Klamstvá anjelov 23

 

Selena sa pokúsila Jazdcovi vytrhnúť, ale veľa sily do toho činu nedala. Len mala pocit, že po správnosti by mala bojovať. Brániť sa. Brániť sa monštru, ktoré jej vzalo svet.

Ibaže ani len ona nebola taká zaujatá aby nevedela, že to boli ľudia a ich činy, nie sila Jazdcov, čo spôsobilo pád všetkého, čo poznala. To však nič nemení na tom, že ona je anjel a on stojí na opačnej strane bojiska.

 

Ani nevedela ako a znovu bola pritisnutá o stenu, Jazdcovo mocné telo na tom jej, ich dych zrýchlený a zmysly znásobené. Studená sprcha akoby sa ani neodohrala.

Mor jej prstom prešiel po pootvorených perách, sánke a krku. „Neviem, čo sa s nami práve deje,“ povedal tichým, hlbokým hlasom, „ale nemám silu od toho utiecť.“ Doteraz to dokázal. Keď sa tá pálčivá bolesť v srdci vždy keď bol pri Abby stala neúnosnou, mohol odísť ďaleko od nej a trápenie ustalo.

Od Seleny nemal kam utiecť, pretože mal pocit, že ani celá planéta Zem nie je na to dostatočne veľká.

Selenino vnútro pulzovalo potrebou nájsť aspoň nejakú formu uspokojenia. A vôbec, vôbec nepomáhalo, že Mor bol takmer nahý a bohovia, tá hruď... neodolala a dlaňou mu po nej prešla až k naznačeným tehličkám na bruchu. Pocítila, ako sa každý jeden sval pod pokožkou napol. Vzhliadla do tých hlbokých hnedých očí, teraz plných rovnakej túžby aká spaľovala ju, a stratila aj posledné zvyšky zdravého rozumu. Zaborila prsty do jeho svetlých vlasov a pevne ich zovrela, len aby mu pripomenula, že nie je akási poddajná upírska princezná. Možno by to aj zabralo, keby Mor nezastonal od potešenia.

„Tento čin ešte oľutujeme,“ varovala ho Selena, hoci sa zdalo, že sa snaží presvedčiť viac seba než jeho.

Mor ju pobozkal, hlboko a vášnivo, až kým neprišla o dych. „Len ak sa o ňom niekto dozvie,“ argumentoval a začal jej rozopínať gombíky na prednej strane šiat. Stiahol jej ich na pás a spokojne zhodnotil, že všetky modriny sa pod nimi zahojili. Selenine pevné prsia sa dvíhali spolu s jej zrýchleným dychom, ružové bradavky napnuté. Opatrne ich obkrúžil prstami. Selena vzdychla ako potláčala ston. Mor mal v tvári výraz hladného predátora, ktorý práve objavil údolie plné potravy. Nohy sa jej takmer podlomili, keď tesne vedľa bradavky pocítila jeho pery, lenivo skúmajúce pokožku všade naokolo, len nie tam kde ho potrebovala. Ubehli dlhé minúty, než sa konečne ulakomil na prosiacu bradavku a jeho jazyk ju zahrnul pozornosťou. Druhá tiež nečakala dlho. Mor sa nakoniec znovu narovnal a zašepkal Selene na pery: „Ako dlho tie úbohé dvojičky nedostali žiadnu pozornosť?“

Anjel zružovel. To keby vedel...

Mor jej šaty stiahol úplne a nechal ich pohodené na zemi. Selena mala krivky bohyne, o ktorých ani nesníval. Odteraz však rozhodne bude... Pohladil ju po stehnách, až kým ich inštinktívne nespojila, akoby ho nechcela vpustiť ďalej.

Považoval to za výzvu. Precízne si bozkami urobil cestičku cez jej krk, hruď, bruško, až k bokom. Selenine oči boli ako loptičky, keď uvidela že mocný Jazdec Mor pred ňou kľačí. Dostala som Mor na kolená... ale nie tak ako som chcela.

Jazdec ju dlaňou hladil najskôr na členku, potom postupoval vyššie, až kým neuvoľnila koleno a nedopriala mu výhľad na svoj vlhký, hladký stred. Mor už len z toho pohľadu stvrdol na takmer neznesiteľnú úroveň. Prstami opatrne rozovrel horúcu pokožku ako poslednú bariéru do doslovného raja.

