Klamstvá anjelov 25

 

Niles pristál na nádvorí paláca ruských upírov krátko pred tým, ako cez doslovný vzduch docválal Mor na svojom tátošovi. Čierny plášť za ním dramaticky zavial ako zosadol. Anjel netušil, prečo Jazdca jeho prítomnosť tak neskutočne irituje, ale nevedel to zmeniť. Napriek tomu nasadil svoj obvyklý úsmev a vydal sa po jeho boku dovnútra, kde poprosili zamestnancov o ohlásenie návštevy ich vládcom.

 

Skončili v prijímacom salóniku dvakrát takom veľkom ako Selenin domček, kde ich po krátkom čakaní privítala prvá žena vládcov, Ella. Tmavovlasá upírka sa hodila Nilesovi okolo krku len čo ho zočila, a nadšene ho uzavrela do pevného objatia. „Už som si myslela, že ťa nikdy neuvidíme,“ posťažovala sa a pobozkala ho na líce. „Si v poriadku? Mal si problémy na nebesiach? Potrebuješ azyl?“

Mor nesúhlasne pozoroval toto zvítanie. Má ten anjel kontakty snáď všade? Je niekto, kto ho aspoň trochu nemá rád?

Niles jej stisol obe dlane a pokrútil hlavou. „Som tu síce znovu bez povolenia, ale nič mi nie je. Mám sa dobre,“ uistil ju sladko. „Potrebujeme s niečím poradiť,“ ukázal na namrzeného Jazdca.

Ella okamžite zvážnela. Ešte stále má nočné mory z nedávnej pandémie, počas ktorej takmer prišla o život. Po tom, čo o ten ľudský prišla rovnakým spôsobom. „Prosím, však ide len o spoločenskú návštevu?“

Mor mierumilovne nadvihol obe dlane. „Nie som tu pracovne,“ potvrdil.

Prvá žena sa upokojila a hoci s odporom, mu podala ruku. „Ella, prvá žena Ich Veličenstiev Vasilyho Ruského a Stefana Ruského,“ predstavila sa oficiálne. „S čím pomôžem?“

Niles sa zaošíval. „Dúfali sme, že by sme dostali audienciu u Ich Veličenstiev. Potrebujeme ich... vedeckú expertízu.“

Ella nadvihla obočie. „Králi sú vyťažení. Môžem aspoň vedieť o čo ide?“

Anjel z vrecka vytiahol poskladaný papier. „O interpretáciu určitej schémy. Pokročilé inžinierstvo.“

Ella mu papier vytrhla z ruky. „Tak to je dobre, že hovoríte s Vasilyho novou protežé.“ Roztvorila schému. Trochu pochybovačne ju pootáčala do všetkých strán. „Prečo ste mi doniesli nákres batérie?“

Niles s Morom si vymenili veľavýznamné pohľady. Ich podozrenie sa potvrdilo. Anjel jej podal druhý nákres. „Čo keby sme do schémy pridali rozmery?“ Na novom obrázku bolo v metroch popísané rozostavenie políc.

Upírka obdivne pískla. „To je kurva veľká batéria,“ opravila svoje pôvodné tvrdenie. „Kde ste k niečomu takému prišli?“

Mor urobil krok vpred. „Je táto miestnosť bezpečná?“ A tým myslel, či v nej nie sú ploštice. Šľachta je známa svojou posadnutosťou informáciami, akokoľvek získanými.

Ella z vrecka vytiahla neveľkú rušičku signálu. „Teraz áno.“ Vzdychla. „Tak do čoho si sa zaplietol tentokrát, Niles?“

„Som v tom úplne nevinne, prisahám. Mor zavítal k nám na nebesia, lebo... ehm, potrebuje niekoho nájsť, a omylom si všimol tento vzorec. Medzi nami nie je nikto dostatočne starý, aby spoznal technológiu z hyperborejských čias. To, čo vidíš, sú police v jednej z našich budov. Pravdepodobne ich nabíja solárna energia a keď k nim priblížime plameň, ohýba sa. Sú aktívne. A my nevieme, kam vedú alebo čo by vôbec mohli poháňať. Vedela by si to vypočítať?“ prosil očami zbitého šteniatka, ktoré znepokojili ešte aj Mor.

Ella dlho váhala. „Fajn,“ súhlasila nakoniec. Z tajného priezoru pod policou s knihami vybrala mobil, o niečo masívnejší než bolo bežné pred apokalypsou. Prihodila k nemu aj bezdrátovú nabíjačku. „Je to zabezpečený komunikačný kanál. Ozvem sa vám, len čo budem vedieť viac.“

Niles sa zaksichtil.

