O dva roky neskôr, kdesi v Afrike...
Sirény zazneli
uprostred noci, keď si Winter dopriavala ľahký spánok priamo v stane
medikov, aby mala pod kontrolou zranené. Lilithine jednotky, ku ktorým sa
pridala, práve oslobodzovali dediny v Kongu, ktoré ukrývali stovky mužov
s vedomím o mágii krvi. Slová nedokázali popísať hrôzy, ktoré po nich
armáda žien nachádzala – masové hroby, extrémne traumatizované ženy
a dievčatká, odkrvených väzňov v špinavých celách a záznamy zo
zverstiev, z ktorých bojovníčky pravidelne zvracali.
Prečo muži tak
veľmi nenávidia ženy a ich slobodu?
Posledný boj však
nebol zadarmo a než sa armáda pohne ďalej, založili si tábor, aby
vyliečili všetky zranené. Winter strávila dva dni amputáciami, zašívaním, a naprávaním kostí.
Nikdy si
nemyslela, že takto skončí. Na smrť vydesená. Na mieste, kde jej rapídne ubúda
síl. Po útoku na jej palác bola taká slabá, že sa nedokázala premiestniť. Všetky
jej komunikačné prostriedky zostali v ruinách a ona nemala síl ich
hľadať. Krátko po odchode útočníkov sa zviezla na zem, a opretá o kus
múru jej domova, a omdlela. Prebudila sa celá skrehnutá a zasnežená, takmer
mŕtva.
Takmer.
Chlad je od
počiatkov zdrojom jej sily, a tak ju tvrdé poveternostné podmienky pomaly
dostávali do poriadku. Rany sa zacelili. Malátnosť sa stratila.
Ibaže to bolo
pomalé. Veľmi pomalé. Nikdy nebola tak oslabená ako v ten deň. Chvíľu si
želala umrieť. Potom si to rozmyslela. Napriek tomu, že ju nikto neprišiel
skontrolovať a nikto jej nepomohol, tak ako obvykle sa postavila na
vlastné nohy a oplakala palác, v ktorom sa cítila doma,
v bezpečí.
Jej druh nie je
práve spoločenský. Vládkyne ročných období sú a vždy boli obávané. Ich
ohromná moc nad živlami desila každého po tisícky rokov. Smrteľníci aj
nesmrteľní sa ich stránili a ozývali sa len keď zúfalo potrebovali pomoc.
Winter nemala
priateľov, mala len spojencov. Strach z jej moci držal každého na uzde. Čo
ak sa nahnevá a premení ich na ľad? Čo ak sa neovládne a zasneží
polovicu planéty? Sila jej druhu je považovaná za nestálu. Nebezpečnú.
Smrtiacu.
Pretože ženy sú
emocionálne a nevedia sa kontrolovať, správne? Winter stratila vôľu
komukoľvek vysvetľovať, že ak sa niekto dokáže kontrolovať, sú to ženy. Jej
druh nerozbíja televízie, keď ich športový tím prehrá zápas. Jej druh nemrzačí
opačné pohlavie, aby potlačil ich sexualitu. Jej druh nie je plný hnevu, keď
veci nie sú podľa nich. Jej druh nezotročuje pre vlastné pohodlie.
Jej druh má
organizovanú armádu a fungujúci štát, kde neexistujú bezdomovci,
hladujúci, alebo živoriaci. A to sa Zem nachádza uprostred apokalypsy, kde
ju drvia štyria Jazdci – Mor, Vojna, Hlad a Smrť.
Ale áno, ona je tu
tá nestabilná.
Ani len armáda ju
pôvodne nechcela, ale ako sa rozširovalo Lilithino pôsobenie, nedostatok
medicínskeho personálu ich prinútil prehodnotiť toto rozhodnutie. Winter mala za
posledných dvesto rokov tri tituly z medicíny a ovládala anatómiu
nesmrteľných lepšie než mnohí liečitelia.
Nie každý tu
poznal jej identitu. Sú generácie, ktoré ju ešte nevideli. Plus sa zúčastňovala
len tých medzidruhových jednaní, na
ktoré bola vyslovene pozvaná, a tam sa stretla nanajvýš s panovníkmi
nesmrteľných. Pre väčšinu tunajších bojovníčok je len Crystal, poľná
chirurgička z dvora Stefana Ruského. Výzorovo by to neuhrala na nič iné –
bledá pokožka, modré oči, vlasy tak svetlé, až sa javili biele.
Nie je to celkom
tak, že by tu Winter chcela byť. V teple a nepohodlí. Keď sa však
konečne spamätala z útoku na svoj palác, bola tak vydesená, že sa
premiestnila k Stefanovi a celé mesiace diskrétne strávila na
intenzívnej terapii.
