Klamstvá anjelov 40

 

Kadenovi sa podarilo splašiť Camael s Ashmedaiom. Cami, pôvodná staviteľka miest na oblohe, ktorá pomáhala dizajnovať aj nebesia, ochotne dorazila, zmätená z Cadenových slov. Belasá róba za ňou prakticky viala, ako uháňala chodbami k priepasti spolu so svojím partnerom.

„Ako to vyzerá?“ boli jej prvé slová namiesto pozdravu. S pocitom ťažoby sa rozhliadla po žltých krídlach lemujúcich steny, ktoré anjeli stále oprašovali.

 

Ella stála na okraji s bazukou. „Priepasť má svoje limity,“ oznámila zamyslene. „Spáli čokoľvek lietajúce, ale podarilo sa mi na druhú stranu prestreliť termosky s krvou.“ Ukázala na zbraň. „Takže ak by niekto vymyslel ako letieť o rýchlosti približne osemdesiat metrov za sekundu…“ nedokončila, keďže v týchto podmienkach to možné nie je.

„Vedeli ste o tomto?“ šomrala Carys, opretá o stenu, ruky prekrížené na hrudi. „O amoroch?“

Ash pokrútil hlavou. „Nie. Ani toto miesto som nikdy nevidel.“ Čo môže byť len polovičná pravda, keďže mysle bytostí ako on boli vymazané.

„Ak tu bol most predtým, musí byť možné ho znovu postaviť,“ naliehal Julius.

Cami úzkostne zastonala. „Nie bez pomoci a materiálov z opačnej strany.“ Obzrela sa, skloniac sa nad priepasť. „Nenašli ste žiadny slabý bod, kde by nástrahy neboli?“

„Ani jeden.“ Carys hodila do hĺbok kameň a hneď aktivovala plamene, až samotná Cami nadskočila.

„Toto rozhodne nie je moja práca,“ šepla. Postavila nebesia, ale pod niečo také brutálne by sa určite nepodpísala.

„A čo je teda toto?“ Julius zo zeme zdvihol teraz už neaktívny stroj, ktorý Vasily odpojil. „Spomaľovalo to čas.“

Cami si ho opatrne vzala, v hlave vír čiastočných spomienok na časy dávno minulé. „Tieto stroje sme zverili anjelom pred miliónmi rokov,“ povedala zamyslene. „Ale na vaše želanie. Nikdy nemali byť požité ako nástroj opresie.“

Carys vyvalila oči. „Prečo by sme niečo také vôbec chceli?“

Ash si vzal neznámy stroj a poťažkal ho v rukách. „Ako viete, váš druh bol stvorený v čase vyhynutia dinosaurov. Ľudský druh vtedy ani neexistoval a nemal existovať po ďalších šesťdesiat miliónov rokov. Starali ste sa len o nesmrteľných. Boli však obdobia, keď, nuž… sa nič nedialo. Nesmrteľní si prechádzali érami úpadku a vzostupu a niekedy, doslova, pre vás nebolo dosť práce,“ vysvetlil trpezlivo. „A tak sme vám dali tieto stroje, aby spomalili čas vo vybraných častiach nebies, kam sa anjeli vybrali, aby prečkali dlhšie obdobia.“ Vrátil stroj Camael. „Je to ako keď chceš pretočiť dlhé a nezáživné video. Nemohli sme urýchliť čas, tak sme ho spomalili, aby realita rýchlejšie ubehla.“ Mykol plecami. „Ale stroj mal mať etapové vypínanie a byť plne pod kontrolou tých v jeho dosahu.“

Cami prikyvovala. „Ale od nástupu rodu Homo na scénu ste nemali jediný dôvod využiť ho. Stále sa niečo dialo. Niet divu, že sa naň zabudlo.“

„Michael nezabudol,“ zašomral Kaden.

Cami previnilo sklopila pohľad. „Táto situácia rozhodne znie ako niečo z jeho mysle,“ potvrdila neochotne.

Cez priepasť k nim doľahol srdcervúci ston novej Jazdkyne.

Carys si povzdychla. „Camael, musíme ich odtiaľ dostať.“

Ash sa zamyslene zahľadel na stroj v rukách svojej partnerky. „Drahá, dokázala by si tú vec znovu spojazdniť?“ nadhodil.

„Prečo?“

Pousmial sa. „Ella povedala, že čokoľvek o rýchlosti osemdesiat metrov za sekundu je prirýchle pre aktiváciu nástrah. A rýchlosť je predsa relatívna.“

Camael nadšene luskla prstami. „Samozrejme!“ Otočila sa k priepasti. „Vydržte!“ zakričala na plné hlasivky. „Máme plán!“ A odbehla aj so strojom skôr, než sa zmätení vládcovia nebies stihli na čokoľvek opýtať.

 

 

O niekoľko hodín neskôr Camael prepojila stroj s káblom vedúcim popri stene. Prístroj potichu zahučal. Anjeli stáli opodiaľ, svietiac na steny, či uvidia červený posun. Nič také sa však nestalo.

Vydýchli si.

Camael tiež.

Veľmi opatrne a so zatajeným dychom začala mašinku spúšťať do priepasti, hlbšie a hlbšie. Keď jej došiel kilometer dlhý kábel, odstúpila a stlačila gombík na diaľkovom ovládaní.

Ash posvietil reflektorom do priepasti a prikývol. „Máme červený posun!“ zvolal spokojne. „Už len dúfať, že pole je dostatočne široké.“

Ella sa rozhodla to okamžite odskúšať. Z narýchlo zostrojeného praku vystrelila kamienok cez priepasť. Osvietili ju plamene, ale extrémne pomalým tempom stúpali z hĺbok ako v spomalenom filme. Ostré šípy neboli o nič účinnejšie.

Camael roztiahla dúhové krídla, rozbehla sa a úspešne preletela na druhý koniec. Okamžite od úľavy objala upírov. „Ste všetci v poriadku?“ Posvätne sa zahľadela na Ameli. „Archanjel Camael, rada ťa spoznávam.“

Šokovaná Ameli okamžite klesla na kolená a sklonila hlavu.

„Och, nie, nie!“ Cami ju okamžite chytila za predlaktia a pomohla jej vstať. „Také niečo naozaj nevyžadujeme.“ Priateľsky sa usmiala. „Poď.“ Vzala ju do náručia a odniesla cez priepasť k čakajúcim anjelom. Ash medzitým preniesol trasúcu sa Selenu a Mor, ktorí sa len rýchlo poďakovali a museli utekať, sotva ovládajúc vlastné telá, ktoré potrebovali vyslyšať volanie. Pred budovou záznamov nasadli na čakajúce nervózne kone a už ich nebolo.

Ameli pohľadom hľadala svoje krídla, a aj keď všetky vyzerali rovnako, okamžite ich spoznala, stále pod nánosom prachu. Kaden vyletel do výklenku nad nimi, aby jej ich podal. Len čo opäť pocítili svoju majiteľku, cez diskrétne otvory v žltých šatách sa spojili s jej jazvami na chrbte a prvý amor po tisíckach rokov opäť nadobudol svoju moc.

Ameli sa od dojatia rozplakala. Julius ju nemotorne objal, hladiac ju po hustých čiernych vlasoch. „No tak, šššš. Si v bezpečí. Si medzi svojimi. Tvoji noví bratia a sestry ťa budú navždy chrániť,“ sľúbil jej.

Trhane prikývla, tvár zmáčaná slzami.

Kaden mávol krídlami a priniesol naspäť Vasilyho so Stefanom, ktorí si okamžite vyslúžili vrčanie a frflanie od svojej prvej ženy. Všetci nakoniec vyšli naspäť do budovy záznamov, teraz plnej anjelov, ktorých rady sa tiahli až von a okolo celého areálu. Ako armáda pri dverách stáli medici s nosítkami a ťažkými batohmi s vybavením.

„Anjeli, predstavujem vám vašu dávnu kolegyňu!“ zvolala Carys čo najhlasnejšie. „Amora Ameli!“

Ameli zružovela, ale pohľad na stovky, ak nie tisícky okrídlených bytostí ju dojal. Žiarivo sa usmiala.

Julius sa naklonil k medikom. „Založte niekoľko poľných nemocníc. Tam dolu je asi desiatka tisíc amorov pod vplyvom silných sedatív. Budú potrebovať našu pomoc.“

Anjeli sa okamžite rozbehli k diere.

 

 

Selena s Morom uháňali skrz oblaky cez pol Zemegule, než ich volanie priviedlo do Juhovýchodnej Ázie. Selena bola prvých niekoľko kilometrov v bolestiach a sotva videla, kadiaľ idú. Až neskôr si uvedomila, že ju Mor drží za ruku a opakuje jej tiché slovíčka nehy.

Konečne mala pocit, že sa môže nadýchnuť. Spomalila uprostred prázdnej cesty v riedkom lese. Cítila, ako jej moc prestupuje okolím, hľadá svetielka nádeje v temnotách a chráni ich pred opačnou silou, silou Moru, ktorá nasleduje temnotu a zlovôľu. „Och, Mor!“ So slzami v očiach ho sediac na koni objala, hoci nemotorne. „Prepáč,“ smrkla. „Prepáč, že som ťa súdila.“ Ak táto bolesť má byť cenou za nečinnosť, sama nevedela, či by ju dokázala prijať. A čiastočne chápala aj Smrť, ktorý bol k tomuto osudu prinútený na viac než desať rokov, neschopný splniť svoje poslanie. Niet divu, že Melanie tak hlboko nenávidí.

Mor krútil hlavou v jej zovretí. „Ty mi žiadne ospravedlnenie nedlhuješ.“ Pobozkal ju na čelo. „Ani jeden z nás nepoznal údel toho druhého.“

Selena mu zovrela dlaň a jej krásne zelené očká k nemu vzhliadli. „Je ti takto lepšie? Keď vieš, že nevinní nebudú trpieť?“

Okamžite prikývol. „Je to tiaha, ktorá nikdy nezmizla, ale… každý z nás sa s ňou musel naučiť žiť. Či sme chceli alebo nie.“

Jazdkyňa ho láskyplne pohladila po líci. „A teraz sa budeš musieť naučiť žiť so mnou.“ Uškrnula sa. „Či sa ti to páči, alebo nie.“

Mor sa zachechtal a pobozkal ju. „Och, aký to strašný údel!“ Potom sa zamyslel. „Ale mal by som ťa držať ďalej od dopravných prostriedkov.“

Selena pohoršene odula pery a chcela ho plesnúť po ruke, ale Jazdec pobavene popchol svojho koňa a utiekol pred ňou.

„Bol to jeden lietajúci tanier!“ bránila sa Selena, keď sa za ním tryskom vydala. „Počkaj, až si urobím vodičák!“

 

 

Niles mal migrénu akú ešte nezažil. V hlave mu hučalo, dokonca mal pocit že počuje hlasy, hoci bol v miestnosti sám. Prenasledovala ho predstava akýchsi hnedých očí, niekedy plných života, inokedy prázdnych, nehybných.

Bolelo ho pre ne srdce, hoci nevedel prečo. Alebo komu patria.

Doktori mu museli dať niekoľko dávok silných narkotík, aby netrpel, v dôsledku čoho niekoľko dní prespal, strašený hlasmi a očami. Vždy len hnedými očami.

Keď sa konečne prebral dosť na to, aby zvládol bolesť pulzujúcu v spánkoch, odmietol ďalšie sedatíva a posadil sa. Krátko mu do izby vbehla vysmiata Ameli, žlté šaty priam žiarivé, vo vlasoch nový kvetinový veniec voňajúci ako raj samotný.

Prisadla si k nemu a vzala jeho ruku do svojej. „Ako sa cítiš? Doktori mi povedali, že si mal… ako to voláte? Niekoľkonásobný otras mozgu?“

To by naňho sedelo. „Ako sa máš ty?“ bola jeho prvá starosť. „Čo sa stalo?“

Ameli mu nadvihla záhlavie postele, aby sa nemusel pri sedení toľko namáhať. „Ja som v poriadku. Archanjel Camael a archdémon Ashmedai našli spôsob, ako preklenúť priepasť. Selena s Morom odišli za poslaním. Vasily a Stefan sú naspäť doma, po tom čo na nich Ella najačala. A doktori preberajú posledných z mojich uväznených druhov. Budova záznamov pulzuje životom ako úľ. Máme naspäť naše krídla.“

Nilesa z toho zahrialo pri srdci. Vydýchol si. „Vďaka bohom. Veľmi ma mrzí, čím ste si museli prejsť.“

Ameli pokrútila hlavou. „Koniec dobrý, všetko dobré. Čoskoro sa vrátime do práce a svet bude mať znovu lásku. Nepredvídateľnú, chaotickú, impulzívnu, ale predsa dokonalú.“

„Vy sa chcete vrátiť do práce? Napriek všetkému, čo ste si vytrpeli?“

Pobavene si ho premerala. „Plánuješ snáď ty odísť len pre to, že si sa trochu ugriloval?“

Anjel sa zasmial a dal jej za pravdu. „Nuž, ak by si niekedy chcela poklebetiť, vždy ma nájdeš na recepcii pri záznamoch.“

Ameli ho pohladila po líci. „Budem u teba nasáčkovaná každý deň, so zápisníkom na recepty,“ sľúbila mu.