„Čo?“

„Ehm... my by sme potrebovali, aby sa anjeli nedozvedeli o našej návšteve. Alebo nákrese. Alebo výpočtoch.“

Ella si ho premerala. „Okej. Budem vám volať bez svedkov v miestnosti.“

Niles hľadal pohľadom pomoc u Jazdca, ale ten sa odmietal zapojiť. „Ono je to tak... mohla by si mať svedka... nevideného. Priamo od nás,“ priznal nakoniec.

Upírka sa zamračila a zovrela pery. „Prosím?“

„Máš strážneho anjela,“ dostal zo seba porazene. „Momentálne sme ho zamestnali, ale je to krátkodobé riešenie. Čochvíľa sa vráti.“

Ella bola zhrozená. „Načo mi je, krucinál, strážny anjel?!“

To jej nemohol povedať. Len sa nevinne zazubil.

Ella sa zhlboka nadýchla. „Ako veľmi je pre teba táto informácia dôležitá, Niles?“

Úprimne jej pozrel do očí. „Je možné, že niekto umrel nepeknou smrťou, aby nás o tomto varoval. Prosím, Ella.“

Ella kapitulovala, vediac že zvedavosť jej nedovolí odvrátiť sa. „Sú nejaké situácie, keď ani len anjeli nestoja za našimi zadkami?“

Niles sa zamyslel. „Očividne počas osobnej hygieny. Ale určite by ťa počul, ak by si telefonovala. Alebo počas intímnych chvíľ, samozrejme.“

 „To je všetko?“ frflala.

„Sme celkom vlezlí,“ pripustil.

Ella vyzerala, že by si to rada šla vydiskutovať na nebesia s niekým na vyšších miestach. Ovládla však svoju frustráciu. Odfotila si schémy a šmarila ich Moru naspäť do rúk. „Ja už niečo vymyslím. Vypadnite, než vás tu niekto nájde!“

 

Selena dorazila domov krátko popoludní a hneď rozrazila dvere domčeka. Vydýchla si, keď na zloženej pohovke uvidela uvoľneného Nilesa maznať sa s Elrondom a napätého Jazdca zase jej upratujúc kuchyňu.

„Ako to šlo?“ povedala namiesto pozdravu, keď odkopla topánky.

„Narazili sme na Ellu a potvrdila naše predpoklady,“ zreferoval Niles. „Odfotila si schémy a povedala, že sa ozve keď urobí nejaké výpočty. Varoval som ju pred prítomnosťou strážneho anjela.“ Podal jej mobil. „Zabezpečený kanál.“

Krátko na to dorazila aj Jamila a Selena pre všetkých objednala donáškovú službu dronom, zatiaľ čo čakali. Bol neskorý večer, keď mobil zazvonil a Niles opatrne zdvihol.

„Niles?“ na druhej strane sa ozval Vasily Ruský. „Chcem vedieť, prečo mi moja prvá žena poslala supertajný email so schémami a prikázala mi zavolať ti čo najďalej od paláca?“

Anjel sa zazubil, hoci ho kráľ vidieť nemohol. „Je to dlhý príbeh.“

„Nie si v problémoch, však nie?“

Niles pozrel na svojich spoločníkov, tichých ako myšky. „Ehm, nie,“ zaklamal. „Čo... čo vieš o schémach od Elly?“

Upír na druhej strane sa zhlboka nadýchol. „Je to technológia z obdobia vyhnania z Hyperborey. Staršie verzie – a menšie – sú stále na kontinente a poháňajú verejné budovy.“

Selena si s Morom vymenila ustaraný pohľad. Doteraz mohli aspoň dúfať, že sa vo svojich dohadoch mýlia. Jazdec nevyzeral nadšene.

„O akom množstve energie hovoríme v tomto prípade?“ vyzvedal Niles.

„Ak každý z hexagónov ťahá energiu z kvalitných solárov, celá konštrukcia by mohla poháňať mestečko o dvadsiatich tisícoch obyvateľov. Kde by sa svietilo v každej miestnosti každý deň bez prestania, všetci by mali neustále hrajúcu televíziu a vysoko výkonný počítač. A všade by išla klimatizácia na plný výkon,“ prirovnal im Vasily situáciu.

To nie je malé množstvo. Aj tá najnáročnejšia anjelská technológia zvláda existovať na zdieľaných napájacích staniciach, možno pár veterných turbínach.

Niles Vasilymu poďakoval a zložil. „Čo teraz?“ pípol v obavách.

Selena bola stále na pochybách, či je správne sa o tomto zmieniť Carys s Juliusom. Nie je predsa možné, aby celý jeden druh anjelov zmizol a oni o tom nevedeli, hoci sem prišli dávno po zlatom veku predošlého režimu. A ak by im všetko priznali a oni sa rozhodli, že Selena, Jamila a Niles sú odrazu nepohodlní...

„Sme si istí, že chceme naďalej rýpať do tohto osieho hniezda?“ Vážne pozrela na svojich kolegov.