Pretože po prvý
raz v živote bola porazená.
Po prvý raz jej
moc nestačila.
Prvý raz prišla
o kontrolu.
A zistila, že
keby Národ krvi chcel... nezastaví ich v ničom, čo by jej chceli urobiť.
Odrazu pocítila
strach, s ktorým žijú ľudské ženy – strach o svoje telo a dušu,
pretože niet kam utiecť do bezpečia. Jej bezpečie bolo zničené bez námahy.
Samota ju začala
desiť. Pretože tak ako naposledy... nikto by jej nepomohol. Nikto by ju nepočul
kričať. Nikto by ani nevedel, čo sa jej stalo. Čo ak si po ňu znovu prídu?
So Stefanovou
pomocou sa nechala najať Lilith ako medička na front do Afriky, čo najďalej od
miesta, kde prišla o svoje ilúzie bezpečia. Odborníci ju varovali, že sa
vyhýba svojej traume, ale momentálne nebola pripravená jej čeliť.
Chcela sa znovu
cítiť pod kontrolou. Toto bola jej metóda.
Preto keď ju
z ľahkého spánku prebudili sirény, ovládla ju veľmi zlá predtucha, že si
ju osud znovu našiel. Vyletela z lôžka, zhrabla opasok so zbraňami
a rýchlo si ho upevnila na telo. Okolo nej sa už ozývali pokriky
a Lilithine strohé rozkazy.
Winter pribehla do
poľnej nemocnice, kde už boli všetky pacientky čulé a nervózne. Ani jedna
nebola v stave bojovať. Ostatné medičky a ošetrovateľky boli
pripravené brániť svoje sestry do posledného dychu.
„Kto na nás
útočí?!“ vyprskla Winter.
„Nevieme,“ pípla
Neela Indická, čerstvá upírska kráľovná a Lilithina pravá ruka. „Zhasnite
svetlá a aktivujte nástražné pasce! Tento stan nesmie byť napadnutý!“
Winter pozrela na
ostatné ženy. Liečiteľky nemali výcvik v boji. Cítila, že sa boja.
A z diaľky sa začal ozývať zvuk ťažkého boja. „Nechajte to na mňa!“
Rozbehla sa von zo
stanu. Solárne lampy osvetľujúce tábor boli dosť silné na to, aby dobehla k stožiaru
východne od nemocnice. Potiahla za zapečatený špagát a aktivovala mechanizmus.
Z vrchnej časti stožiara sa vysunul atlantský kryštál a vypustil do
okolia svoju ochrannú mágiu. Zaštítil stan a jeho najbližšie okolie.
Problém je, že takáto silná mágia netrvá večne. Do rána opadne a jej
pacientky zostanú bezbranné.
V západnej
časti tábora sa zablyslo. Znovu. Výstrely striedala mágia. Winter sa rozbehla
v ústrety chaosu. Nebola ani v polovici cesty, keď spoznala
útočníkov, ktorí v organizovanej skupine postupovali vpred.
Vyschlo jej
v krku.
V plášťoch
zahalené postavy mali vystreté dlane a pred nimi komplikované symboly vytvorené
z krvi, vznášajúce sa vo vzduchu ako štíty. Neprenikli nimi guľky, chladné
zbrane a ani sily bosoriek, valkýr, alebo anjelov.
Národ krvi.
Čo chcú uprostred
Afriky?
Winter od strachu
zabudla, že by mala utiecť. To jej ide najlepšie – utekať. Nič nevysvetľovať.
Spoliehať sa na seba.
Ibaže tentoraz nie
je sama. Tentoraz sú tu bezbranné bojovníčky.
„Crystal, bráňte
nemocnicu!“ prišiel rozkaz od Lilith, ktorá neochotne ustupovala pred hrozivými
bytosťami, sama doráňaná.
Bolo
nepochopiteľné, aký je Národ krvi odolný. Útočili na nich spojené sily všetkých
rás dohromady a nikto nemal ani len skrivený vlások. Postupovali akoby sa
nič nedialo.
Už chápala, prečo
boli Atlanťania tak vydesení, keď ich tri mesiace obliehali, než mesto dobyli,
zničili pár budov a odišli. Spolu s najsilnejšími kryštálmi
a cennými artefaktmi. Sú ako roboty. Bez citov. Bez váhania. Bez milosti.
Čo ako by na nich
najradšej vypustila svoju silu, naokolo bolo priveľa bojovníčok z jej
vlastných radov a boli by zasiahnuté. Winter neuznáva kolaterálne straty.
