Čas ľadu a zimy - Prológ

 

Najstaršia z vládkyň ročných období, chladná a neosobná žena, ktorej sa desili aj jej najbližší spojenci, lapala po dychu ako sa vyhrabala zo sutín svojho paláca na Severnom póle, ktorý bol do posledného krídla zničený.

Spálený.

Rozobratý na kúsky.

Zakrvavená, ale živá žena v pôvodne modro-bielych šatách, teraz už viac červených a špinavých z boja, nenávistne pozrela na tých, ktorí jej vzali domov garantujúci samotu a izoláciu.

Stovky príslušníkov Národa krvi, nového nepriateľa nesmrteľných, sa zhromažďovali kúsok od nej, pod vedením kohosi s dlhými, snehovými vlasmi.

Rokmi ošľahaná žena sa musela oprieť o zrútený kus steny, keď uvidela ako z podzemia vedú ďalšie stovky svojich kamarátov.

Nesmrteľní majú dva typy väzení – tie klasické, kde držia väčšinu svojich zločincov, a potom je tu to jej. Posledná možnosť pre zlosynov tak nebezpečných, že nemohli byť vypustení do žiadnej populácie. Démonov, diktátorov. Ona a jej predchodkyne strážia toto väzenie od jeho počiatkov pred tisíckami rokov. Nie je to náročná práca, pretože všetci sú doslova zmrazení, uspatí v ľadových kryhách. Nehybní. Nevedomí.

Nikdy by jej nenapadlo, že medzi nimi má krvavých mágov, praktikantov zakázaných síl. Nikdy ale nezisťovala, koho to stráži. Asi práve dostala odpoveď na túto otázku.

Je to necelých desať rokov, čo sa pradávny nepriateľ Atlantídy oslobodil a začal svoje vojenské ťaženie voči nesmrteľným. Je to však prvý raz, čo sa odvážili ísť proti niekomu tak mocnému, ako Winter. Nad jej silami stoja už len archanjeli s archdémonmi.

Ešte nikdy ju nikto neporazil.

Ešte nikdy jej nikto nevzal kontrolu.

Nenávistne zazrela na vodcu, ktorý sa ani nenamáhal k nej prísť a dokončiť prácu. Len si ju premeral, odfrkol si a ustúpil do kruhu zaklínačov, ktorí si porezali ruky a začali zariekať. Krv zmáčala ľad a sneh pod nimi, vytvorila komplikovaný symbol a nakoniec mágia všetkých premiestnila nevedno kam.

Národ krvi práve dostal masívne posily.