Klamstvá anjelov 4

 

 

Mor bol presvedčený, že Selenin gauč sa ho aktívne snaží zbaviť života. Niežeby to bolo možné, keďže Jazdci sú povinní tu zostať až do konca existencie súčasného vesmíru, ale tá vec sa rozhodla vyzvať toto pravidlo k súboju. Zatiaľ čo Selena veselo odfukovala vo svojej posteli pod stropom, jemu stuhli všetky svaly na šiji, dostal kŕč do nohy a vdýchol niekoľko mačacích chlpov z toho, ako sa Elrond rozhodol trénovať na cestu do Mordoru o tretej ráno. 

 

Selenin budík namiesto decentného cinkania vylúdil extrémne hlučnú nahrávku Mamma Mia, až mal Jazdec pocit, že niekto spustil požiarny poplach. Jeho nová spolubývajúca sa však spokojne ponaťahovala a len v tielku a šortkách zišla zo svojho minipodkrovia, dlhé vlasy odstávajúce do všetkých strán, líca ružové. Oranžový chumáč veselo ťapkal za ňou v očakávaní raňajok, ktoré mu naservírovala ako prvému. Potom siahla do chladničky a urobila rýchlu omeletu s opečeným chlebom a ovocím. Všetko rozdelila do nesúrodých tanierov a zaliala dve šálky extrémne aromatického čaju. Keďže na stole nebolo dosť miesta pre nich oboch, prenechala ho svojmu namrzenému hosťovi, a sama sa najedla postojačky pri kuchynskom pulte. Viditeľne jej zabehlo, keď Mor odhodil krikľavú červenú prikrývku a ťažkopádne sa postavil. Na sebe mal len vyťahané tepláky tak nízko na bedrách, až sa Selena bála, že k raňajkám dostane nedobrovoľný výhľad na viedenský párok.

Zvyšok výhľadu, na druhej strane... Pevná hruď, pod ňou náznaky tehličiek a svaly presne v tom správnom pomere, keď je jasné, že ich majiteľ s nimi pracuje, ale nemá záujem ich umelo nafúknuť. A tie nenápadné priehlbinky na bedrách...

Selenin dlhoročný celibát sa zapotácal. Urýchlene si ukryla tvár za šálkou čaju a uhla pohľadom.

Mor bol príliš mrzutý, aby si všimol jej rozrušený výraz a klesol na drevenú stoličku, ktorá tiež pod jeho váhou zaškrípala. Selenin dom mu očividne dáva najavo, že nie je vítaný. Ešte aj Elrond zamraučal a hodil po ňom povýšenecký pohľad.

Jazdec do seba natlačil raňajky a keď pomaly dopíjal čaj, Selena pred neho postavila prenosný počítač, ktorý si pamätal ešte z čias ľudí. Naťukala doň heslo a otvorila program nebeských záznamov.

„Nemáme presné algoritmy, takže budeš musieť hľadať buď podľa kľúčových slov alebo geografických špecifík,“ oznámila mu, zatiaľ čo umývala riad a lovila oblečenie v šatníku. „Nie všetky zložky sú digitalizované, preto sa nečuduj ak pri niektorých menách ešte nebudú záznamy. Po tie budeme musieť ísť fyzicky na oddelenie.“

Mor podozrievavo hľadel na komplikovaný systém, ktorému mohol sotva rozumieť. „Čo mám teda skúsiť?“

Selena zašla za dvere kúpeľne, aby sa obliekla. „Zložky sú detailné a menia sa v čase, aby mali vždy aktuálne údaje,“ ozrejmila mu. „Je to ako hľadanie v extrémne dlhom texte. Dáš si vyhľadať slová, okolnosti, dátumy, miesta a podobne a program ti nájde všetky záznamy s daným kontextom.“

To je ako hľadať ihlu v kope sena. Zúfalo pozrel na otvorené dvere do kúpeľne, kde počul ako si Selena češe neposlušné kučery. Keď odtiaľ po pár minútach vyšla, na sebe mala jednoduchý biely kostým s pohodlnými topánkami a predné pramene vlasov si stiahla do malého copu vzadu na hlave. Vyzerala ako úplne odlišná osoba.

