V ďalšom živote 010

 

Stefan pridržiaval Vasilyho blond vlasy, zatiaľ čo upír zvracal. Krutá procedúra ho zničila a vyzeral ako na pokraji smrti. Pokožku mal sivú, oči podliate krvou, a celý sa triasol. Výživu mu museli pichnúť do žily, pretože jeho žalúdok odmietol spolupracovať.

Len čo Angelica s Dariom stiahli Silu Hada, zvládol to len do susednej miestnosti, kde sa nachádzalo zariadenie podobné toalete, len omnoho čistejšie a hygienickejšie, aby vyvrátil všetko, čo mu v tráviacom trakte zostalo. Voda v zariadení hneď všetko odplavila. Celá miestnosť mala veľkosť detskej izby a bola pokrytá materiálom podobným zelenému sklu. Na opačnom konci bolo zariadenie, ktoré sa tvárilo ako sprcha, ale Vasily by sa k nemu nevládal ani doplaziť. Na sebe mal len boxerky, do ktorých sa narýchlo obliekol, než sa dal na siahodlhý rozhovor s toaletou.

Stefan mu bez slov podal vreckovku a balenie mentolovej vody, aby sa aspoň zbavil pachute, ktorá v ňom len vyvolávala ďalšie dávenie.

Kráľ sa unavene posadil k stene vedľa Stefana a privrel oči. Takto mizerne sa za celý svoj život necítil. Mal pocit, že mu zvnútra horia orgány. Do žily mal pichnuté dva sáčky hyperborejskej tekutiny, ktoré viseli na stojane pri Stefanovi. Dva ďalšie mal v pohotovosti.

„Prečo si ešte tu?“ dostal zo seba cez čerstvo dorastajúce hlasivky. „Určite sú príjemnejšie povinnosti, než ma sledovať zvracať.“

Špión naňho smutne pozrel. „Nikto by nemal byť v takejto situácii sám.“ Želal si, aby on nebol keď umieral, ale všetci sa ho báli a preto bol v prázdnej miestnosti pripútaný o posteľ sám. Nikto ho nedržal za ruku, nikto ho neprišiel upokojiť. Nikto neuľavil jeho duši.

Vasily naňho uprel desivo vpadnuté oči. „Som si istý, že toto je situácia, keď by každý mal byť sám.“ Aspoň by nikto nevidel tú nechutnú scénu.

Stefan pokrútil hlavou. „Sám vieš, že je to lož.“

Je. Vasily nikdy nebol šťastnejší, že ho má pri sebe. Desil sa možnosti, že by sa nezvládal ani len zdvihnúť. Že by bolesť bola taká strašná, až by mu vzala schopnosť hovoriť. A že by dokázal len ležať na chladnej zemi a prosiť o smrť.

„Nemusíš sa báť, súdruh. Tvoj terajší stav je naším tajomstvom. V očiach tvojich poddaných budeš vždy ten silný kráľ, ktorého poznajú.“

Ibaže on ním nie je. Nie je neporaziteľný. A práve mu to bolo bolestivo pripomenuté. Schúlil sa do klbka, pretože mu začala byť zima. Stefan cez neho prehodil pripravenú deku a keď sa Vasilymu zahmlelo pred očami, oprel ho o seba, aby nespadol.

Po ďalšom maratóne dávenia zúfalo potreboval sprchu, aby sa mohol cítiť čisto. Stefan mu pomohol do rohu, kde na nich zo stropu spustil kvapky podivnej vody, zrejme zmiešanej s mydlom alebo niečím podobným, pretože voňala po kvetinách. Kráľ však bol prislabý a nakoniec skončili sediac na zemi a kvapky vody ich pomaly zmáčali. Ústa si vypláchol trikrát, než sa konečne zbavil tej odpornej pachute vyzvracaného bielidla.

„Mali by sme sa prestať pliesť do záležitostí archanjelov,“ nadhodil Vasily, keď lapil dych. „A Jazdcov apokalypsy.“

Stefan sa zasmial. „Prečo mám pocit, že niečo také nám nebude dopriate?“

„Pretože radi strkáme nosy do cudzích vecí,“ odpovedal Vasily sucho.

Špión naňho unavene pozrel. „A budeme v tom ochotne pokračovať. Vedel si, že Kaden tajne randí s Theresou, Brianovou a Caseynou dcérou?“ pokúsil sa ho rozptýliť. Theresa je čerstvo dospelá dcéra bývalého upírskeho kráľa a jeho manželky bosorky, ktorú si strážia ako oko v hlave. Ako im mohlo nenapadnúť, že jej kamarát z detstva nezostane navždy kamarátom?

Vasily sa zazubil. „Pred pár mesiacmi som ich načapal na rande v Moskve. Kaden ich vždy premiestňuje čo najďalej od Londýna, aby ich nikto nespoznal. Skutočne nás obaja podceňujú.“

„Nepochybne. Rád by som Theresu eventuálne naverboval k Tajnej polícii. Má dobré predpoklady.“

Vasily zagúľal očami. „Nie je nás, čo strkáme nosy do cudzích vecí, dosť?“

Stefan mykol plecami. „Nechceš snáď najnovšie klebety z britského dvora?“

„Na to mám Elenu. Chodí k nim každý mesiac na návštevu a vždy mi všetko referuje.“ Vasily takmer zabudol na fakt, že je v sprche s utajeným šľachticom. „Plánuješ niekedy priznať svoj pôvod a pridať sa ku gréckemu dvoru?“ opýtal sa vážne.

Stefan nadobudol zhrozený výraz. „Prečo by som takú hlúposť robil?“

Vasilyho oči nadobudli smutný výraz. „Pretože nemôžeš byť navždy schovaný v tieňoch, Stefan.“

Špión pokrútil hlavou a pretrel si tvár. „Je to jediná vec, ktorú poznám a ktorá ma udržala nažive.“

Vasilyho pichlo pri srdci. Stefan musel ukrývať kým je, pretože pre takých ako on nebolo v spoločnosti miesto. „Časy sa menia.“ Obzvlášť pre nesmrteľných. Portugalský trón zdedia dve kráľovné a na ten nórsky čoskoro zasadne ďalší kráľ.

„To nevymaže stáročia skúseností s opačným prístupom,“ zamrmlal Stefan.

Rusovi bolo neskutočne zle, ale napriek tomu postrehol podtón v špiónovom hlase. „Stefan?“

Upír si odhrnul mokré pramene vlasov z čela. „Párkrát som sa ocitol na šibenici medzi ľuďmi.“ Ako upír prežil, ale to neznamená, že nezažil strašnú bolesť.

Vasilymu na čele navrela žila. „Kedy? Kde?“

„Dávno. Elena na to prišla a urobila s nimi krátky proces.“ Falošne sa usmial. „Ak ma chceš ľutovať, súdruh, nie je potreba. Len som ti chcel pripomenúť, že naše životy sú veľmi odlišné. Teba chránilo tvoje postavenie. Ja som našiel ochranu u Tajnej polície.“

Vasily privrel oči a nastavil tvár prúdu vody. „A napriek tomu obaja sedíme v tejto sprche po tom, čo sme takmer niekoľkokrát umreli.“

Áno. Zmáčaní a zúbožení po veľmi náročných dňoch. Po veľmi náročných rokoch. Po doslovnom konci sveta. A obaja vedeli, že všetko len začína. Vojna na nebesiach potrebuje víťaza a oni sa do nej zaplietli.

„Vieš čo si myslím, Stefan?“ ozval sa po niekoľkých minútach ticha Vasily unavene.

„Že by si mal ísť na terapiu a prestať hrať na nervy Miroslave?“ hádal špión.

Vasily naňho uprel znudený pohľad. „Nie. Myslím, že jedného dňa ťa dobehne osud a ty sa ocitneš na tróne. Neviem ako, neviem na ktorom, ale nájdeš sa všetkým na očiach a už viac nebudeš len anonymný upír bez minulosti.“

Stefan sa rozosmial. „A budem jazdiť na jednorožcovi?“ doplnil. Nedokázal si predstaviť jediný scenár, ktorý by ho dostal na akýkoľvek trón. To už je viac pravdepodobnejšie, že sa ožení s nejakou slečnou s Eleninho dvora.

Vasily ho plesol po ramene, ale nemal v sebe silu aby to vôbec bolelo. „Myslím to vážne. Nevšimol si si, ako v poslednom čase nesmrteľných dobieha karma tým najpodivnejším spôsobom? Prečo si myslíš, že na teba nebesia zabudli? Som si istý, že Carys s Juliusom sa hore smejú nad tvojou zložkou.“

V skutočnosti sa smejú nad oboma ich zložkami, ale to je príbeh na iný deň.

