Päťčlenná jednotka
hyperborejskej Gardy pod vedením najvyššej upírskej kráľovnej Leny organizovane
postupovala podzemím kontinentu pod ešte neobývaným mestom bývalých mágov a liečiteľov.
Ich pozornosť prednedávnom upútali energetické výkyvy v spotrebe, ktoré si
nevedeli nijako vysvetliť. Garda poslala do podzemia štyri jednotky, aby to
preverili.
Lenin vlkolačí
sluch zachytil vzdialené stony a do nosa jej udrel pach upírskej krvi. S omračujúcou
zbraňou v ruke a pevným pancierom chrániacim jej hruď dala ostatným
znamenie, aby ju nasledovali, a potichu sa plížila smerom, odkiaľ hlas
vychádzal. Stony silneli a silneli, až sa začali meniť na hlasný krik plný
agónie.
Jednotka sa dala
do behu. Podzemný komplex mal široké chodby a veľké množstvo zatáčok. Keď
sa konečne priblížili k jedinej miestnosti kde sa svietilo, ich ušné
bubienky utrpeli pod ďalšou vlnou kriku plného bolesti.
Zahli za roh a ustrnuli
nad výjavom, ktorý sa im naskytol.
Na naklonenom stole
bola popruhmi pripútaná mladá upírka, celá od krvi. Tiekla jej z očí,
nosa, uší, a podľa toho čo videli na stehnách – aj z panvy. Celá sa
triasla a snažila sa kričať cez kus látky, ktorú jej práve do úst pchal
Vasily Ruský – upír takmer pätnásť rokov považovaný za mŕtveho. Jeho
nasledovník, Stefan Ruský, stál oproti nemu a v ruke mal dýku, ktorou
práve rozrezal upírke predlaktie až k zápästiu. Krv z rany doslova
striekala a zmáčala ich oboch. Pri jej nohách kľačala rovnako krvou
postriekaná Isobel Wallisová a upevňovala popruhy, z ktorých sa
uväznená upírka uvoľňovala, ako sebou trhala.
„Ticho, ticho, len
nekrič,“ naliehal Vasily, držiac jej hlavu.
„Spôsobila si si
to sama, ženská nepodarená!“ dodal Stefan frustrovane. „Nehýb sa toľko, inak ti
zasiahnem kosť!“
Upírka len kričala
a kričala, metala sebou a na zemi sa pod nimi všetkými tvorila
rozsiahla mláčka jej krvi.
Lena prvé sekundy
nevedela ako od šoku reagovať na toľkú brutalitu, ktorú by od nikoho zo
zúčastnených nečakala ani v najhoršom sne. Ešte aj Garda okolo nej sa
zháčila, niektorí aktívne potláčajúc nevoľnosť.
„Ruky nad hlavu
a odstúpte od stola!“ Lena konečne vykríkla, jej hlas pevný. „Hneď!“
Zviazaná upírka
naposledy vykríkla a jej triaška ustávala, pravdepodobne ako následok
straty krvi. Je zázrak, že je ešte pri vedomí. Handra jej vypadla z úst.
Stefan vytiahol
dýku z rany a takmer neveriacky pozrel na Gardu. Vasily nadvihol
krvou zašpinené dlane a Isobel vstala.
Nastalo trápne
ticho, počas ktorého zo všetkých odkvapkávala červená tekutina.
„Takže...“ začal
Stefan čo najnevinnejším tónom. „Nie je to tak, ako to vyzerá.“
Lena stála na
chodbe pred štyrmi výsluchovými miestnosťami v centrále Gardy, kam
umiestnili účastníkov toho krvavého incidentu. Všetkých nahnali do rýchlej
sprchy a navliekli ich do jednoduchých teplákov a tričiek, ktoré boli
poruke.
Zranená upírka si
k telu tisla prikrývku, do ktorej ju zabalili, a cucala tekutinu
nahrádzajúcu krv, aby si doplnila zásoby. Pod očami mala tmavé kruhy
a pokožku bledú, ale jej správanie bolo rovnako podozrivé ako
u ostatných.
Vlčica cez zrkadlá
slúžiace ako okná do jednotlivých miestností pozorovala previnilcov. Mračila
sa. V hlave mala všetky možné scenáre, ale ani jeden nebol dostatočne
šialený, aby vysvetlil čo práve videla.
Do centrály
dobehli vodcovia Gardy – Ray a Abby, najvyššia upírska princezná. Ani
jeden nemohol uveriť tomu, čo si vypočuli cez vysielačky. Šokovane sa zahľadeli
na Vasilyho.
„Skutočne žije,“
šepla Abby.
„Vyzerá to tak,“
potvrdila Lena s povzdychom. „A zaplietol sa do niečoho veľmi, veľmi
podozrivého.“
Abby podišla
k oknu. „Všetci trvali na tom, že sa ich nesmiete dotknúť?“
Vlčica prikývla. „Priam
panikárili, kým sme ich neposlúchli. Nedovolili nám to ani keď sa osprchovali.“
Ray pozrel na
súčasného kráľa Ruska, ktorý vyzeral ako vtáča lapené v klietke. Previnilé
vtáča.
Len čo dorazil
Alaric, miestny boh, dali sa do výsluchu – každý v odlišnej miestnosti.
Vasily si nervózne
prehrabol vlasy, keď sa Lena posadila oproti nemu k plastovému stolu, na
ktorom mal položené spútané ruky. Dlho si ho premeriavala, akoby stále nechcela
uveriť, že ho vidí nažive.
„Tak poďme na to
od začiatku,“ začala po chvíli neutrálnym hlasom. „Ako je možné, že žiješ?
Videli sme ťa spadnúť do lávy a našli sme aj tvoje ostatky.“
Vasilym trhlo.
Uhol pohľadom a niežeby mohol skryť svoje červené dúhovky – znak mágie
krvi. „Láva ma spálila, ale víly ma našli obhoreného na pokraji smrti. Potrebovali
sprievodcu svetom, do ktorého sa prebudili, tak ma zachránili
a napumpovali ich krvou,“ odpovedal po pravde.
Národ krvi – víly,
je stále citlivá téma pre nesmrteľných. Pôvodne boli považovaní za nepriateľov
Atlantídy, než vyšlo najavo že v skutočnosti boli atlantskí otroci, ktorí
proti nim povstali. Po ťažkom boji skončili zakliati v sopke na sedemdesiat tisíc rokov, než sa následkom boja s archanjelom Michaelom prebudili.
Vládkyňa zimy
Winter a kráľovná Valhally Juniper bojovali zubami-nechtami za ich práva,
až kým Atlantída nezaplatila reparácie a oni nedostali plnú autonómiu vo
svojom svete – paralelnej Zemi, kde sú momentálne jedinými bytosťami.
„A až doteraz ťa
držali v zajatí?“ hádala.
Pokrútil hlavou.
„Nikdy som nebol zajatcom. Pomáhal som im, odkedy som sa dozvedel ich príbeh.“
Lena prikývla. „A
ani raz ti nenapadlo, ja neviem, dať nám vedieť že si v poriadku? Však
vieš, zo slušnosti.“
Upír zovrel pery.
„Mal som svoje dôvody.“
Odfrkla si.
„Iste.“ Veľmi dobre si vedela predstaviť jeho dôvody. „A ako si sa dostal do
situácie, kde sme ťa našli?“
Vasily sa zhlboka
nadýchol a pohrával sa s reťazou na putách, aby sa zamestnal. „Bol
som u víl, pomáhal som im stavať obydlia, keď za mnou prišla Juniper
s tým, že Stefan začína používať diktátorské praktiky...“
Děkuji moc za za pokračování příběhu💓
OdpovědětVymazatÚvodní obraz této knihy začíná zajímavě. Těším se na další kapitoly. Děkuji
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatĎakujem, 💗, som zvedavá ako to vysvetlia. 😁
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatTak na to vysvětlení jsem fakt zvědavá
OdpovědětVymazatDěkuji za napínavý úvod 🤍🩵💙
Děkuji za novou kapitolu ♥️.
OdpovědětVymazatDěkuji a jsem zvědavá, co se vlastně stalo mezi koncem minulé povídky a dnešním prologem... 🙃
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatDakujem pekne za prolog!
OdpovědětVymazatMoc děkuji za úvod.
OdpovědětVymazatPáni, tak to začína veľmi zaujímavo. Mockrát ďakujem za skvelú kapitolu a nesmierne sa teším na pokračovanie.
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazatVeľká vďaka za zaujímavý začiatok a teším sa na pokračovanie 🙂
OdpovědětVymazatDěkuji za zajímavý začátek příběhu 😍😍😍
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatVeľmi pekne ďakujem
OdpovědětVymazatĎakujem za veľmi zaujímavý úvod
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatděkuji
OdpovědětVymazatděkuji
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji moc za další super kapitolku.
OdpovědětVymazatĎakujem 🥰
OdpovědětVymazatZvláštní začátek. Moc děkuji Alex.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem za úvod nového príbehu
OdpovědětVymazat