Usporiadaná.

Kompetentná.

Selena mierne zružovela, keď na sebe pocítila jeho skúmavý pohľad. Odkašľala si a pohladila Elronda usadeného na kuchynskom pulte vedľa stola, kde sa Mor snažil zistiť ako vôbec použiť klávesnicu, ktorá bola dotyková a nie tlačítková.

„A posledná vec,“ povedala po asi minúte ticha. „Sú dve zložky, ktoré som pre teba uzamkla a nebudeš k nim mať prístup.“

Mor sa odvrátil od obrazovky a spýtavo nadvihol obočie. „Tvoja a...?“

Pokrútila hlavou. Jej záznamy ešte nie sú v digitálnej forme. A tie skutočné ani nie sú v Oddelení záznamov, pretože ich ukradla, aby nikto nezistil čo robí vo voľnom čase. „Princeznej Abigail a generála Gardy Raya,“ opravila ho.

Mor ustrnul pri tých menách. Pootvoril pery, ale nevedel ako zahrať nechápavého, pretože ho zabolelo pri srdci. „Prečo?“ pokúsil sa o prekvapený tón.

Selena si navlhčila pery. Tvár mala neutrálnu. Po toľkých rokoch tejto práce sa jeden naučí nebyť rozhodený z veľmi osobných a intímnych detailov života iných. „Pretože si do princeznej zamilovaný a nedopadlo by dobre, keby si sa zaplietol do jej osudu viac než už v ňom zapletený si. Alebo sa špáral v živote jej milovaného manžela,“ povedala, akoby preberali počasie.

Jazdcovi klesla sánka a zbledol ako stena. V ušiach mu hučalo. Toto tajomstvo nikdy nahlas nevyslovil, ani len nenaznačil. Sotva si ho priznal sám pred sebou. Ako k nemu mohla prísť nejaká zlodejka lietajúcich tanierov?! „Kde si k niečomu takému prišla?“ zachripel.

Selena zagúľala očami. „Sme anjeli strážni. Sprevádzame bytosti na Zemi dňom a nocou. Pri Abigail sa nás vystriedalo niekoľko. Nikdy nie je bez sprievodcu,“ vysvetlila. Najvyššia princezná Abigail, sestra súčasných vládcov všetkých upírov, nemala ľahký život a osud. Ako dieťa si prežila násilie, ktoré na nej zanechalo ťažkú traumu a do toho ju uniesol Ray, a ten svojho času stál na strane proti nesmrteľným. Bojovali proti sebe, neskôr spolu, a nakoniec porazili celú frakciu inkvizítorov. Ray je momentálne hlavným generálom Gardy, neutrálnej štruktúry pochádzajúcej z Hyperborey, pôvodného domova nesmrteľných, a Abby sa k nemu pridala. „Nie sme slepí. Vidíme ako sa na ňu pozeráš, ako sa snažíš byť pri nej a ako sa k nej správaš. Nemôžeme zasahovať, obzvlášť keď si sa ani raz nepokúsil rozbiť jej vzťah s Rayom, ale sme na pozore. A keďže ktokoľvek, kto je v tvojej blízkosti, nám mizne z radaru, nenechávame nič na náhodu.“ Malá chybička v systéme nebies. Ak sa niekto nachádza pri Jazdcoch alebo archanjeloch s archdémonmi, ich energia je taká silná, že zaštíti duše tých v ich blízkosti. Abigail je s Morom kamarátka už takmer dvesto rokov. Vlastne bola medzi prvými, ktorí ho stretli v modernej dobe. S Rayom strávili s Jazdcami nejaký čas a bohužiaľ, Mor v jej blízkosti našiel niečo, čo nikdy nebude jeho.

Lebo ani Abigail nie je jeho.