Je pre mňa vlhká. Nikdy v živote, a že ten život bol dlhý, sa necítil spokojnejšie. Selena túžila po ňom. Stratený vo víťaznom pocite sa naklonil bližšie a prisal sa k posledným perám, ktoré ešte neochutnal.

Selena vykríkla a hneď si pritisla dlaň na ústa. Celým telom jej prešla tá najpríjemnejšia triaška a sotva lapila dych, Morov jazyk našiel jej klitoris, ktorý dostal rovnakú pozornosť ako bradavky.

Bohovia, ten jazyk rozhodne vedel čo robí... Ani len nezačal zľahka, len sa vydal do priamej konfrontácie s jej najcitlivejším miestom. Najskôr krúživo, potom zo strany na stranu a nakoniec všetko zároveň.

Znovu a znovu.

Bez prestávky.

Bez zľutovania.

Selena privrela oči, bojujúc o kontrolu nad vlastným telom, ktoré ju trestalo za takmer dve storočia celibátu. „Mor!“ okríkla ho nakoniec, keď vedela že viac nezvládne.

Jazdec k nej trucovito vzhliadol za to, že prerušila jeho obľúbenú činnosť. Spozoroval však jej úpornú snahu udržať sa na nohách. Zdvihol ju do náručia a odniesol k pohovke, kde ju uložil na chrbát a než sa spamätala, nasúkal sa medzi jej roztiahnuté stehná, pripravený pokračovať. Selena však bola rýchlejšia, strhla z neho uterák a v dlani zovrela jeho mužnosť, ktorou by momentálne dokázal rozbiť skalu. Dych sa jej zasekol v hrdle.

Na tejto bytosti rozhodne nie je nič malé, uvedomila si. Napnutý penis v jej dlani mal trochu desivé rozmery na niekoho, kto žiadny nevidel priveľa rokov. Rozhodne ju však neodradil.

Mor prudko nasal vzduch pri každom pohybe, ktorý urobila. Mal by jej pripomenúť, že ani on nemal v posteli milenku cez dve storočia? V strachu, že príde o kontrolu, jej ruku odtiahol a zatlačil ju medzi vankúše. Selene sa v očiach mihol oheň, keď naňho pozrela a rozhodla sa podriadiť.

Jazdec jej ešte viac roztiahol stehná, a usadený medzi nimi jej špičkou prešiel po stále vlhkom pohlaví od klitorisu až po otvor a naspäť. Bola to najsladšia forma trápenia, akú si dovolil. Pohyb zopakoval, len aby uvidel jej odovzdaný výraz. Chcel čosi povedať, čokoľvek, ale bál sa, že slová by celú situáciu pokazili a oboch vrátili do reality kde je ona anjelom a on Jazdcom ukrývajúcim sa v jej domčeku. Takto môžu predstierať, že realita neexistuje.

Aspoň na chvíľu.

Selena si zahryzla do pery, keď špička Morovho penisu dráždila jej citlivé miesto neznesiteľne pomalými pohybmi. Potom sa presunula k otvoru, kde sa zasunula sotva na pár centimetrov a zas a znovu ju nechala prázdnu. Takto to pokračovalo snáď celú večnosť, počas ktorej stonala, očami prosila Jazdca o úľavu a zároveň sa desila momentu, keď tento pocit vyprchá.

Vždy sa zasúval o niečo hlbšie a hlbšie, až sa konečne prispôsobila dosť na to, aby jedným plynulým výpadom vošiel dovnútra až po koreň. Od radosti sa jej oči zaplnili slzami. Pritiahla si ho k roztrasenému bozku, zatiaľ čo on začal rytmicky prirážať. Perami jej prechádzal po krku a nežne, opatrne aj po prsiach, akoby sa bál, že im ublíži. Selena mu urobila niekoľko škrabancov na chrbte vždy, keď našiel uhol z ktorého videla všetky hviezdy nočnej oblohy. Zaznamenala však, že aj jeho dych sa zrýchľuje a tempo stúpa. Potom pocítila prsty na mieste, kde boli spojení, a bola stratená.

Vykríkla v intenzívnom orgazme, oči blažene privreté. Celé jej vnútro sa stiahlo okolo votrelca, a Morove pohyby tento pocit len predlžovali. Sám nevedel, ako zvládol vydržať tak dlho po tom, čo okúsil zakázané ovocie pre ktoré by sa postavil na čelo armády. Selena sa pod ním triasla v uvoľnení a on ju čoskoro nasledoval. S poslednými záchvevmi jej orgazmu si dovolil aj svoj vlastný. Zašepkal jej meno, stratený v slasti, ktorú mu dopriala.

Ubehla celá minúta, než z nej vykĺzol a klesol na pohovku vedľa nej. Pritiahol si svojho anjela k sebe ako jediný pevný bod v celom vesmíre a pobozkal ju na spánky. Stále sa chvela a po lícach jej stiekli slzy. Než sa však stihol vydesiť, pousmiala sa, aby mu dala najavo že všetko je v poriadku, a venovala mu nežný bozk.

Mor cez nich prehodil prikrývku. Preplietol im prsty. S novou, neznámou emóciou pozoroval ako Selene klipkajú viečka, až mu zaspala v náručí.

 

Selena ospalo otvorila oči a pretrela si tvár, napoly ležiac na pevnom tele Jazdca, s ktorým spáchali niekoľko vážnych hriechov. Opatrne sa zošuchla na zem, kde sa stretla s odsudzujúcim pohľadom oranžového kocúra usadeného na stolíku pred ňou.

„Nikto ti nekázal sa pozerať,“ sykla naňho a urýchlene zo skrine vytiahla prvé vhodné šaty, aby sa aspoň trochu zahalila. Svaly ju zaboleli v pripomienke na aktivitu len spred pár hodín. Slnko práve zapadalo, čo znamená že toho veľa nenaspala.

Rýchlo doplnila Elrondovi misku a potom siahla do mrazáku po balenie zmrzliny. Cukrová vata by v tomto prípade nepostačila.

Vyspala sa s Jazdcom apokalypsy.

S Jazdcom apokalypsy!

Vo svojom vlastnom dome!

Po tom, čo ho celé týždne vodí za nos!

Zatiaľ čo on je zamilovaný do upírskej princeznej!

A najhoršie je, že by to urobila znovu!

Napchala si do úst celý kopček jahodového krému, aby sa upokojila. Oči jej neustále zabiehali k spiacemu obrovi na jej pohovke. Prikrývka mu skĺzla na bedrá a odhalila všetko ostatné, čo mala chuť pokryť predmetnou zmrzlinou a následne pomaly zlízať.

Zlá, zlá Selena! pokarhala sa.

Mor sa pomrvil a otvoril hnedé oči, ktoré okamžite pristáli na nej. Zamávala mu prázdnou lyžičkou.

Jazdec vstal a prešiel k pultu. „Si v poriadku?“ boli jeho prvé slová. Spomenul si na svoju stratu kontroly a dúfal, že Selene neublížil.

Anjel prikývol. „Prosím, povedz mi že si si pri tom aspoň nepredstavoval Abigail,“ vyletelo z nej, než sa vôbec zamyslela nad vlastnými slovami. Sotva ich vyslovila, najradšej by sa prefackala.

Mor akoby dostal kladivom po hlave a srdce sa mu rozbúchalo bolestivým rytmom. To si o ňom naozaj myslí? Okamžite obišiel pult a vzal jej tvár do dlaní. Tvár, na ktorú po zvyšok svojej existencie nezabudne. „Predstavoval? Ani som si len nepamätal jej meno,“ zašepkal úprimne a pobozkal ju.

Selena sa rozhodla, že na najbližší deň tomu bude veriť. Že je jedinečná pre bytosť ako samotný Jazdec apokalypsy. Nikdy pre nikoho nebola výnimočná. Bolo krásne žiť v predstave kde je niekoho prioritou. Po lícach jej stiekli ďalšie slzy zármutku za životom, ktorý nikdy nemala. Nad predstavou lásky, ktorá bola tak neobvyklá, až prestala veriť v jej existenciu.

Niežeby sa tá viera zmenila.

Ale po prvý raz začala bolieť.

Mor jej slzy okamžite zotrel. „Selena,“ povedal nežne a objal ju. Chcel uľaviť jej bolesti, ale sotva jej rozumel.

Sotva rozumel tej vlastnej.