Klamstvá anjelov 42

 

Selena s Morom klusali cez úzke cestičky Kaukazu, nasledujúc volanie. Prešli niekoľko polotrvalých usadlostí, keďže miestne obyvateľstvo sa dalo na kočovný život. Len čo ich uvideli, začali v strachu utekať, akoby to mohlo pomôcť. Mor vyslal svoju silu do okolia, zatiaľ čo tá Selenina chránila nevinných a deti. Napriek tomu ju zabolelo pri srdci, že už len svojím výzorom budí strach. Ľudia o protisilách Jazdcov nevedia. Pre nich je len ďalší Jazdec v čiernom overale, s kapucňou hlboko stiahnutou do tváre. 

 

Mor spozoroval jej nervozitu a len čo sa vzdialili od usadlostí, vzal jej dlaň do svojej a spomalil svojho koňa, aby šli vedľa seba. „Dokážeš vycítiť, čím sa tí, ktorých nechrániš, previnili?“

Selena s povzdychom prikývla. „Čo je horšie, niektorí si zaslúžia oveľa viac než len nejaké smiešne choroby. Vojnu by som na nich poslala!“ zašomrala. „Alebo Melanie.“

Mor sa potichu zasmial. „Myslím, že anjeli a karma sa na nich vybúria dostatočne.“

To ju aspoň čiastočne upokojilo. Pevne stisla Jazdcovu ruku a melancholicky sa usmiala. „Aké to bude, keď život na Zemi skončí? Kam sa podejeme?“

Mor sa zahľadel do neznáma. „Sme viazaní na život, ale na rozdiel od archanjelov s archdémonmi nie len na ten ľudský. Budeme ho nasledovať kam pôjde. Na iné planéty, do vesmíru. Keď posledný žijúci organizmus na Zemi vydýchne, vesmír nás pošle do ďalšieho centra diania. Možno v inej forme, možno ďaleko, preďaleko. Do iných galaxií, sústav… až kým sám neskončí.“

Za miliardy a miliardy rokov. Čas tak nepredstaviteľný pre Selenu, že nad ním ani nemohla uvažovať.

Mor ju pohladil po líci. „Ak to pomôže, ani ja si nedokážem predstaviť čo príde. Zem poznám miliardy rokov. Rozumiem jej a jej procesom. Ani neviem, či vo vesmíre je viac bytostí ako ja a moji bratia. Vieme, že musia existovať. Ale kde a ako… Aj my sa ešte len učíme. A objavujeme. Každé milénium prináša niečo iné. Každá katastrofa dá vzniku niečomu nečakanému. Keby nevyhynuli dinosaury, ľudia by sa nikdy nevyvinuli.“ Pobozkal ju na líce. „A nikdy by som nenašiel teba.“

Selena naňho láskyplne pozrela. Ich budúcnosť nie je o nič istejšia než budúcnosť ľudí alebo nesmrteľných. Len je napísaná inou rečou. „A možno keby neprišla apokalypsa, Zem by umrela a s ňou všetky jej deti,“ dokončila smutne.

Mor chcel čosi povedať, ale Selenine oči sa rozšírili, ako ich oboch zasiahla extrémne silná vlna energie, ktorú mladá Jazdkyňa ešte nikdy nepocítila. Napriek tomu vedela, že prepojila Jazdcov na Zemi a roztrieštila sa o všetko živé, čo na nej ostalo.

Selene sa zahmlelo pred očami a nebyť Moru, spadne zo sedla. Jazdec ju podoprel a sám musel zhlboka dýchať. „Len pokojne,“ dychčal. „Prejde to. Snaž sa neomdlieť.“

Selena lapala po dychu. „Č-čo sa… práve stalo?“ Zvieralo jej hruď.

Mor naprázdno preglgol a hladil ju po vlasoch. „Musíme na nebesia. Hneď!“

Vzhliadla k nemu. „Je to… to, čo si myslím?“

Prikývol. „Zvládneš cestu?“

Chvíľu sa spamätávala, ale nakoniec pevne zovrela opraty a nasledovala Mor smerom nahor, k nebesiam, ktoré sa nachádzali nad Španielskom. Ako cválali vzduchom, cez oblaky a so slnkom za nimi, z Indie sa k nim začal pohybovať Smrť. Dobehol ich, v očiach takmer neveriacky výraz. „Aj vy ste to pocítili?“

Ako na povel cez vzduch dorazili Ellinor s Hladom, tváre plné nadšenia a nádeje. Tesne pred nebesiami sa k nim pridal Vojna. K prekvapeniu všetkých v diaľke zaerdžal ďalší kôň.

Melanie si zložila kapucňu, vznášajúc sa ďalej od nich, neistá. Bolo to prvý raz, čo sa so svojou protisilou stretla zoči-voči od svojej smrti.

Smrť si len odfrkol a nevenoval jej viac než náhodný pohľad.

„Zasiahlo to nás všetkých?“ uisťovala sa Ellinor, ešte aj jej kôň nervózne poskakujúci na mieste.

„Vyzerá to tak,“ potvrdil Vojna. „Oznámime to anjelom?“

„Samozrejme!“ zvolala Selena.

Chystali sa vyraziť, ale zo smeru Británie k nim cválal ďalší Jazdec, zahalený v čiernej rovnošate.

Vojna stuhol, zagúľal očami a zvrtol koňa. „Vydržte.“ Rozbehol sa k neznámej postave. Spomalili priďaleko od zvedavej skupinky a chvíľu sa zhovárali. Vojna vyzeral nanajvýš podráždene.

„Posledná Jazkyňa,“ šepla Ellinor nadšene.

Melanie nadvihla kútik pier.

„Po celý čas ju schovával v Británii?“ teoretizovala Selena.

Vojna porazene vydýchol a nakoniec sa vrátil k svojim bratom a sestrám, jeho protisila v závese. Neprehovorila nič, len ich nasledovala na nebesia.

Osem v čiernom odetých Jazdcov a Jazdkýň pristálo pred otvorenými vrátami trónnej siene, ktorá bola plná na prasknutie. Pred trónmi prebiehala akási ceremónia zameraná na amorov. Ameli držala v rukách luk so šípmi a usmievala sa, zatiaľ čo jej kolegovia vypustili do okolia farebné motýle.

Príchod Jazdcov spôsobil náhle ticho a napätie.

Carys s Juliusom prišli o svoje úsmevy a vystúpili z davu. „Čo sa stalo?“ povedala Carys namiesto pozdravu.

Selena spolu s ostatnými zoskočila z koňa. Podišla k svojim niekdajším vládcom, hľadajúc správne slová. „Apokalypsa skončila,“ zašepkala takmer neveriacky.

Anjelom klesli sánky.

Julius po nich prešiel pohľadom. „Len tak? Odrazu?“

Mor zovrel Seleninu dlaň. „Doslova. Energia, ktorá nás pred rokmi povolala… sa rozpadla. Pred pár hodinami.“ Obzrel sa. „Odohralo sa… tu niečo práve teraz?“

Carys sa zamračila. „Práve sme oficiálne obnovili oddelenie amorov. Oddnes budú pôsobiť na Zemi.“ Odmlčala sa. Pozrela na amorov, potom na Jazdcov. „Netvrďte mi, že…“

Vojna sa prudko nadýchol. „Tá moc, ktorá chýbala. Ktorá nás dokáže poslať naspäť do ústrania.“ Pretrel si oči. „Myslím, že ju po celý čas niesli amorovia. Sila lásky proti deštrukcii.“

Julius zaškrípal zubami. „Michael.“ Len on mohol poznať následky uväznenia amorov. Všetko naplánoval pred tisíckami rokov.

Carys sa hystericky zasmiala. „Chcete mi povedať… že je po všetkom? Žiadne ďalšie reči o nezasahovaní? Idete do dôchodku?“

Hlad sa pousmial. „Stále budeme povolaní na vyrovnanie extrémov. Ale už len lokálne a nie všetci naraz.“ Mrkol na amorov. „Pokiaľ nám niekto túto prácu nevyfúkne.“

Ameli veselo mykla plecami.

Selene po lícach konečne stiekli slzy nadšenia. „Je koniec, Carys. Svet sa vráti do normálu. Ľudia môžu znovu vybudovať… niečo nové. Po prvý raz spolu s nesmrteľnými. Ak ich bude mať kto viesť.“

Carys ju dojato objala. Amorovia spustili potlesk prerušovaný výkrikmi radosti.

Oslavy návratu amorov a konca apokalypsy vypukli takmer okamžite. Carys nariadila poslať poslov na každý dvor nesmrteľných s dobrými správami. Potom s Jazdcami vyšla na námestie, zatiaľ čo im nad hlavami praskali ohňostroje. Selena našla v dave Jamilu a o chvíľu sa spoločne vrátili s rukami plnými čerstvých sladkostí zo všetkých kultúr sveta.

Melanie s Vojnovou protisilou sa držali obďaleč, potichučky sa zhovárajúc. Vojna sa tváril, akoby bol aktívne mučený a na všetko frflal. Carys sa ho pokúsila upokojiť, ale bolo to ako chcieť pohladkať nafučaného, rozmaznaného vlkodava.

Vládkyňa nebies ho napriek tomu poplácala po ramene a opatrne pristúpila k Melanie. „Ako sa ti darí, dieťa? Keď sme ťa stratili z radaru, báli sme sa najhoršieho.“

Mel stroho prikývla. „Nič, čo by som nezvládla. Ďakujem za starosť. Je… moja rodina bezpečne reinkarnovaná?“ Rod, z ktorého vzišla a ktorý Smrť nenávidel za to, že ho neprebudili keď prišiel jeho čas, sa musel dlhé roky ukrývať počas apokalypsy. Postupne vymreli.

„Každá duša sa má a bude mať dobre,“ uistila ju Carys. Potom sa zahľadela na posledného hosťa, ktorý si ešte nezložil kapucňu ťažkého plášťa. „A ty budeš…“

„Tŕň v mojom zadku a otrava najvyššieho kalibru,“ odpovedal Vojna, ktorý sa pri nich zjavil. „Môžeš sa vrátiť domov,“ povedal smerom k svojej protisile.

Úzke pery sa pod kapucňou roztiahli do úsmevu. Ich majiteľ nakoniec predsa len odhalil svoju tvár – ostro rezanú a napriek tomu delikátnu, s tmavými očami a chumáčom krátkych blond vlasov.

Carys zalapala po dychu. „Caleb?“ oslovila démona, s ktorým sa jej cesty niekoľkokrát skrížili keď ešte pracovala pod predošlým režimom a Caleb bol neoficiálne spojencom britských upírov, obzvlášť prvého muža Británie – Conora.

Démon sa uškrnul. „Rád ťa znovu vidím, Carys.“

Ellinor sa zazubila a natiahla k Selene ruku. „Zaplať!“

Jazdkyňa vzdychla a z vrecka vytiahla opracovaný diamant, ktorý vložila kamarátke do dlane.

Mor, Smrť a Hlad pozreli na svojho brata, akoby mu práve narástla druhá hlava.

Vojna porazene rozhodil rukami. „Jeden si raz vrzne počas revolúcie a na krku mu zostane toto,“ zamrmlal nespokojne.

Caleb sa ani zďaleka nezdal byť urazený. „Ako vidíš, som do konca života zviazaný s absolútnym zlatíčkom, doslovným básnikom a romantikom,“ povedal sarkasticky. „Ale buďme úprimní, mohlo to byť horšie.“

Carys pobavene krútila hlavou. „Si si istý?“

Démon na ňu žmurkol. „Mám tuhý korienok.“

Vojna si do úst napchal akési sladké pečivo, akoby mohlo pomôcť na jeho rozdráždené nervy. „A nezastaviteľnú papuľu,“ povedal s plnými ústami.

Caleb naňho ani nepozrel, keď poznamenal: „Nesťažoval si sa, keď som ti-“

Vojna ho zastavil dlaňou na ústach. „Niektoré veci nemusia byť vyslovené nahlas. Nemáš niečo lepšie na práci? Napríklad znepríjemňovať život Salvatorovi Anglickému?“

Caleb sa odmlčal, ale v očiach mal stále iskru pobavenia.

Selena s Ellinor sa chvíľu bavili na handrkujúcej dvojici, potom Selena pristúpila k Juliusovi. „Myslíš, že by som mohla na chvíľu navštíviť Nilesa? Je stále na svojom obláčiku?“

Juliusova tvár potemnela a pohľadom vyhľadal Mor. Jazdec však nezasiahol. „Nechaj ju ísť za ním. Potrebuje… pochopiť situáciu.“

Vládca anjelov prikývol. „Choď. O týždeň sa má vrátiť do práce. Určite sa… poteší spoločnosti.“

Selena nadšene pobozkala Mor na líce, vzala svojho koňa a prešla krátku cestu k Nilesovmu obláčiku. Zaklopala na dvere a keď jej otvoril, uvoľnene sa usmiala. „Počul si novinky?“

Zlatý retríver sa zazubil. „Videl som ich v priamom prenose,“ ukázal na televíziu v obývačke za ním. „Tak rád ťa vidím, Sel.“ Hodil sa jej okolo krku.

Selenina moc, ktorá konečne dosiahla maxima, sa otriasla pri prvom dotyku. Spoznala pradávnu silu v anjelovi pred ňou. Silu, ktorú nešlo zameniť.

Zhrozene zabudla dýchať, ale našťastie to Niles nespozoroval. Keď sa od neho odtiahla, prakticky násilím sa prinútila k falošnému úsmevu, aby na nej nebolo nič poznať. Len v očiach mala strach a sklamanie.

Práve sa objala s archanjelom Michaelom.

„J-ja, nemám veľa času,“ vyhovorila sa rýchlo. „Len som ťa chcela pozdraviť. Budeš v poriadku? Vyliečili ťa?“

„Iste.“ Niles vycítil zmenu jej nálady, ale nedal na sebe nič znať. „Už sa neviem dočkať keď sa vrátim do práce.“

Do práce.

Toto nebezpečné monštrum… bude spravovať budovu záznamov.

Selene prišlo špatne.

„Dávaj si na seba pozor, Niles,“ šepla a rýchlo sa pobrala na odchod.

Mor ju už čakal ďalej od oslavujúceho davu. Len čo zoskočila zo sedla, natiahol k nej ruky, aby mu mohla vojsť do náruče a všetko predýchať.

„P-preto si naňho tak reagoval… keď si ho prvý raz uvidel…“ uvedomila si. Aj keď bol zranený, Mor ju zatlačil za seba v obrane. Vtedy to nechápala.

Dnes áno.

Chránil ju.

Pred Michaelom.

Mor ju pobozkal do vlasov. „Stálo ma všetko úsilie nič nedať najavo.“

Smrkla. Jej kamarát… Zlatý retríver… Je strašiak, ktorý spôsobil toľko zla… „Ako môže byť tak… odlišný? Plný dobra?“

„Máme teóriu, že momentálne je pri moci jeho dobré ja,“ odvetil Julius spoza nich, tvár ustaraná. „Keď bol ešte… nuž, než sme mu vymazali spomienky, mal rozdvojenú osobnosť. A jedna s druhou bojovali. Tá dobrá nateraz vyhráva, bez opozície.“

Selena smutne sklopila oči. „Je tak obetavý a… riskoval za nás život.“

Julius smutne vzdychol. „Selena, jediný dôvod prečo prežil je ten, že je archanjel. Inak by ho priepasť zabila. Našťastie si to neuvedomuje.“

Prečo musí byť všetko tak pokrútené? Samotná Selena nevedela, čo si myslieť. „Pred tisíckami rokov uväznil archanjelov v snahe zničiť ľudí… len aby ich znovu oslobodil v túžbe ľudstvu slúžiť.“

„Irónia, nemyslíš?“

„Ste si istí, že je bezpečné ho tu len tak nechať?“

„Tak znel jeho rozsudok. Musí začať naprávať, čo vykonal. Pod naším dohľadom.“ Juliusov pohľad stvrdol. „O to sa postaráme.“

A ona môže len smútiť za kamarátom, ktorého nikdy nemala. Bez toho, aby varovala ostatných anjelov, inak by spustila doslovný hon na čarodejnice. Teda skôr hon na Michaela. „Nedovoľte mu znovu povstať, Julius,“ prosila šeptom.

„O to sa postaráme,“ sľúbil jej.

Dokážu však spojené sily nebies udržať na uzde samotného archanjela?