Nikdy nebude.

Jej osud je pevne spätý s Rayom a bude aj keď jedného dňa umrú.

Mor doslova zabudol dýchať. Zatínal päste a mal chuť vyskočiť z okna. Jeho city k Abby mali zostať ukryté. Nepoznané. Pred očami mal ich prvé stretnutie. Princezná a Ray uniesli jedného z jeho spojencov a Mor ho vystopoval do malého domčeka uprostred ničoho. Keď ich našiel, Abby sa okamžite postavila na obranu Raya, v momente spoznajúc s kým má tú česť.

Chránila muža, ktorý ju uniesol. Bojovala zaňho a s ním. Ale nikdy sa nezľakla Moru. Nie ako ostatní. Čelila mu a to bolo vzácne. Také vzácne, že k nej nadobudol hlboký rešpekt a náklonnosť.

Byť Jazdcom chorôb, neduhov a pliag nie je jednoduché. Ešte aj nesmrteľní majú strach sa ho čo i len dotknúť, hoci jeho moc na nich neplatí. Upírom smrdí, pretože z neho cítia všetko čo reprezentuje a rodičia pred ním skrývajú svoje deti. Každý pred ním uteká.

Za tie tisícročia si zvykol na osamelosť, otupenosť.

A potom spoznal tú najdokonalejšiu, najodvážnejšiu ženu pod slnkom. S tvárou anjela a svedomím svätice. Spôsobmi dôstojnej, krehkej princeznej poznačenej niečím, čo si nikdy nemala prežiť. Tak ako on, aj ona žila bez dotykov, pretože sa ich bála. Tak ako on sa stránila ostatných.

Boli si tak podobní, ale ona si zvolila Raya. Niekoho, kto nie je stelesnením smrti a nekonečna a utrpenia. Nemohol sa jej čudovať. Mohol sa len z diaľky prizerať a užívať si jej prítomnosť keď k tomu dostal príležitosť. Úsmevy. Občasné objatia a pohladenia. Vtipkovanie. Rozhodol sa, že mu to musí stačiť, pretože posledné čo chcel bolo, aby Abby smútila keby prišla o Raya.

Aj keď mu to trhalo srdce.

To jej sa rozhodol ochrániť.

Aké komické, že teraz pred ním stojí anjel s tvárou neposlušného škriatka a spôsobmi dedinského opilca. Tie dve by nemohli byť odlišnejšie. A tento nepodarený, drzý anjel pozná pravdu o jeho citoch! Namiesto pôvabnej, jedinečnej princeznej Abby o nich vie chaotická, nekontrolovateľná a absolútne nezodpovedná Selena, obyčajný radový anjel so strašnými šoférskymi schopnosťami.

Mor by sa najradšej prepadol do pekla. Vedel, že pri Abby stoja strážni anjeli, pretože ich videl a obvykle ignoroval. Nikdy by mu nenapadlo, že spozorujú niečo, čo sa nikdy neodvážil ani vysloviť.

Selena mu dopriala čas na spracovanie informácií, ktoré sa dozvedel. Jazdcovo okúzlenie upírskou princeznou pre ňu nebola nejaká veľká vec, len čistý fakt s ktorým pracuje už roky. Sama ju občas strážila, ale nikdy v prítomnosti Moru, pretože bola len záskok za kolegov. Abbyna situácia však bola verejne známa a je riešená aj na vyšších miestach.

Mor uhol pohľadom. „Prečo ste ani raz proti mne nezasiahli?“ Hlas mal chladný, takmer nezúčastnený.

Selena si prekrížila ruky na hrudi, potom nenápadne sykla bolesťou a znovu ich sklopila. „Nie si naša jurisdikcia.“ Anjeli sa starajú len o ľudí a po tisíckach rokov utajovania vyšlo na povrch, že aj o nesmrteľných. Ale bytosti vyššie, staršie a komplikovanejšie... tie patria iba pod vesmír. Zodpovedajú sa len jemu a ich duše ani len nie sú súčasťou reinkarnačného procesu. Archanjeli, archdémoni a Jazdci nemôžu umrieť, lebo sú len energia, ktorá nadobudla formu a tú formu môžu kedykoľvek opustiť alebo zmeniť.

Jazdec zovrel pery nad pripomienkou, že nepatrí medzi nesmrteľných. Nemal by predstierať opak. Aj túto formu má len pre to, že je ľahšie sa v nej prispôsobiť súčasným pozemským podmienkam. Boli časy keď tu pobehoval ako dinosaurus, hlodavec, opica, vták, a keď sa raz kvalitne opil – ako lama.

„Takže celé nebesia zo mňa prakticky majú dobrý deň?“ obvinil ju, akoby to bola jej chyba.

Selena sa zamračila a na chvíľu pokrčila svoj drobný nosík. „Netešíme sa z utrpenia iných,“ povedala prísne. „Neopätovaná láska je krutá. Nemáme však moc ti akokoľvek pomôcť.“

Mor na ňu dlho hľadel v tichu prerušovanom len Elrondovým pradením, zatiaľ čo ho Selena podvedome hladkala. „A keby som bol vaša jurisdikcia? Ako by ste zasiahli?“

Selena mu pozrela do očí. „Pokiaľ by si mal dostatočne čistú karmu, alebo aspoň šancu k vykúpeniu z tej zlej, poslali by sme ti do cesty spriaznenú dušu,“ priznala.

Ale to nemôžu. Spriaznené duše pre bytosti ako on... neexistujú. Existujú len hypotetické protisily schopné neutralizovať ich moc. Teda zatiaľ existuje len jedna – nórska princezná Ellinor, ktorá sa akýmsi zázrakom stala piatym Jazdcom, schopná potlačiť pôsobenie Hladu u tých, ktorí si tento druh trestu nezaslúžia. Vďaka nej sa podmienky medzi ľuďmi rapídne zlepšili, ale proti ostatným Jazdcom nezmôže nič.

„Mrzí ma, že som vám pridal prácu,“ povedal Mor nakoniec a vrátil sa k počítaču. „Viem, že moje slová veľa neznamenajú, ale nikdy by som Abby alebo Rayovi neublížil. Je mi jasné, že sú spolu šťastní. To privilégium im nevezmem.“

Selena nemohla uveriť, že na pár sekúnd ňou prešla ľútosť voči Jazdcovi, ktorého si prisahala, že zastaví. Porazene pozrela na Elronda, a ešte aj on ju za tú myšlienku potichu odsúdil, otočil sa a šmaril ju huňatým chvostom.

„Spôsobuješ veľké utrpenie, Jazdec Mor,“ povedala šeptom. „Takí ako ty si privilégium Abigail a Raya sotva zaslúžia.“

Neodpovedal. Len hľadel na monitor a potláčal slzy. Nie smútku, ani bezmocnosti. Slzy samoty.

Selena sa zhlboka nadýchla a dala sa na odchod. „Elrond má plnú misku, takže sa oňho nemusíš starať. V chladničke je ovocie a pár drobností na obed,“ inštruovala ho, keď sa obúvala do pohodlných tenisiek vedľa dverí.

„Vrátiš sa večer?“ zašomral Mor, hľadiac na hodiny.

Selena zagúľala očami. „Toto sú nebesia. Nepraktikujeme pracovnú dobu zavedenú nacistom, ktorý je len tak mimochodom tam dolu,“ ukázala pod seba. Najhorší z najhorších, ktorých vylúčila karma aj reinkarnácia, končia v pekle a to je ich posledná stanica. „O štyri a pol hodiny budem naspäť.“ Vybehla z dverí a zoskočila z obláčika. Jej kostým mal na chrbte otvory pre krídla a tie ju odniesli k centrálnemu zoskupeniu budov, kde pristála na streche svojho oddelenia, nasadila mierne rozhodený úsmev a zamierila do svojej kancelárie.