi, kde
karma dobieha najhorších z najhorších.
„Krásne dobré
ránko,“ pozdravila ho. Bola pripravená podať mu hlásenie o postupe inštalácie
nových bezdrátových príjmačov, aby mala signál aj mimo trónnu sieň, ale
odmlčala sa keď uvidela upírovu bledú tvár a poškrabanú ruku. „Si v poriadku?“
Vasily prikývol.
„Nočné mory. Deje sa niečo?“
„Nie, ale dlho si
sa neozýval. Len sa chcem uistiť, že je všetko v poriadku.“
„Volali sme spolu
pred týždňom.“ Ich pravidelné hovory majú desaťdňovú frekvenciu. Myslel si, že
má ešte čas.
Lydia sa zasmiala.
„Neviem kde si stratil hlavu, ale naposledy sme sa bavili pred viac než dvoma
mesiacmi. Už zase si celé dni zavretý v labáku?“
Vasily ustrnul.
Pozrel na dátum na obrazovke. „Je trinásty október. Najbližšiu videokonferenciu
mám v kalendári až šestnásteho.“
Lydia naňho
pozrela, akoby bol trochu nepríčetný. „Vasily? Zajtra je zimný slnovrat.“
Odfrkol si.
„Myslím, že sa ti v tej temnote zlievajú dni.“
Lydia začínala byť
znepokojená. „Vasily, skutočne sme spolu hovorili začiatkom októbra, ale je
december. Ubehli mesiace. Čo sa to tam u vás deje? Ani Amira neprišla na svoju
pravidelnú návštevu s Luciferom.“
Tentorkát ju už
kráľ začal brať vážne. Oči sa mu rozšírili a z vrecka si vyhrabal mobil, kde
mal rovnaký dátum ako na tablete. „Ukáž mi svoje prístroje!“ prikázal jej
hrubšie, než by chcel.
Lydia mu nastavila ku kamere svoj počítač,
mobil, dokonca aj hodinky. Všetky sa zhodovali navzájom, ale nie s jeho údajmi.
„Čo sa to deje?“
To keby vedel! Ale
prisahal by, že to má niečo spoločné s jeho snami a faktom, že má chuť si
rozškrabať kožu do krvi! „Prisahám, Lydia, pre mňa ubehlo sedem dní,“ šepol
sprisahanecky.
Vládkyňa podsvetia
zbledla.
Vasily vstal a
obzrel sa. „Nikomu o tomto rozhovore nehovor! Ešte sa ozvem.“ A hovor zrušil.
Okamžite zamieril
do krídla paláca, ktoré si obsadila Tajná polícia. Prešprintoval okolo
kancelárií a salónikov a bez zaklopania vpadol do Stefanových komnát.
Špión práve
vychádzal zo sprchy a tiež mal na sebe čerstvé škrabance. Zahalený v uteráku
prekvapene zamrkal na Vasilyho, ktorý zamkol dvere a uistil sa, že sú sami.
„Dnes je zimný
slnovrat,“ vyprskol Vasily bez pozdravu.
Stefan si ho
premeral a uvažoval, či si Rus zase prilial do raňajkovej tekutiny Vodku.
„Práve som volal s
Lydiou. Nikto sa jej neozval celé mesiace. Na jej strane je koniec decembra,“
vysvetlil v rýchlosti. „Niečo sa deje. S časom. Zase.“
Brie sa ponaťahovala
v kresle a čakala, až si to Nox vyšliape k jej chrámu. Nechcelo sa jej pohnúť.
Celú predošlú slučku strávili v posteli, plávaním v mori, alebo piknikmi
v jej sadoch. Nox ju učil základy ako vnímať svoju moc archanjela
a ako s ňou pracovať. Niežeby im na to desať dní stačilo, ale aspoň
sa už nebála toho, čo v nej drieme.
Usmiaty archanjel
v snehovobielej róbe pricupital po schodoch a zastavil sa pri fontáne.
