Spútaní v čase 30

 

O šesť slučiek neskôr...

 

Porazení. Presne tak sa cítili, keď sa čas znovu vrátil a oni neboli ani o krôčik bližšie k uspokojeniu sopky. Znovu s znovu sa vracali do Yellowstonu, skúšali ovládnuť geologické procesy, schladiť magmu, potlačiť celý výbuch, upchať kráter... Nič nezaberalo.

Michael si dal záležať. Nedokázali ani len identifikovať jeho mágiu.

„Čo takto skúsiť Uriela?“ navrhla Brie po ďalšej neúspešnej akcii. Boli naspäť v Caminom meste nad Novým Babylonom a ľutovali sa, usadení okolo okrúhleho stola. „Mal snahu nám pomôcť ešte keď sme to skúšali len my s Noxom. Možno bude vedieť viac.“

Noemi sa ten nápad nepáčil. „Ako to urobiť bez toho, aby Michel čokoľvek zistil? Tí dvaja sú ako siamské dvojčatá.“

Všetky pohľady sa v očakávaní upreli na ňu.

Zháčila sa. „Ani na to nemyslite!“

Amira sa uškrnula. „Si jediná, ktorá ho dokáže rozptýliť,“ pripomenula jej.

„A kráľovsky vytočiť!“ dodala Noemi. „Čo ak ma prinúti povedať mu o pekle? Hneď zistí, čo sa deje a už sa nebude skrývať.“

„Hovorí sa tomu pretvarovanie, sestrička. My ženy v tom máme prax. Aplikuj svoje ženské zbrane!“

Noemi ju vraždila pohľadom.

Brie to už nezvládla. Vstala a oprela sa o stôl. „Ako dlho mienime predstierať, že Noemi nie je Michaelova protisila? Ak ho niekto niekedy dokáže zvládnuť, si to ty!“

Noemi sa zaksichtila. Amira s Luciferom tiež. Ešte aj Camael privrela oči. Isteže to vedeli. Noemi nestarne, vznáša sa okolo nej neznáma sila a vzhľadom k tomu, že prežila Michaelovu kliatbu, je len jediná odpoveď, ako k tomu mohlo dôjsť. Kým si to však nepriznali, nemuseli premýšľať nad možnosťou, že je ešte jeden spôsob ako ho poraziť – za cenu Noeminho života.

„Naznačuješ, že sa mám zbaviť Michaela?“ šepla Noemi urazene.

„Nie, naznačujem, že pre teba má slabosť. Vidí ťa ako seberovnú a to ho musí vytáčať do nepríčetnosti. Si silná, Noemi. Silnejšia než on. Potrebujeme maximálne hodinu s Urielom. Nemáš jediný dôvod báť sa Michaela. Stačí len aby si ho zabavila. Nič viac.“ Brie k nej prešla a posadila sa na stôl oproti rozrušenej žene. „A ak sa moja logika nemýli, máš tiež moc zrušiť jeho kliatbu.“

Hnedé oči sa rozšírili poznaním. Na to nikdy nepomyslela. Pozrela na Amiru, akoby obe práve spadli z neba.

Lucifer pootvoril pery, ale chvíľu neprehovoril. „To... nie je nesprávne myslenie. Amira dokáže neutralizovať moje pôsobenie. Neskúšali sme to na kliatbach, ale...“

Noemi vstala a roztrasene prešla k oknu, aby sa upokojila. Pohrávala sa s lemom svojho svetra. „Ak by som to aj dokázala, Michael na to okamžite príde, nabehne do pekla a zistí čo sa deje. Uvidí stroj a zničí ho.“

„Len ak sa k nemu dostane,“ zavrčala Cami. „Nie, Michaela musíme eliminovať. Ale tebe to dáva čas naučiť sa pracovať s energiami a oslobodiť tvoj ľud. Nemusíš sa spoliehať naňho.“

Noemi po lícach stiekli slzy.

Brie k nej pristúpila a vzala jej ruku do svojej. „Viem ako sa cítiš. Pred tisíckami rokov som na tom bola rovnako. Vírila vo mne moc, ktorú som neovládala a ktorej som nerozumela. Chcela som ju ignorovať, potlačiť. Predstierať, že tam nie je. Ale ona neodíde. Je tvojou súčasťou. Nechceme po tebe, aby si ju v momente začala používať. Ani len na Michaela. Nájdi v nej však istotu čeliť mu.“

Nox na ňu smutne pozrel. Ani on pri Brie nebol, keď bojovala so silami komplexnejšími než čo kedy poznala.

Povzbudivo sa naňho usmiala. Je to dávno. Už si svoje povedali. Nebudú sa vracať do minulosti.

Noemi slabučko prikývla. „Fajn. Zabavím Michaela. Ale pre vaše dobro dúfam, že z Uriela vytiahnete čo potrebujeme!“

Brie nadšene zatlieskala. „Nádhera!“

„Ja s Luciferom sa postaráme o Uriela. Pozná nás najlepšie. Vy ostatní... buďte na stráži keby sa nahneval. Nevieme koľko moci mu ostalo,“ rozhodla Amira.

