Stojí ešte za to pokračovať?

 

Ahoj holky!

Tento príspevok sa mi nepíše ľahko, ale v poslednej dobe začínam uvažovať, či ešte stojí za to udržiavať tento blog "nažive".

 Svoje poviedky uverejňujem už takmer 15 rokov, čo je číslo ktoré som si v začiatkoch sotva vedela predstaviť. Prvé kapitoly Skrytej temnoty mali vtedy 4 čitateľov a nejakým zázrakom sa táto hodnota dostávala vyššie a vyššie, až sa na jednu kapitolu pozrelo cez 500 ľudí a blog denne navštívilo 700-1000 ľudí. 

Ako však plynul čas, tieto čísla išli dolu a momentálne sme niekde na 200 ľuďoch za kapitolu a 300 návštevách za deň. Čo sú stále krásne čísla, aspoň pre mňa. Ako však pozerám, a verte mi že to robím niekoľkokrát denne, nepríde mi, že by vás kapitoly až tak bavili. Diskusie pod nimi sú prakticky nulové, komentárov ubudlo na smutnú hranicu. Priznávam, že bez spätnej väzby sa mi až tak nechce písať, keď viem koľko vlastných emócií a snahy vložím do zápletiek a vypätých situácií a reakcie sú viac než vlažné. Núti ma to uvažovať, či je to moje písanie, ktoré sa tak zhoršilo, že už nie je čo preberať.

Samozrejme, česť výnimkám a stáliciam, ktoré naďalej píšu do komentárov svoje úprimné dojmy - holky, verte mi, že si vaše mená pamätám ;-) 

A nie je to tak, že by ste mi dlhovali nejaký sloh ku každej scénke. Svoje príbehy zverejňujem, pretože ma baví písať a nie pre to, aby som dostávala naspäť nejaké ódy. A aj keby ruch na blogu úplne utíchol, písať budem naďalej, ale už len pre seba a zo svojej vlastnej potreby dať mojim postavám šťastný koniec, druhú šancu alebo vykúpenie. Bohužiaľ, svet nesmrteľných som si tak rozšírila, že koniec je doslova v nedohľadne a ako sa poznám, vždy mi do hlavy skočí nová dejová línia, ktorá bude potrebovať vlastný život. Samotný príbeh Terry a jej tragického osudu by bol na úplne novú sériu. 

Ide o to, holky, že strácam motiváciu k zverejňovaniu. Napríklad kapitola 20 Času ľadu a zimy má 225 zhliadnutí od svojho zverejnenia a dohromady 32 komentárov. Kedysi sme boli na 70 komentároch. Keď som vám však dala príspevok s otázkou, či je niečo čoho by ste chceli viac/menej, alebo čo vám na nových poviedkach chýba, odpovede sa mi nedostalo. A takto bez spätnej reakcie (Mirka K, teba sa to netýka, ty chúďatko čítaš ešte aj kapitoly, ktoré neskôr vymažem :D) len vidím pokles a pokles a nedokážem identifikovať jeho príčinu. Ako som už písala vyššie, poviedky píšem už veľmi dlho a od tej prvej som sa zmenila ja, môj štýl písania a aj môj pohľad na svet. A to sa odráža aj v mojej tvorbe. Ak máte pocit, že som ju posunula do úrovne, ktorá už nie je pre vás tak zaujímavá, potrebujem to aspoň vedieť, aby som sa mohla rozhodnúť ako ďalej. Nezabúdajte, že z tohto nemám žiadny príjem alebo materiálny zisk, len dobrý pocit z nových kapitol a dokončených príbehov.

Nateraz samozrejme neprestanem. Súčasnú poviedku dokončím, aj keby som ju mala vysekať do kamenných dosiek. Tiež viem s určitosťou povedať, že nasledujúci príbeh bude o Jazdcovi apokalypsy - More, a slečne od anjelov, ktorá sa rozhodne zahrať mu na nervy celý orchester :D a po nich by som sa pravdepodobne pozrela na osud Lydie a jej drahého manžela. Tiež som plánovala podľa reakcie na súčasnú poviedku buď pridať ďalší párik rovnakého pohlavia, alebo pri slabej reakcii už nový príbeh tohto typu nezverejniť (niežeby som ho nenapísala aj tak).

Ako to vidíte vy? Som paranoidná, alebo vás to už prestáva baviť? Čo vám chýba, alebo kde sa to podľa vás odklonilo do smeru, ktorý už nepovažujete za zaujímavý? Prosím, aspoň v tomto príspevku mi dajte vedieť čo si myslíte a ako by ste chceli vidieť budúcnosť poviedok (ak vôbec). 

Ďakujem :-)