Preto s nechuťou ustúpila, ale namiesto k nemocnici sa rozbehla
k ďalšiemu stožiaru, aby na ňom aktivovala inteligentné míny. Stefan túto
technológiu vyvinul len nedávno a už im pomohla bezpočetne krát. Detonačné
zariadenia rozoznajú bytosti nad sebou a aktivujú sa len pri energii,
ktorú nemajú v pamäti.
Lampy okolo
stožiara boli zničené, preto tápala v tme. Nahmatala skrinku
a snažila sa otvoriť zámok s číselným kódom. Ruky sa jej triasli
strachom. Armáda bezcitných bytostí si to mierila priamo k nemocnici.
„Nie, nie, nie,“
prosila šeptom.
„Crystal, za
tebou!“ vykríkol odrazu ktosi a ona sa otočila práve včas, aby uvidela ako
z tieňov vyšla ďalšia postava v plášti a namierila si to priamo
k nej.
Skríkla
a začala cúvať. Postava ju dobehla a Winter v poslednej chvíli
siahla po dýke a neznámeho útočníka porezala na ruke, ktorá sa k nej
načahovala.
Nevydal ani
hláska, len sa na chvíľu stiahol. V tme mu ani len nevidela do tváre.
Niežeby chcela. Pobrala sa na útek, ale bol rýchlejší. Dobehol ju
a zdrapol ju za rameno, až skončila na zemi s uboleným pozadím. Postavil
sa nad ňu ako boh pomsty a ignoroval krv prúdiacu z rany na jeho
predlaktí.
„Hej, nájdi si
niekoho rovnocenného!“ ozvalo sa spoza neho za zvuku mávania krídel. Vládkyňa
Valhally Juniper pristála v prašnej zemi s mečom v ruke
a skúsene sa ním zahnala. Útočník sa musel otočiť, čo dalo Winter šancu sa
nenápadne odplaziť, ale ďaleko sa nedostala, pretože tri ďalšie bytosti sa
odpojili od skupinky a obkľúčili Juniper. Zrazili ju na kolená a Winter
skončila v ďalšom drvivom zovretí, vytiahnutá na nohy. Ktosi ju zozadu
pridržal a aj keď sa bránila, nemala šancu sa vymaniť. Panika ju začala
oberať o kontrolu, čo skutočne nebola dobrá správa. Ak sa neovládne,
zmrazí polovicu kontinentu.
Bytosť
s porezanou rukou k nej pristúpila a naklonila sa bližšie. Na
tvári cítila jej dych. A z nejakého dôvodu, vôňu borovice. Prečo musí
nepriateľ voňať ako vianočný stromček?
Zaznel neznámy
jazyk, ktorý ani len nedokázala zaradiť. Zistila, že bytosť pred ňou je muž
s hlbokým hlasom. Na čosi prikývol a Winter bola odtiahnutá preč
z tábora. Za sebou počula protestujúcu Juniper, ktorú zrejme unášali tiež.
Bez ohľadu na to ako sa bránili a kričali, pomoc neprišla.
Winter toho mala
akurát dosť. Povolala silu ľadu a doslova zmrazila ruky svojho väzniteľa.
Ten vykríkol a odskočil, ale nezdal sa byť zranený.
Odhodlane
namierila dlane na ich vodcu so zraneným predlaktím a vyslala k nemu silu
zimy v snahe obaliť ho do snehu.
Muž si urýchlene
vytvoril štít z vlastnej krvi a hravo odrazil všetko, čo poslala jeho
smerom. Ani sa len nezapotil! Zvedavo však naklonil hlavu, keď v hrôze
cúvla, uvedomujúc si vlastnú bezmocnosť. Urobil krok vpred. Potom zase prikývol
a ktosi k Winter vyslal kúzlo na omráčenie, pretože celý svet sa
ponoril do temnoty.
Děkuji
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatZačíná to zajímavě, děkuji moc💞
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji 😊
OdpovědětVymazatCo po nich chtějí? Děkuji Mirus
OdpovědětVymazatĎakujem 🥰
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatDakujem pekne za kapitolu!
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatMockrát ďakujem za skvelú kapitolu a moc sa teším na pokračovanie.
OdpovědětVymazatĎakujem, 💖, ou to nevyzerá dobre. 🤔😢
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatMoc děkuji za novou kapitolu ♥️
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatVeľmi pekne ďakujem.
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolu
OdpovědětVymazatMoc děkuji za zajímavou a napínavou kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatĎakujem za skvelú kapitolu a som zvedavá na pokračovanie 🙂
OdpovědětVymazatMoc děkuji za krásnou kapitolu ❤️🍀
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatDěkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji za další skvělou kapitolu 😍
OdpovědětVymazatPane jo. O co jim vlastně jde?
OdpovědětVymazatDěkuji za další boží kapitolu 🥰
To je divné,že na ně nic nepůsobí. Alex, moc děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazat