Stefan pridržiaval
Vasilyho blond vlasy, zatiaľ čo upír zvracal. Krutá procedúra ho zničila a
vyzeral ako na pokraji smrti. Pokožku mal sivú, oči podliate krvou, a celý sa
triasol. Výživu mu museli pichnúť do žily, pretože jeho žalúdok odmietol
spolupracovať.
Len čo Angelica s
Dariom stiahli Silu Hada, zvládol to len do susednej miestnosti, kde sa
nachádzalo zariadenie podobné toalete, len omnoho čistejšie a hygienickejšie,
aby vyvrátil všetko, čo mu v tráviacom trakte zostalo. Voda v zariadení hneď
všetko odplavila. Celá miestnosť mala veľkosť detskej izby a bola pokrytá
materiálom podobným zelenému sklu. Na opačnom konci bolo zariadenie, ktoré sa
tvárilo ako sprcha, ale Vasily by sa k nemu nevládal ani doplaziť. Na sebe mal
len boxerky, do ktorých sa narýchlo obliekol, než sa dal na siahodlhý rozhovor
s toaletou.
Stefan mu bez slov
podal vreckovku a balenie mentolovej vody, aby sa aspoň zbavil pachute, ktorá v
ňom len vyvolávala ďalšie dávenie.
Kráľ sa unavene
posadil k stene vedľa Stefana a privrel oči. Takto mizerne sa za celý svoj
život necítil. Mal pocit, že mu zvnútra horia orgány. Do žily mal pichnuté dva
sáčky hyperborejskej tekutiny, ktoré viseli na stojane pri Stefanovi. Dva
ďalšie mal v pohotovosti.
„Prečo si ešte
tu?“ dostal zo seba cez čerstvo dorastajúce hlasivky. „Určite sú príjemnejšie
povinnosti, než ma sledovať zvracať.“
Špión naňho smutne
pozrel. „Nikto by nemal byť v takejto situácii sám.“ Želal si, aby on nebol keď
umieral, ale všetci sa ho báli a preto bol v prázdnej miestnosti pripútaný o
posteľ sám. Nikto ho nedržal za ruku, nikto ho neprišiel upokojiť. Nikto neuľavil
jeho duši.
Vasily naňho uprel
desivo vpadnuté oči. „Som si istý, že toto je situácia, keď by každý mal byť
sám.“ Aspoň by nikto nevidel tú nechutnú scénu.
Stefan pokrútil
hlavou. „Sám vieš, že je to lož.“
Je. Vasily nikdy
nebol šťastnejší, že ho má pri sebe. Desil sa možnosti, že by sa nezvládal ani
len zdvihnúť. Že by bolesť bola taká strašná, až by mu vzala schopnosť hovoriť.
A že by dokázal len ležať na chladnej zemi a prosiť o smrť.
„Nemusíš sa báť,
súdruh. Tvoj terajší stav je naším tajomstvom. V očiach tvojich poddaných budeš
vždy ten silný kráľ, ktorého poznajú.“
Ibaže on ním nie
je. Nie je neporaziteľný. A práve mu to bolo bolestivo pripomenuté. Schúlil sa
do klbka, pretože mu začala byť zima. Stefan cez neho prehodil pripravenú deku
a keď sa Vasilymu zahmlelo pred očami, oprel ho o seba, aby nespadol.
Po ďalšom maratóne
dávenia zúfalo potreboval sprchu, aby sa mohol cítiť čisto. Stefan mu pomohol
do rohu, kde na nich zo stropu spustil kvapky podivnej vody, zrejme zmiešanej s
mydlom alebo niečím podobným, pretože voňala po kvetinách. Kráľ však bol prislabý
a nakoniec skončili sediac na zemi a kvapky vody ich pomaly zmáčali. Ústa si
vypláchol trikrát, než sa konečne zbavil tej odpornej pachute vyzvracaného
bielidla.
„Mali by sme sa
prestať pliesť do záležitostí archanjelov,“ nadhodil Vasily, keď lapil dych. „A
Jazdcov apokalypsy.“
Stefan sa zasmial.
„Prečo mám pocit, že niečo také nám nebude dopriate?“
„Pretože radi
strkáme nosy do cudzích vecí,“ odpovedal Vasily sucho.
Špión naňho
unavene pozrel. „A budeme v tom ochotne pokračovať. Vedel si, že Kaden tajne
randí s Theresou, Brianovou a Caseynou dcérou?“ pokúsil sa ho rozptýliť.
Theresa je čerstvo dospelá dcéra bývalého upírskeho kráľa a jeho manželky
bosorky, ktorú si strážia ako oko v hlave. Ako im mohlo nenapadnúť, že jej
kamarát z detstva nezostane navždy kamarátom?
Vasily sa zazubil.
„Pred pár mesiacmi som ich načapal na rande v Moskve. Kaden ich vždy
premiestňuje čo najďalej od Londýna, aby ich nikto nespoznal. Skutočne nás
obaja podceňujú.“
„Nepochybne. Rád
by som Theresu eventuálne naverboval k Tajnej polícii. Má dobré predpoklady.“
Vasily zagúľal
očami. „Nie je nás, čo strkáme nosy do cudzích vecí, dosť?“
Stefan mykol
plecami. „Nechceš snáď najnovšie klebety z britského dvora?“
„Na to mám Elenu.
Chodí k nim každý mesiac na návštevu a vždy mi všetko referuje.“ Vasily takmer
zabudol na fakt, že je v sprche s utajeným šľachticom. „Plánuješ niekedy
priznať svoj pôvod a pridať sa ku gréckemu dvoru?“ opýtal sa vážne.
Stefan nadobudol
zhrozený výraz. „Prečo by som takú hlúposť robil?“
Vasilyho oči
nadobudli smutný výraz. „Pretože nemôžeš byť navždy schovaný v tieňoch,
Stefan.“
Špión pokrútil
hlavou a pretrel si tvár. „Je to jediná vec, ktorú poznám a ktorá ma udržala
nažive.“
Vasilyho pichlo
pri srdci. Stefan musel ukrývať kým je, pretože pre takých ako on nebolo v
spoločnosti miesto. „Časy sa menia.“ Obzvlášť pre nesmrteľných. Portugalský
trón zdedia dve kráľovné a na ten nórsky čoskoro zasadne ďalší kráľ.
„To nevymaže
stáročia skúseností s opačným prístupom,“ zamrmlal Stefan.
Rusovi bolo
neskutočne zle, ale napriek tomu postrehol podtón v špiónovom hlase. „Stefan?“
Upír si odhrnul
mokré pramene vlasov z čela. „Párkrát som sa ocitol na šibenici medzi ľuďmi.“
Ako upír prežil, ale to neznamená, že nezažil strašnú bolesť.
Vasilymu na čele
navrela žila. „Kedy? Kde?“
„Dávno. Elena na
to prišla a urobila s nimi krátky proces.“ Falošne sa usmial. „Ak ma chceš
ľutovať, súdruh, nie je potreba. Len som ti chcel pripomenúť, že naše životy sú
veľmi odlišné. Teba chránilo tvoje postavenie. Ja som našiel ochranu u Tajnej
polície.“
Vasily privrel oči
a nastavil tvár prúdu vody. „A napriek tomu obaja sedíme v tejto sprche po tom,
čo sme takmer niekoľkokrát umreli.“
Áno. Zmáčaní a
zúbožení po veľmi náročných dňoch. Po veľmi náročných rokoch. Po doslovnom
konci sveta. A obaja vedeli, že všetko len začína. Vojna na nebesiach potrebuje
víťaza a oni sa do nej zaplietli.
„Vieš čo si
myslím, Stefan?“ ozval sa po niekoľkých minútach ticha Vasily unavene.
„Že by si mal ísť
na terapiu a prestať hrať na nervy Miroslave?“ hádal špión.
Vasily naňho uprel
znudený pohľad. „Nie. Myslím, že jedného dňa ťa dobehne osud a ty sa ocitneš na
tróne. Neviem ako, neviem na ktorom, ale nájdeš sa všetkým na očiach a už viac
nebudeš len anonymný upír bez minulosti.“
Stefan sa
rozosmial. „A budem jazdiť na jednorožcovi?“ doplnil. Nedokázal si predstaviť
jediný scenár, ktorý by ho dostal na akýkoľvek trón. To už je viac
pravdepodobnejšie, že sa ožení s nejakou slečnou s Eleninho dvora.
Vasily ho plesol
po ramene, ale nemal v sebe silu aby to vôbec bolelo. „Myslím to vážne.
Nevšimol si si, ako v poslednom čase nesmrteľných dobieha karma tým
najpodivnejším spôsobom? Prečo si myslíš, že na teba nebesia zabudli? Som si
istý, že Carys s Juliusom sa hore smejú nad tvojou zložkou.“
V skutočnosti sa
smejú nad oboma ich zložkami, ale to je príbeh na iný deň.
„Myslím, že
momentálne majú dosť problémov s inými jedincami. Ale dobre, predstierajme, že
verím tvojej predpovedi. Možno jedného dňa zo mňa bude kráľ.“ Stále mu to znelo
groteskne, ale aspoň zvládal Vasilyho rozptyľovať a to mu stačilo. „A buď si
istý, že ako prvú vec ti preberiem Miroslavu ako prvú ženu. U mňa jej bude
lepšie.“
Stefan stál pred
desiatimi najvyššími trónmi, kde práve podal pravidelné hlásenie o činnosti
Tajnej polície a jej plánovaných misiách. Ku koncu vyhradeného času ho
najvyššia kráľovná Lena ale poprosila o podivnú vec. Chcela, aby si tajne
vypočul priebeh nasledujúcej audiencie. Než sa jej stihol opýtať o čo sa presne
jedná, do trónnej siene diskrétne vošiel sluha, aby mávnutím ruky upozornil
šľachticov na ďalšieho prichodiaceho.