Jamila sa zháčila. „Niekto prosil o pomoc, Selena. Neodvrátime sa. Pre to nás na nebesia nevzali.“

„Jamila má pravdu,“ súhlasil Niles. „Ani ja nenechám odkaz kolegov zapadnúť prachom.“

Mor potlačil odfrknutie. Rozhodol sa však neprerušovať anjelov v ich osobných morálnych dilemách. Mal dosť vlastných.

Selena prešla k polici, z ktorej vytiahla šíp aj s pierkom. „V tom prípade je teraz na vás prihlásiť sa k láskavostiam,“ oslovila Jamilu a Jazdcom. „Jamila, zájdi do Nového Babylonu.“ Podala jej pierko. „Opýtaj sa Lilith, či ho niekedy videla a ideálne splaš nejakú bosorku, či by dokázala nahliadnuť do minulosti. Bohužiaľ nemáme ani len presné tisícročie, takže to možno nezaberie.“ Jamila bola prvou starostkou Nového Babylonu a zažila boj, v ktorom rasy nesmrteľných žien prišli na pomoc proti okupácii. Má viac než dosť kamarátok na vplyvných miestach. Niekdajší anjel Lilith momentálne zastáva jej pozíciu a keďže to bola ona, kto sa prvý postavil predošlému režimu, mohla by vedieť viac.

Mor zdvihol ruku ako prváčik v škole. „Ja nemám spojencov, ktorí by mi dlhovali láskavosti. Obecne som nežiaduci aj medzi nesmrteľnými,“ ozrejmil jej svoju existenciu.

Selena sa zaksichtila. „My nesmrteľní máme zakázanú interakciu s archanjelmi a archdémonmi.“ Po krvavej a nebezpečnej vojne na nebesiach, keď mnohí takmer prišli o život, domov a slobodu a život ľudí visel na vlásku, sa nesúrodé frakcie zhodli na jednej veci – stačilo hier rozmaznaných archanjelov a archdémonov, ktorí ich používali ako pešiakov. Odstrihli sa od svojich stvoriteľov, aby mohli znovu vybudovať svet. „Ale ty nespadáš pod žiadnu mocenskú štruktúru.“ Podala mu šíp. „Archdémon Lucifer a archanjel Jophiel svojho času pôsobili na nebesiach. Možno toto už niekedy videli.“

Mor vyzeral, že by radšej šiel robiť pestúnku vlkolačím mláďatám. Ani on s bratmi nie sú fanúšikmi vyšších bytostí, ktoré ich na začiatku vojny prinútili k privolaniu katastrof. Napriek tomu si šíp vzal a nenamietal. Už sa aj tak zaplietol viac než dosť. „Skúsiť to môžem.“

Selena ho nenápadne pohladila po zápästí a vďačne mu pozrela do očí. Bola by ho pobozkala, ale mali svedkov. Naivne si myslela, že Jamila s Nilesom sú slepí.

Jamila porazene pozrela na najmladšieho anjela, vediac že Selenin príbeh nebude mať dobrý koniec, ale ona nemôže byť tá, ktorá jej to prezradí. „Skočím do Babylonu hneď.“ Rozlúčila sa s kamarátmi, vyšla z domčeka, roztiahla krídla a zmizla v temnote noci.

Niles sa tiež ospravedlnil a odletel za povinnosťami.

Selena osamela s Jazdcom. Mor klesol na pohovku a inštinktívne si ju stiahol do lona. Anjel zvýskol, ale nebránil sa. Na perách sa jej zjavil jemný úsmev. „Si si istý, že sa chceš angažovať v tejto záležitosti?“ ponúkla mu cestu von.

Mor zagúľal očami. „Viac ma desí, že by ste sa v nej vy traja angažovali bezo mňa. Všetci ste trafení,“ obvinil ich pobavene.

Selena sa na ňom pohodlne uvelebila a chvíľu spoločne sedeli v tichu, rozjímajúc nad poslednými dňami. Mor ju podvedome hladil na šiji, zatiaľ čo Selenina dlaň spočívala na mieste, kde mu bilo srdce, hoci len pre ilúziu.

„Nechceš ísť so mnou?“ ponúkol jej. „Za archanjelmi.“

Selenu striaslo. „To by vážne nedopadlo dobre. Je dosť zlé, že im budeš musieť vysvetliť ako si sa dostal na nebesia a do budovy záznamov.“

Jazdec ju pobozkal na spánky. „Uisťujem ťa, že sa nedozvedia nič o tvojich tichučkých stonoch keď ti-“

Anjel mu pritisol dlaň na ústa, v tvári červeň. „Niektoré veci nemusia byť vyslovené nahlas,“ naliehala.

Mor sa pobavene zasmial a začal ju štekliť, až kým mu k ušiam nedoľahol jej hysterický, zvonivý smiech.