V ďalšom živote 1

 

Pred niekoľkými týždňami...

Vasily montoval solárne panely na novopostavený domček na pobreží Britských ostrovov na Terre, keď doňho niekto hodil kamienok, aby upútal jeho pozornosť.

Svetlovlasý upír oblečený v montérkach a tielku, stojaci na rebríku, pozrel ponad plece, jeho červené dúhovky takmer žiariace v slabých lúčoch slnka tesne pred západom. Pod sebou uvidel vážne sa tváriacu Juniper, vládkyňu Valhally, a kráľa víl Storma, ktorý jej robil sprievodcu v novom mestečku – prvom permanentnom osídlení od návratu víl do ich domova. Všade kam oko dovidelo boli malé obydlia so záhradkami plnými kvetín a mladých stromov. Za mestečkom dozrievala na poliach prvá úroda.

„Juni, vitaj!“ zvolal a zoskočil do trávy.

Červenovlasá valkýra si prekrížila ruky na hrudi v predzvesti karhavého prejavu. Väčšina mužov by sa už len pri jej pohľade zložila a ona to vedela. Nanešťastie, Vasily nadobudol imunitu a Storma jej divokosť podivne fascinovala. Kráľ na ňu pozrel ako keby bola len rozhnevané šteniatko čivavy a on odolával nutkaniu ju zdvihnúť a pohladiť. Tí dvaja majú zvláštny vzťah.

„Pred štyrmi rokmi si sľúbil návrat do nášho sveta len čo sa víly usadia. Potom si nám ho sľúbil len čo sa im napraví počasie. Následne si trval na tom, že sa vrátiš až budú vytrénovaní noví inžinieri a pred pol rokom si mi odprisahal, že dorazíš len čo skončí stavba obydlí,“ vymenovala. „Blahoželám, ťahal si to tak dlho, až sa tvoj následník zbláznil a začal nechávať zmiznúť iných upírov. Budeš tej lásky a prestaneš sa konečne skrývať, pre dobro kráľovstva ktorému si len nedávno vládol?“

Vasilymu chvíľu trvalo spracovať jej slová. „Prosím?“

Juniper zafučala ako rozhnevaný býk. „Tvoj drahý Stefan sa mení na diktátora,“ zhrnula situáciu do jednej vety.

To je nemožné. Stefan, muž ktorému Vasily odkázal svoje kráľovstvo než bol nešťastne vyhlásený za mŕtveho pred takmer pätnástimi rokmi, bol ten najobetavejší, najúprimnejší upír akého poznal. Pôsobili spolu viac než sto rokov, počas ktorých sa hádali a doťahovali a podpichovali a potom sa snažili celý svet presvedčiť, že nič iné sa medzi nimi nevyvinulo. Pretože Vasily bol kráľ jedného z najmocnejších celkov a Stefan ako špión Najvyššieho dvora viedol Tajnú políciu. Nevidený, nepoznaný a vždy v utajení. Delili ich svety a fakt, že ich vzťah by bol vysoko neštandardný. Šľachtici nemali partnerov rovnakého pohlavia. Milencov áno. Diskrétne aférky. A Vasily ako vládca Ruska bol neustále pod drobnohľadom, pretože od neho a jeho vynálezov záviselo mnohé.

A Stefan? Ten mal vlastných démonov. Dodnes ho straší, že bol premenený keď umieral na besnotu, v absolútnej chudobe. Nedokázal sa vidieť ako čokoľvek iné, preto odmietal aj svoje postavenie na gréckom dvore, kde vďaka manželstvu jeho sestry Eleny držal titul vojvodu.

To sa zmenilo v momente, keď mu do lona spadla ruská koruna. Zronený z Vasilyho smrti počas boja proti archanjelovi Michaelovi ju prijal a pokračoval v práci svojho predchodcu a jediného muža, pre ktorého kedy plakal. Vyšiel z tieňov, nechal sa titulovať ako vojvoda a neskôr korunovať na kráľa Ruska.

Ich krátky románik však z tieňov nikdy nevyšiel. Zostal skrytý, akoby bol niečím podradným, nesprávnym.

Vasily smrť, samozrejme, len tak nepredstieral. Po boji bol ťažko zranený a víly ho dva roky dávali do poriadku, čo malo za následok jeho červené oči – mágia krvi ho doslova zregenerovala, keď prišiel o kožu, končatiny a iné časti tela v láve, do ktorej spadol. Ďalších osem rokov im pomáhal doslova prežiť a vrátiť sa domov, do paralelného sveta a vesmíru takmer navlas rovnakého ako je ten náš. S tým rozdielom, že táto Zem zostala prázdna. Ešte nie je celkom jasné ako a prečo k tomu došlo, ale vojna vyhladila ako ľudí, tak aj nesmrteľných pred mnohými stáročiami a mala za následok dobu ľadovú, ktorú vládkyne zimy a leta len tak-tak odvrátili, aby vytvorili pre víly lepšie podmienky na prežitie.

Len zopár bytostí sa dozvedelo o Vasilyho existencii, medzi nimi Juniper. Nemal jediný dôvod sa nevrátiť domov. Napriek tomu do nedokázal urobiť. Nedokázal ísť za Stefanom a... čo? Zobrať mu trón? Začleniť sa ako civilista k dvoru? Vidieť ho každý deň a trpieť rovnakou úzkosťou ako kedysi? Žili v jednom paláci, ale nemohli sa ani len objať. Nie verejne.

Niežeby to mali zakázané.