„Postav sa pod
schody k našim trónom,“ poradila mu Lena a ukázala na priestor ukrytý v
tieňoch.
Stefan netušil,
prečo to robí, ale poslúchol a opretý o masívny podstavec zagúľal očami, keď do
miestnosti priam vletel Vasily. Ten chlap nemá spôsoby.
„Čo si myslíte, že
robíte?!“ okríkol svojich panovníkov bez štipky úcty. O poklone nemohla byť ani
reč. „Tajná polícia nie sú vaše bábky!“
Najvyšší králi a
kráľovné boli zvyknuté na širokú škálu emócií, preto len pokojne čakali, kým sa
Vasily vykričí.
„Stále je vašou
povinnosťou ich chrániť ako poddaných! Nie posielať do akcie ako obetné
baránky!“
Kráľovná Kathrine
sa pomrvila. „Špecifikuješ svoju nespokojnosť, prosím? Nie sme si vedomí
žiadneho zneužívania našich drahých poddaných.“
Vasilymu na čele
navrela žila. „Poslali ste Stefana na misiu, kde ho zbičovali! Kde sa musel
nechať zbičovať! To je podľa vás normálne?“ rozhodil rukami.
Lena si s Kathrine
vymenila nenápadný pohľad. „Stefan bol na prísne tajnej misii a bolo jeho
slobodné rozhodnutie ju ukončiť týmto spôsobom, aby nebol odhalený. My sme mu
nič také neprikázali.“
„A to vám
nenapadlo, že je trafený a nepozná mieru?! Že možno potrebuje usmerniť? Že by
možno potreboval počuť, že jeho hodnota pre vás nie je v tom koľko vydrží, ale
aká je bytosť vo svojom vnútri? Naposledy si dal odseknúť ruku! Čo bude
nabudúce?! Pošlete ho ako rituálnu obeť bohom?!“ Rus priam fučal ako býk. „Toto
nemôžete robiť,“ povedal o niečo pokojnejšie, ale ráznejšie. „Stefan nie je
vaša hračka.“
Kathrine sa
zhlboka nadýchla a vstala zo svojho trónu, aby zišla dolu k Vasilymu. Zmierlivo
naňho pozrela a zovrela mu rameno. „Vasily, Stefan dostal silný odvar od
bosoriek a špeciálny materiál od Gardy slúžiaci ako brnenie. Keď ho bičovali,
nič necítil a ani mu netiekla krv, len veľmi podobná tekutina. Netýrame
vlastných. Nikdy by sme to neurobili,“ uistila ho vážne.
Ruský kráľ sa
zarazil. Stefanove výkriky boli tak uveriteľné...
Kathrine sa
usmiala. „On je len veľmi dobrý herec.“
To teda sakra je!
Ako si to mohol nevšimnúť? „T-takže nebol zranený?“
„Samozrejme že
nie. Len mu došli zásoby jedla, preto bol slabší keď si ho našiel. Vedeli sme,
že presiahol určenú dobu v utajení a tak sme ťa poslali za ním. Inak by musel
operovať len po nociach, aby ho nespálilo slnko. Dôveruj mi keď ti poviem, že
sa o vlastných staráme.“
Vasilymu spadol
kameň zo srdca. Priam si vydýchol. Potom si uvedomil, akú scénku tu predviedol.
„Ospravedlňujem sa, že som na vás kričal.“
Kathrine sa
vrátila na trón. „To je v poriadku. Radi vidíme, že máme pod sebou kráľov,
ktorí stoja pri radových upíroch. Si dobrý vládca, Vasily.“
Rus sa slušne
poklonil, poďakoval a odišiel.
Stefan so
zamysleným výrazom vyšiel z úkrytu a oprel sa o stĺp. Uprene pozoroval dvere,
za ktorými upír zmizol a nedokázal uveriť tomu, že Vasily bol preňho ochotný
kričať na samotných veľkráľov a veľkráľovné.
Lena mala opäť ten
vševediacky úsmev a pozrela na svojich spoluvládcov. Všetci sa bez slov zhodli
na jedinom – Vasily a Stefan sú neskutočne natvrdlí.
Dakujem pekne za kapitolu!
OdpovědětVymazatMyslím, že kromě nich, už se to provalilo dávno, že se mají rádi. Děkuji💓
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatDěkuji za parádní kapitolu 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatVeľmi pekne ďakujem
OdpovědětVymazatKdyby jen natvrdli,ale i slepí 🤭. Moc děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem 😊
OdpovědětVymazatĎakujem 😁
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatděkuji
OdpovědětVymazatDíky moc.
OdpovědětVymazatDěkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazat