Dnes si urobíme malý test ľudskosti a morálnych zásad

 

A tým myslím, že ja niečo napíšem a ak niekto nesúhlasí, môže veselo z môjho blogu odísť a nikdy sa nevrátiť.

Nespomeniem tu jediné meno, jediný názov, jedinú skupinu, jedinú príslušnosť. Pretože to, o čom si povieme, nemá poznámky pod čiarou ako podmienky užívania, bez ohľadu na aplikáciu vo svete.

 

Vyhladovať ľudí je zločin. Zabrániť prísunu čo i len základných potravín pre kohokoľvek, kto nemá kam odísť, je nehumánne, nemorálne, neetické a nesprávne. Pozerať sa na to, ako malé deti ktorým vieme zrátať pod kožou rebrá, umierajú v bolestiach za plaču rovnako trpiacich a hladých matiek, nie je normálne. 

Je mi jedno, kto čo urobil, neurobil, podporoval, nepodporoval. Je mi jedno aké majú názory a prejav. Dostať celú populáciu na úroveň hladomoru, v ktorej dochádza k trvalému poškodeniu mozgu a nenávratnému prepisu samotnej DNA do ďalších generácií je niečo, čo má viesť len do väzenia. Prinajmenšom. Pretože spravodlivosť nie je hromadná. Ak sa máme obhajovať spravodlivosťou, tak každý musí byť súdený individuálne, za činy ktoré vedome a dobrovoľne vykonal, s dôkazmi, obhajobou a spravodlivým procesom. Všetko ostatné je kolektívny trest a teda vojnový zločin podľa Ženevskej konvencie. Hladomor nemá čo robiť v civilizovanej spoločnosti, na ktorú sa hráme. Obzvlášť nie ten umelo vytvorený.

A ktokoľvek si myslí opak, tak sa zmenil na monštrum proti ktorým sa tu už niekoľkokrát bojovalo. Dovolím si pripomenúť, že ešte aj vojnoví zločinci z Norimberských procesov (inými slovami Hitlerovi naj kamaráti) dostali dôstojné podmienky počas svojich posledných dní. A som si istá, že sa zhodneme, že ich zločiny je naozaj ťažké prekonať (hoci pár jedincom sa to úspešne darí a to hovorím o viacerých miestach na svete). Takže nie, nebudeme ospravedlňovať zločiny dnešných dní, nebudeme si vyberať rovných a rovnejších. Nebudeme sa tešiť z agónie tých, ktorí sa previnili len tým, že sa narodili v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Sme jedna ľudská rasa. Nedelíme sa.

Zločinci čakajúci na trest smrti majú lepšie podmienky.

A ak naozaj čítate moje poviedky, ak k vám prehovárajú situácie v nich, tak pochopíte moje slová a moje rozčúlenie. A ak ste skutočne pozorne čítali Čas ľadu a zimy... ak vám osud víl nebol ľahostajný... nuž, pokúste sa nájsť paralelu v dnešnom svete. Pretože tá tam bola úmyselne vpísaná. Od začiatku.

Preto nebudeme len tak hľadieť iným smerom, keď priamo pred našimi očami hladom umierajú nevinní a deti. Sú medzi nimi zlí ľudia? Určite. Sú medzi nimi takí, ktorí neveria v práva iných? Stopercentne. Sú medzi nimi dokonca takí, ktorí by sami vykonali podobné činy? Štatisticky áno. Znamená to, že máme odôvodnenie na smrť vyhladovať všetkých naokolo? Nie. Pretože to z nás urobí úplne rovnaké monštrá. 

 

Ak si máme zachovať aspoň ten kúsok ľudskosti, aj keď hrôzy tohto sveta zmeniť nevieme, prestaňme odvracať pozornosť. Vypočujme si príbehy, ktoré možno nikto viac nezopakuje. Ktoré sa stratia v histórii písanej víťazmi. Ktoré už teraz blednú pod tiahou konca, ktorý bude trpký a plný bolesti. Postavme sa proti nehumánnym trestom, zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom. Bez ohľadu na akúkoľvek príslušnosť, politickú inklináciu alebo pôvod.

 

Prosím, prestaňme byť monštrami. Tak sa spravodlivosti a mieru nikdy nedovoláme, nech stojíme na ktorejkoľvek strane. Jediné, čo nám zostane, je krv na rukách a prach deštrukcie v očiach.