Spútaní v čase 28

 

Noemi do Caminho mesta premiestnila Amira a čiastočne jej naznačila, prečo bola povolaná. Zvedavá žena hneď pristúpila k stolu, kde jej Camael, Lucifer a Ashmedai vysvetlili situáciu.

Ohromená a mierne vykoľajená sa zviezla na stoličku a trela si oči.

„Ty si vedela, kto to je, nemám pravdu?“ šepla Amira, zvierajúc sestrinu dlaň.

Noemi prikývla. „Nemala som priamy dôkaz. Nechcela som nikoho obviniť.“

To sa dalo pochopiť. Lucifer si k nej prisadol a pohladil ju po ramene. „To on ťa držal v zajatí?“

Striasla sa. Rok strávila oslepená kdesi na Blízkom Východe, uväznená neznámym mužom, než ju vypustil do púšte. Odvtedy sa s ňou dejú zvláštne veci. Napríklad nestarne. „Myslím si, že áno. Spoznala som jeho hlas, keď sa neudržal a prehovoril na mňa vtedy v hebrejčine.“

Amira ju otočila k sebe a citlivo jej pozrela do očí. „Prečo si nám nič nepovedala?“

Pretože mala smrteľný strach. „Mučil Jazdkyňu. Privolal asteroid. Takmer rozšíril kiahne. Dokážeš si predstaviť, čo by rozpútal, keby zistil že sme ho odhalili? Takto ho pri zemi drží fakt, že musí predstierať, že je nikto.“

Camael sa pomaly nadýchla a vydýchla. „Nájdeme spôsob, ako ho prinútiť zdvihnúť kliatbu z tvojho rodu, než ho... indisponujeme.“

 

 

Bolo už neskoré ráno, keď sa Brie vplížila do siene, maskujúc previnilý výraz v tvári. Nemala veľa času na rozhovor so svojimi. Vysvetlila kráľovi základy, potom prebrali ich možnosti so zaklínačmi a mágmi. Neboli práve rozsiahle. Plus čas sa znovu vráti a oni budú opäť pod vodou, v hlbokom spánku. Bez spomienok.

Na to čiastočne našli riešenie. V ich laboratóriách naďalej rástli kryštále podobné tomu, ktorý použila na Noxa. Rozmiestnili ich okolo budov, kde uskladnili sarkofágy, a dúfali, že ich spoločná energia zaberie rovnako.

Brie však ešte nenašla spôsob, akým svojej novej rodine oznámi... tieto skutočnosti. Preto nasadila nevinný úsmev a keď Nox zisťoval, kam sa podela, vyhovorila sa na rannú prechádzku sadom. Potom vážne pozrela na Noemi.

„Si pripravená overiť svoje podozrenia?“ opýtala sa vážne.

Noemi odhodlane prikývla.

„Fajn. Urobíme to tesne pred obnovením slučky, aby nestihol zareagovať. To znamená, že budeme jediní, ktorí si všetko zapamätajú.“

„Vy budete jediní,“ opravila ju Noemi.

Brie pozrela na Noxa. „Daj jej svoj kryštál. Ty a ostatní sa premiestnite do pekla, Noemi zostane.“

Nox sa nerád lúčil s niečím, čo bolo jeho súčasťou toľké roky, ale situácia si vyžadovala jeho pomoc. Podal odhodlanej žene nebezpečný predmet a upozornil ju, aby sa ho priamo dotýkala keď sa vráti čas.

Od dverí ich pozorovali dvaja upíri, na ktorých nikto nemyslel. Vymenili si sprisahanecké pohľady. Stefan sa naklonil k Vasilymu a zamrmlal: „Musíme Jophiel a Bel ukradnúť ich kryštále. Odmietam znovu zabudnúť.“

 

Sam, prvý muž Michela Francúzskeho, zalapal po dychu, keď vošiel do jeho pracovne uprostred noci a za stolom uvidel namiesto svojho vládcu Noemi Shafirovú s vyloženými nohami a nebezpečným výrazom v tvári. Dedička Jakuba, muža ktorý sa ako jediný spomedzi ľudí kedy postavil archanjelom, a ktorá mala dávno umrieť na starobu, sebou ani netrhla keď ju tam našiel.

„Noemi! Čo tu robíš?“ šepol a zavrel za sebou dvere. „A kde je Jeho Veličenstvo?“

Votrelkyňa našpúlila pery. „Práve sa snaží zistiť, prečo mu prestali fungovať rušičky a má odpojené zdroje.“ Posadila sa o niečo dôstojnejšie, akoby jej tá pracovňa patrila.