Plánovanie začalo nanovo, ale Brie odtiahla Noxa z dosluchu. Odmieta zase absolvovať to isté fiasko a bola ochotná skúsiť niečo nové. „Potrebujem, aby si so mnou šiel na Island.“

Anjel nechápavo zamrkal. „Chceš ísť na výlet?“

Zagúľala očami. „Všetko ti vysvetlím, ale dostaň nás na Island. Budem potrebovať tvoju pomoc.“

Nox sa rozhodol neprotirečiť jej. Oznámil súrodencom, že potrebujú na chvíľu vypadnúť a vzal svoju polovičku na prázdny ostrov. Jeho obyvatelia do posledného vymreli po tom, čo sa ním prehnal Mor s Hladom súčasne.

Brie ho prinútila vyjsť až k relatívne pokojnej sopke, kde sa zastavili doslova na okraji krátera. Tam mu vysvetlila, čo po ňom potrebuje a Nox mal ústa dokorán. „Úplne ti preskočilo?! To neurobím!“

Prísne si prekrížila ruky na hrudi. „Potrebujem niečo vyskúšať a toto je ideálne tréningové kolo. Miniatúrny vulkán, žiadne škody. A zvládneš ho kontrolovať, pretože tento je aspoň aktívny.“

„Nestačí ti čo zažívame každých desať dní? Prečo to robíš?“

„Nox. Vypusti lávu! Hneď!“ naliehala.

Archanjel zovrel pery, ale poslúchol. Svojimi silami siahol do hĺbok zeme, kde našiel odlišnú energiu ako v Yellowstone. Táto sopka nespala, aktívne pracovala. Bolo ľahké ju ovládnuť, pretože nešiel proti zákonom fyziky a prírody. „Priprav sa!“ varoval Brie.

Bohyňa sa bojovne rozkročila a nožom si porezala dlaň. Srdce jej bilo až v krku.

Zem sa otriasla a zahalil ich prach. Nox ich ochránil štítom a naplno vyvolal erupciu. Ohnivé peklo sa vyvalilo z krátera a niekoľkých bočných otvorov.

Brie vytvorila z krvi vo vzduchu komplikovaný symbol. Vyslala ho nad kráter a začala intenzívne zariekať, vysielajúc viac a viac svojej krvi k symbolu.

Nox mal kúsok od panického záchvatu. „Brie, čo to robíš?!“ kričal cez blesky a vietor.

Neodpovedala. Mrmlala komplikované slová a nútila mágiu krvi klesať do krátera. Trvalo to snáď hodinu, ale k Noxovmu šoku sa láva upokojila a prestala vytekať. Potom ochladla.

Prachový oblak sa zastavil.

Brie klesla na kolená od vypätia. Okamžite ju podoprel, aby nespadla. Bola bledá a slabá.

„Brie, prestaň!“ nútil ju. Fyzicky ho bolelo vidieť ako ju opúšťajú sily. Chcel ju odtiahnuť. Preč. Do bezpečia. Ďaleko od sopiek a lávy.

„Ešte... chvíľu...“ prosila. Celá jej existencia sa sústredila na prírodný úkaz pod ňou. Láva takmer prekonala krvavý symbol nad kráterom, ale Brie ho udržala. Dýchala ako po maratóne a klipkali jej viečka.

„Zastav to! Takmer v tebe nezostala krv!“ Nox by prisahal, že prišla minimálne o dva litre. Človek by bol dávno mŕtvy. Nesmrteľný na pokraji smrti.

Ona umrieť nemôže.

To neznamená, že sa jej vyhne utrpenie. Cítil ho, ako zvieral jej krehké telo. Privinul sa k nej, len aby vedela, že pri nej stojí a vždy bude. Aj keď robí nebezpečné kúsky.

Brie prišlo špatne. Cítila, ako ju opúšťajú sily. Pokračovala však vo vysielaní energie k symbolu, až kým nadobro neuhasila besniacu sopku. Potom sa zrútila Noxovi do náručia.

„Šialená ženská, čo si si chcela dokázať?!“ oboril sa na ňu, ako kľačal v špine a prachu s jej bezduchým telom.

Bohyňa sa triasla zimou. Pery mala modré. „Mágia krvi... zastaví sopku,“ šepkala takmer nečujne.

„Mrzí ma to rybička, ale na Yellowstone nepostačí.“ Nox sa s ňou zdvihol, pripravený vrátiť sa do mesta.

Z posledných síl sa dotkla jeho líca. Dlaň mala ľadovú. „Môj ľud pomôže. Atlantída neumrela, Nox. Dovoľ nám znovu žiť, prosím.“ A omdlela.

Archanjel zabudol dýchať.

Čo to práve povedala?