„Toto je prvý raz, čo sme neboli pri výbuchu,“ uvedomil si.
Brie sa
poposunula, aby si k nej mohol prisadnúť. „Nevideli sme ho snáď už dosť?“
Striaslo ju pri pomyslení, že sa do toho pekla budú musieť vrátiť zas
a znova.
Nox im preplietol
prsty. „Dáme to do poriadku, Brie,“ sľúbil jej.
Isteže dajú.
Nemajú na výber. Pritiahla si archanjela k bozku. „Rýchlovka, než sa do
toho zase pustíme?“
Zelené oči
zaiskrili. Brie sa zvonivo zasmiala, keď bola zdvihnutá do pevného náručia
a odnesená do postele, kde Nox veľmi kreatívne využil opasok zo svojej
róby namiesto povrazov.
Brie sa sebavedome
zobudila z hlbokého spánku. Pozrela na Noxa spokojne odfukujúceho vedľa nej a v
tej chvíli akoby svet bol opäť na správnej ose. Jej vlastná myseľ sa upokojila
dosť na to, aby začala pracovať ako kedysi. A odrazu vedela presne, ako túto
šlamastiku ukončiť. Zatriasla archanjelom a privolala na seba jednoduchú róbu.
„Nox, vstávaj! Mám
plán! Ideme sa oslobodiť zo slučky! No tak, zdvihni ten svoj pevný zadok!“
Rozospatý anjel na
ňu zazrel nie práve milujúcim pohľadom. Potom jeho mozog zaregistroval jej
slová a v momente sa posadil. „Ako?“
Brie sa usmiala a
podala mu ruku, aby ich premiestnil. „Najskôr musíme do Vatikánu za
dievčatami.“
Spoločne sa
dostali do už známych ruín a tentokrát našli Noemi v odlišnom krídle zrúteného
podzemia, pretože naposledy sem prišli v iný deň. Čiernovláska sedela na zemi,
kde triedila drobné artefakty na kuse plátna a ukladala ich do prepraviek.
„Noemi Shaffirová,
som Orákulum z Delf a viem ako nájsť archanjela s krvavými krídlami!“ zvolala
Brie bez obalu.
Šokovaná žena
vyskočila na nohy a nechápavo na nich pozrela.
„Ja viem, že si
nás nepamätáš, ale sme v časovej slučke, už sme sa videli, vieme že ti pomáha
Melanie Mooreová a že máš svoje podozrenia na určité osoby,“ pokračovala Brie
veselo.
Noemi len nadvihla
obočie.
„Už sa pokúsil
zničiť Zem asteroidom, rozšíriť modifikované kiahne a ktovie čo ešte. Tentokrát
nechá vybuchnúť sopku v Yellowstone, kam naskladnil rádioaktívny odpad a jednu
bombu. Dokážem ho identifikovať. Potrebujem ale tvoju pomoc.“
Noemi mala ústa
dokorán. Potom sa jej rozšírili zreničky, keď zaostrila na kohosi za ich
chrbtami v polorozpadnutej chodbe.
Dvojica sa otočila
a krv im zmizla z tváre.
O bývalú zárubňu,
ktorej chýbali dvere, sa opierala ďalšia čiernovláska podobná Noemi a za ruku
ju držal zamyslene sa tváriaci obor, z ktorého priam sálala pradávna energia.
Amira a Lucifer.
„Aj keď ma
maximálne zaujíma fakt, že mŕtva žena chodí pomáhať mojej sestre,“ začala Amira
zamyslene, „čo ste mysleli tou slučkou?“
Lucifer tak slušný
nebol. Urobil krok vpred a kráľovsky sa na nich mračil. „To preto máme tú
nenormálnu migrénu?!“
Nox sa naklonil
Brie k uchu. „Možno sme si mali overiť kto ešte chodí na výpomoc, než sme sa
sem naservírovali,“ zašepkal porazene.
Brie si skutočne
nebola istá, či sú väzňami, alebo hosťami. Rozhodne nedostali možnosť sa zo
situácie vysúkať, ale nikto im ani nenasadil putá. Len im bolo trochu hrubo
naznačené, že budú odvedení do jedného z miest na oblohe, kde musia zodpovedať
pár otázok. Lucifer ich premiestnil ku Cami nad Nový Babylon, kde už čakali
ostatní archanjeli a archdémoni. Viacerí si treli spánky ako bojovali s
bolesťami hlavy.
Nox zvieral
bohyninu ruku, aby jej dodal silu. Nie je v tom sama a nech sa stane čokoľvek,
o pár dní si nikto nebude nič pamätať. Možno už ale naozaj prišiel čas prosiť o
pomoc.
Camina jednacia
sieň mala veľkosť basketbalového ihriska a v zadnej časti spočíval okrúhly
stôl. Všetko bolo ladené v belasých farbách, vysoké stropy podopreté ozdobnými
stĺpmi a osvetlené špeciálnymi zdrojmi podobnými drahokamom.
Amira už stihla
všetkých informovať o tých pár vetách, ktoré si vypočula, a potom sa spolu s
Noemi postavili k zástupu vyšších bytostí, ktoré dvojicu prepálili spýtavými
pohľadmi.
„Tak ktorí ste
vy?“ povzdychla si Camael nakoniec, keď sa nikto nemal k reči.
Brie sa
zaksichtila, ale odpovedala. „Archanjel Gabriel.“
Pohľady sa upreli
na Noxa. „Tiež,“ zašomral neochotne.
Amira nadvihla
obočie. „Už sa snáď rozdvojujeme?“
„Nie, len sme sa
vystriedali,“ odvetil.
Brie pokrútila
hlavou. Takto sa nikam nedostanú. „Volám sa Brie a som bohyňa. Svojho času som
predstierala, že som jednou z vás, namiesto Noxa.“ Zhlboka sa nadýchla. „Bola
som to ja, kto prišiel s nápadom usmrtiť ľudí. To, čo sa deje, je len moja
vina.“
Camael vystúpila z
davu a prepálila ju pohľadom. „Ty si ten anjel s krvavými krídlami?!“
„Nie,“ skočil im
do reči Nox. „Brie je tá, kto ti podstrčil plány na stroj. V poslednej chvíli
ľudí zachránila.“
Cami zmätene
zamrkala. „Myslím, že budeme potrebovať detailnejšie vysvetlenie.“
To bude hodně vysvětlováni🤣děkuji za skvělou kapitolu. Mirus
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatďakujem
OdpovědětVymazatTak konečně, se to pohne, dozvíme se víc. Děkuji moc💞
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatDěkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatDakujem pekne za novu kapitolu!
OdpovědětVymazatĎakujem veľmi pekne za ďalšiu skvelú kapitolu. Som strašne zvedavá na čo prišla Brie. 💗💗💗💗
OdpovědětVymazatTak tomu říkám další vývoj situace! Moc děkuji za další skvělou kapitolu. Jitka
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatVeľmi pekne ďakujem, som zvedavá na toto stretnutie. Nevedela som sa ho dočkať. Teším sa na pokračovanie.
OdpovědětVymazatNo pekne. Som zvedavá na ich vysvetľovanie. Mockrát ďakujem za skvelú kapitolu a nesmierne sa teším na pokračovanie.
OdpovědětVymazatDěkuji za další skvělou kapitolu 😍
OdpovědětVymazatVeľká vďaka za skvelú kapitolu a som zvedavá na pokračovanie 😊
OdpovědětVymazatJak toto se vysvětlí...
OdpovědětVymazatDěkuji za další parádní kapitolu 🥰
Tak teď jsem připravená na pár odpovědí 🫣! Šup sem s tím! Děkuji moc za pokračování
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji moc za další skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatTo bude. Už sa snad rozdvojujeme 🤣🤣🤣🤣. Moc děkuji za další super kapitolu,Alex.
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatĎakujem 🥰
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu :-)
OdpovědětVymazat