„Myslím, že momentálne majú dosť problémov s inými jedincami. Ale dobre, predstierajme, že verím tvojej predpovedi. Možno jedného dňa zo mňa bude kráľ.“ Stále mu to znelo groteskne, ale aspoň zvládal Vasilyho rozptyľovať a to mu stačilo. „A buď si istý, že ako prvú vec ti preberiem Miroslavu ako prvú ženu. U mňa jej bude lepšie.“

 

***

 

Stefan stál pred desiatimi najvyššími trónmi, kde práve podal pravidelné hlásenie o činnosti Tajnej polície a jej plánovaných misiách. Ku koncu vyhradeného času ho najvyššia kráľovná Lena ale poprosila o podivnú vec. Chcela, aby si tajne vypočul priebeh nasledujúcej audiencie. Než sa jej stihol opýtať o čo sa presne jedná, do trónnej siene diskrétne vošiel sluha, aby mávnutím ruky upozornil šľachticov na ďalšieho prichodiaceho.

„Postav sa pod schody k našim trónom,“ poradila mu Lena a ukázala na priestor ukrytý v tieňoch.

Stefan netušil, prečo to robí, ale poslúchol a opretý o masívny podstavec zagúľal očami, keď do miestnosti priam vletel Vasily. Ten chlap nemá spôsoby.

„Čo si myslíte, že robíte?!“ okríkol svojich panovníkov bez štipky úcty. O poklone nemohla byť ani reč. „Tajná polícia nie sú vaše bábky!“

Najvyšší králi a kráľovné boli zvyknuté na širokú škálu emócií, preto len pokojne čakali, kým sa Vasily vykričí.

„Stále je vašou povinnosťou ich chrániť ako poddaných! Nie posielať do akcie ako obetné baránky!“

Kráľovná Kathrine sa pomrvila. „Špecifikuješ svoju nespokojnosť, prosím? Nie sme si vedomí žiadneho zneužívania našich drahých poddaných.“

Vasilymu na čele navrela žila. „Poslali ste Stefana na misiu, kde ho zbičovali! Kde sa musel nechať zbičovať! To je podľa vás normálne?“ rozhodil rukami.

Lena si s Kathrine vymenila nenápadný pohľad. „Stefan bol na prísne tajnej misii a bolo jeho slobodné rozhodnutie ju ukončiť týmto spôsobom, aby nebol odhalený. My sme mu nič také neprikázali.“

„A to vám nenapadlo, že je trafený a nepozná mieru?! Že možno potrebuje usmerniť? Že by možno potreboval počuť, že jeho hodnota pre vás nie je v tom koľko vydrží, ale aká je bytosť vo svojom vnútri? Naposledy si dal odseknúť ruku! Čo bude nabudúce?! Pošlete ho ako rituálnu obeť bohom?!“ Rus priam fučal ako býk. „Toto nemôžete robiť,“ povedal o niečo pokojnejšie, ale ráznejšie. „Stefan nie je vaša hračka.“

Kathrine sa zhlboka nadýchla a vstala zo svojho trónu, aby zišla dolu k Vasilymu. Zmierlivo naňho pozrela a zovrela mu rameno. „Vasily, Stefan dostal silný odvar od bosoriek a špeciálny materiál od Gardy slúžiaci ako brnenie. Keď ho bičovali, nič necítil a ani mu netiekla krv, len veľmi podobná tekutina. Netýrame vlastných. Nikdy by sme to neurobili,“ uistila ho vážne.

Ruský kráľ sa zarazil. Stefanove výkriky boli tak uveriteľné...

Kathrine sa usmiala. „On je len veľmi dobrý herec.“

To teda sakra je! Ako si to mohol nevšimnúť? „T-takže nebol zranený?“

„Samozrejme že nie. Len mu došli zásoby jedla, preto bol slabší keď si ho našiel. Vedeli sme, že presiahol určenú dobu v utajení a tak sme ťa poslali za ním. Inak by musel operovať len po nociach, aby ho nespálilo slnko. Dôveruj mi keď ti poviem, že sa o vlastných staráme.“

Vasilymu spadol kameň zo srdca. Priam si vydýchol. Potom si uvedomil, akú scénku tu predviedol. „Ospravedlňujem sa, že som na vás kričal.“

Kathrine sa vrátila na trón. „To je v poriadku. Radi vidíme, že máme pod sebou kráľov, ktorí stoja pri radových upíroch. Si dobrý vládca, Vasily.“

Rus sa slušne poklonil, poďakoval a odišiel.

Stefan so zamysleným výrazom vyšiel z úkrytu a oprel sa o stĺp. Uprene pozoroval dvere, za ktorými upír zmizol a nedokázal uveriť tomu, že Vasily bol preňho ochotný kričať na samotných veľkráľov a veľkráľovné.

Lena mala opäť ten vševediacky úsmev a pozrela na svojich spoluvládcov. Všetci sa bez slov zhodli na jedinom – Vasily a Stefan sú neskutočne natvrdlí.