Sam sa zamračil. „Čo si urobila?“

„Len som ho na chvíľu zamestnala, aby sme si mohli pohovoriť.“ Lakťami sa oprela o stôl. „Myslím, že vieš o čom.“

Muž zbledol. Pootvoril pery, ale neprehovoril.

Noemi si povzdychla. „Krátko pred nástupom Michela na trón si sa zjavil v jeho blízkosti po návšteve Blízkeho Východu. Jazdec Smrť si ťa pamätá, aj keď zahmlene. A Orákulu z Delf sa celá tunajšia šľachta stratila z dohľadu po Michelovom výlete do Palestíny. Odkiaľ si prišiel s ním.“

Sam zaklonil hlavu v rezignácii. „Nevieš čo všetko ma to stálo, Noemi...“

„Ale viem. Konečne to viem. A je načase skončiť. Dnes. Hneď.“ Vážne mu pozrela do očí.

„Noemi...“

„Čoskoro vybuchne sopka. Koniec ľudstva a všetko okolo toho. Koľko námahy to chcelo, dostať tam atómovku?“

Sam urobil kyslý ksicht. „Nebezpečne málo.“ Odmlčal sa a odhadoval jej výraz. „Čo plánuješ urobiť?“

„To už nie je tvoja starosť. Máš dve možnosti: utiecť - a obaja vieme, že by som ťa nikdy nedostihla; alebo sa vzdať. Tu a teraz. Odletíš do ktoréhokoľvek mesta na oblohe, kde už čakajú ostatní. Položia ti niekoľko otázok a zrejme obmedzia tvoj pohyb. Až sa všetko ustáli, spoločne rozhodneme čo s tebou.“

Sam zvažoval obe varianty. Ak utečie, bude sa musieť naveky schovávať. A meniť identity. Nikdy nebude medzi svojimi. Oči sa mu zaliali slzami. „Ako dlho si to vedela?“ šepol takmer nečujne.

„Nevedela. Len som tušila.“

„Mala si zasiahnuť skôr. Oveľa skôr. Teraz je už neskoro.“

„A v tom sa mýliš. Je práve čas.“ Noemi vstala. „Urobil si, čo si mohol, Sam. Dobojoval si.“

Archanjel zúfalo krútil hlavou. „Nemáš ani poňatia proti čomu stojíš.“

„Choď, Sam.“ Otvorila obe krídla obrovského okna. „Alebo uteč.“

Prvý muž Francúzska sa zhlboka nadýchol a vyskočil na rímsu. Ovial ho jemný vánok.

Noemi ho s prísnym pohľadom pozorovala. Čiastočne čakala, že na ňu zaútočí.

Nestalo sa.

Unavený muž sa k nej naposledy otočil. „Podcenil som ťa, dcéra Jakuba.“

Noemi zovrela pery. „Prezradíš mi aspoň, kto si?“

Trpko sa usmial. „Archanjel Uriel.“ A s tými slovami odletel na nebesia.

Noemi si vydýchla ako už dávno nie. Ani si neuvedomovala, aká bola napätá.

Uriel.

Len dúfala, že si vybral správne a vzdal sa. Niežeby na tom záležalo v týchto posledných chvíľach. Ale pomohlo by im, keby spolupracoval.

Vyšuchtala sa z Michelovej pracovne a cupitala palácom. Budovu opustila cez hlavný vstup, z ktorého uvidela kráľa aj s niekoľkými inžiniermi pri majestátnej fontáne, ktorá slúžila ako zásterka pre schované technológie na pozemku.

Táto noc bola podivne mierumilovná. Bez predzvesti skazy. Voda vydávala príjemný cvrlikavý zvuk a solárne lampy vrhali na zeleň naokolo mäkké, prirodzené svetlo.

Michel po nej fľochol pohľadom, keď ju uvidel ležérne k nemu nakráčať z paláca, do ktorého nebola pozvaná. Tí dvaja si nikdy nesadli a radi si to dávali najavo. Svetlovlasý upír odložil tablet napojený na káble spod fontány a urobil krok k nej. „A ty tu čo robíš?“ zavrčal.

Noemi mrkla na fontánu. „Tie rušičky signálu nespustíš. Odpojila som ti záložný generátor a aj záložný generátor záložného generátora,“ oznámila mu.

V očiach sa mu mihlo podráždenie. „Nemáš na práci iné zábavky? Napríklad loziť po ruinách?“

Nadvihla kútik pier. „Ale ja sa zabávam dostatočne.“ Prešla k porastu ruží na úrovni jej pásu a jednu zľahka pohladila. „Vieš, čo je zaujímavé na nás, ktorí sme multilingválni?“ začala s úplne novou témou.

Michel na ňu pozrel ako na blázna. „Plánuješ tu mať jazykové okienko?“

„Áno.“ Pustila ružu a precvičila si svaly na krku. Neskutočne ju bavilo iritovať tohto nemožného kráľa. „V každom jazyku sa nám menia osobnosti, hlas aj prízvuk. Obzvlášť ak skáčeš z germánskych a románskych jazykov do semitských. Ak by som na teba prehovorila v hebrejčine alebo aramejčine, nespoznal by si môj hlas vo francúzštine.“

Upír zagúľal očami. „Ďakujem za poučenie. Vrátiš mi teraz kontrolu nad mojimi generátormi, alebo budem mať aj test s ústnou skúškou?“

Namrzene mu pozrela do očí. „Obvykle si sa snažil, to ti musím uznať,“ pokračovala akoby ju neprerušil. „Hovoril si na mňa francúzsky alebo anglicky. Ale spomínaš si, ako som na teba pár rokov dozadu začala nadávať v hebrejčine? Bol si u Lucifera na návšteve a snažil si sa ma presvedčiť, aby som nešla uprostred apokalypsy robiť vykopávky do Jericha. Omylom si ale pokračoval v mojom jazyku.“

Michel rozhodil rukami. „Pretože tam práve prebiehal boj o moc medzi dvoma extrémistickými skupinami!“

„Iste. Každopádne, vieš čo bolo podivné na tvojej hebrejčine?“

Neodpovedal.

Noemi nadvihla bradu. „Znela navlas rovnako ako muž, ktorý ma rok držal v zajatí. A vyliečil mi oči po útoku kyselinou.“

Jej zajatie všetko odštartovalo. Amira uzavrela dohodu s Luciferom, aby ju zachránila, a tak začala éra návratu archanjelov a archdémonov a samotná apokalypsa. Pretože spoločne prebudili Smrť, posledného Jazdca.

Michel si odfrkol. „Obviňuješ ma, že som ťa uniesol?“

„Nie, pretože si ma neuniesol. Zachránil si ma.“ Prešla k ďalšiemu záhonu kvetov. „Nemal si dosť moci mi inak pomôcť. Namiešal si odvar, ktorým si mi pomaly regeneroval oči. Ja som to vtedy nechápala.“

Neodpovedal.

Noemi sa odvážila urobiť pol kroka vpred. „Tiež bolo veľmi chytré urobiť si zásterku na všetky tie ukradnuté zbrane. Všetkým si nakecal, že ty sám si odhalil ich zmiznutie a snažil sa zistiť kto ich vzal. Bomby, jedy, substancie... Zatiaľ čo si všetko skladoval v tajných chodbách pod palácom. Priamo pod napodobeninami, ktoré si svojim vládcom ukázal pre prípad, že by ťa začali vyšetrovať.“

Tentokrát sa Michel konečne trochu zapotácal. Pozrel na svojich prekvapených poddaných, ktorí mali sánky až k zemi.

„A ten chaos počas jednania v Rusku? Geniálne. Zatiaľ čo všetci bojovali o prežitie v tornáde vnútri miestnosti, nikto nesledoval či náhodou niektorý zo zúčastnených na pár minút nezmizol vybaviť si účty pri Sfinge. Obzvlášť, ak sa vie premiestňovať. Och, a ten asteroid? Krása. Vypustil si naň nejakú miniraketku, nemám pravdu? Napustenú mágiou, aby zamierila priamo k Matičke Zemi.“

Ticho.

Husté, smrtiace ticho.

Noemi prudko bilo srdce. „A keď ani to nevyšlo, rozhodol si sa k ďalšiemu zúfalému kroku - prebudiť sopku pod Yellowstonom a len pre istotu ju naplniť rádioaktívnym materiálom, aby tí, ktorí náhodou prežijú, umreli na otravu radiáciou.“

Michelovi poddaní začali cúvať.

Noemi urobila krok vpred. Odvážne mu pozrela do očí. „Michel Francúzsky umrel po útoku vlkolakov krátko po začiatku stredoveku. A tak si ho nahradil. Osobnostne ste sa až tak nelíšili. A priviedol si si aj svojho verného poskoka, ktorého si používal ako barličky. Pretože si strácal kontrolu. Krásne si infiltroval rady nesmrteľných a pobav ma – bol si to ty, kto zradikalizoval Juliusa? Aby urobil špinavú prácu za teba? Och, a nezabúdajme na Jazdcov. Oklamal si Smrť, aby sa uložil na spánok, vediac že ľudia ho nikdy neprebudia načas a jeho hnev bude katastrofický. Skúšal si, čo si len mohol, aby si sa smrteľníkov zbavil, ale tak ako moji predkovia – je to odolný druh. Nemyslíš, archanjel Michael?“