Len sa báli následkov. Klebiet. Názorov. Poznámok. Možno aj straty postavenia, hoci Najvyšší dvor sa nikdy nestaval proti vzťahom rovnakých pohlaví.

Strach im zabránil v šťastí.

A tak Vasily urobil niečo, čo nikdy nebolo v jeho povahe. Utiekol. Zostal s vílami pod rôznymi zámienkami, aby oddialil nevyhnutné. Pretože ak sa vráti, nič nebude rovnaké. A možno... možno sa už Stefan cez neho preniesol. Možno je rád, že už okolo seba nemusia chodiť ako dvaja cudzinci, ktorí boli pred rokmi prinútení spolupracovať.

„Na diktátora,“ zopakoval Vasily pobavene. „A čo, zakázal poddaným spievať v sprche?“

Juniper ho spražila pohľadom. „Nechal zmiznúť viac než desiatku upírov priamo z dvora. Napríklad svojho hlavného bodyguarda Ivana. A hlavnú doktorku Irinu tiež nikto podivne dlho nevidel. Štyria výskumníci sa stratili uprostred noci. Ani si len nevzali oblečenie.“

Vasily si odfrkol. „Možno ich len poslal na dovolenku. Niektorí ju občas majú, Juniper. Moje zákony ju stanovujú na päťdesiat dní ročne. Nemaľuj čerta na stenu.“

Valkýra škrípala zubami. „Ich rodiny boli odvlečené do izolovaných domov a sú obkľúčení armádou. Nikto s nimi nesmie hovoriť. Zostrelili aj drony vyslané Najvyšším dvorom na kontrolu.“

To už Vasilyho mierne rozrušilo. Prečo by Stefan robil niečo také? Dlho nič nepovedal, ako sa snažil nájsť logické vysvetlenie tohto nanajvýš nevhodného činu. „Postavili sa snáď proti nemu?“ Aj on mal svojho času oponentov, ale obvykle stačila diskusia a úprava zákonov, aby boli všetci spokojní.

„Nevieme. Zmizli,“ pripomenula mu.

Upír odložil opasok s náradím a v hlave sa mu premávali všetky možné scenáre. Žiadny však nesedel k Stefanovej povahe. Žeby ho niekto vydieral? Začaroval? „Kto ťa poslal? Je to nejaký plán ako ma dostať naspäť do Ruska?“ napadlo mu.

Juniper zagúľala očami. „Nie všetko sa točí okolo teba, Vasily. Som tu z vlastnej vôle. Bola som na misii s Lilith a jej vojskami oslobodzovať Južnú Ameriku od mágie krvi a čakali sme posily pod vedením tvojej prvej ženy Miroslavy. Než k nám ale jej jednotka dorazila, zastavili ju upíri a odvliekli Miroslavu uprostred noci nevedno kam.“

To ho konečne zaujalo. Miroslava mu slúžila stáročia ako prvá žena – ekvivalent prvého muža, pretože muži jednoducho nedosahovali potrebné štandardy. Bola viac než jeho pravá ruka, bola jeho poradkyňou, dôverníčkou a jedinou bytosťou, ktorá zvládala jeho nálady a šialené nápady.

Z toho, čo sa k nemu donieslo, na svoju pozíciu po korunovácii rezignovala. Stala sa Stefanovou poradkyňou pre zahraničné aféry, čo je fiktívna pozícia kedysi patriaca Stefanovi, aby mohol viesť Tajnú políciu. Miroslava sa stala jej novou vodkyňou. Ak mal tú drzosť siahnuť na Tajnú políciu ako nezávislý orgán... Muselo mu nadobro preskočiť. A ak na to príde Najvyšší dvor, ktorý Tajnú políciu zaviedol v spolupráci s vlkolakmi na riešenie medzidruhových škriepok v snahe zabrániť roztržkám, zavrú ho do väzenia.

„Kedy?“ opýtal sa so zaťatými päsťami.

„Pred tromi dňami. Pokúšala som sa jej volať, kontaktovať jej známych a kolegov, ale nikto ju nevidel.“ Juniper podišla k Vasilymu. „Ja viem, že Stefan je pre teba... že ho vidíš inak ako ja, ale prosím, si zároveň jediný kto ho dokáže zastaviť. Je to stále tvoj ľud, Vasily.“

Takto to skončí? Vasily proti Stefanovi? Budú sa musieť postaviť jeden druhému? Radšej by si vypichol oči. Muž, ktorého on poznal ako Stefana, by niečo takéto očividné a impulzívne nikdy neurobil. Nie po toľkých rokoch v utajení. On vie najlepšie ako nechať niekoho zmiznúť bez stopy a svedkov. Čo by ho prinútilo robiť takéto chyby?

A prečo, pre všetko na svete, by siahol na Miroslavu? Tá žena bola preňho ako sestra. Hrávali spolu šachy a často ich videl trénovať boj zblízka. Smiali sa pri tom a vymieňali si rady.

Čosi sa muselo pokaziť. A nech pri ňom stoja bohovia, ani len Stefanovi nedovolí ublížiť jeho bývalým poddaným! „Storm? Na chvíľu si musím odskočiť mimo tvoj svet,“ povedal odhodlane.

Juniper si vydýchla. „Ďakujem.“

Storm chápavo prikývol. „Ak by si potreboval pomoc, sme tu.“

Vasily prikývol. Potom rýchlo zamieril k domčeku kde žil s viacerými inžiniermi, aby sa prezliekol a vrátil na miesto, ktoré ho tak desilo...