Klamstvá anjelov - Epilóg

 

Selena sa ospalo pretočila na bok a automaticky rukou šmátrala po pevnom tele svojho Jazdca, avšak jeho polovica postele bola chladná a prázdna. Nespokojne otvorila oči a zvraštila obočie. Na jeho vankúši odfukoval spokojný Elrond a nevenoval jej kúska pozornosti.

 

„Tu som,“ ozval sa Mor, skrčený na zemi pri jej strane postele, oblečený a s rozfúkanými vlasmi, akoby sa práve odniekiaľ vrátil.

Selena sa usmiala a otočila sa k nemu, schúlená pod teplou prikrývkou. „Dobré ránko,“ zamrmlala.

Mor ju nežne pobozkal na čelo a uhladil jej vlasy. „Vyzeráš na zjedenie,“ zašepkal jej na pery.

Selena sa tichučko zasmiala. „Je pre teba situácia, keď na zjedenie nevyzerám?“

Mor sa tvrdo zamyslel. „Ani nie,“ prišiel k záveru. „Obzvlášť teraz, keď si bez jedinej modrinky a tvoje dievčatá sa majú najlepšie ako môžu.“ Prstami jej prešiel po línii pŕs pod nočnou košieľkou.

Selena sa zachvela. „Dievčatá majú rady rozmaznávanie rovnako ako ja,“ zamrmlala zvodne.

Mor ju pobozkal na kľúčnu kosť. „Je mi cťou vám ho poskytnúť.“ Usmial sa.

„Kde si bol?“ Selena ukázala na jeho oblečenie.

Mor sa odtiahol a mrkol na kocúra rozvaleného na jeho vankúši. „Nuž, prišiel som k záveru, že v tomto obrovskom paláci by sa ten oranžový chuchvalec z pekla mohol cítiť osamelý. Tak som mu skočil do Nového Babylonu po kamarátov.“ Siahol do krabice vedľa postele a položil Selene na prikrývku zmätené, čierno-biele mačiatko. „Zoznám sa s Legolasom.“

Selena od prekvapenia a radosti zvýskla a hneď si drobné stvorenie pritiahla k srdcu, aby sa s ním pomaznala. „Och, Mor.“ Smrkla. „Ahoj, drobné stvorenie.“ Opatrne hladila pradúce mačiatko.

Mor ju s láskou pozoroval, potom znovu siahol do krabice. „A Legolas mal aj sestričku, bez ktorej by mu bolo smutno. Takže tu máme aj Arwen.“ Podal jej tentokrát biele mačiatko, ktoré sa hneď pritúlilo k svojmu bratovi.

Selena sa nadšene nadýchla a posadila sa, aby v náručí zovrela obe krehké stvorenia. Potom podozrievavo pozrela na Jazdca, keď začula mňauknutie.

Mor vzdychol a podal jej čierne mačiatko. „Thranduil,“ predstavil jej posledného člena malej rodinky. „Nemohol som ho tam nechať osamoteného. Ich matka umrela krátko po pôrode a nikoho na svete nemajú.“

Selenine oči sa zaplnili slzami. Tri pradúce klbká sa chúlili v jej zovretí. Každé jedno pobozkala na drobnú, ušatú hlavičku. „Moje malé mačiatka, ani neviete ako si vás rozmaznám,“ sľúbila im sladučkým hláskom. „Elrond! Poď pozdraviť svojich nových súrodencov!“

Oranžový kocúr sa pozviechal z vankúša a pričuchol si k trom drobným mačiatkam. Chvíľu premýšľal, potom ich oblizol a nakoniec ich Selene uchmatol zubami a odniesol na vankúš, kde sa okolo nich obranne schúlil, aby ich zahrial a doprial im bezpečné miesto k spánku.

Selena sa zasmiala a pohladkala svojho miláčika. Potom sa otočila k druhému miláčikovi a dala mu dlhý, horúci bozk. „Ďakujem, Mor. A ešte si ich pre mňa aj pomenoval.“

Jazdec si afektovane odfrkol a preplietol im prsty. „Len z čistého pudu sebazáchovy. Bál som sa, že inak by mi po paláci behal Darth Vader, Davy Jones a Cruella de Vil.“

Selena vyprskla do zvonivého smiechu, vediac, že jeho obava nie je plne neopodstatnená. „Čo by som si len bez teba počala?“

Mor ju vytiahol z postele priamo do svojho náručia. „Zrejme by si trčala v Rusku za trest za krádež lietajúceho taniera. Keď to tak vezmeš, som prakticky tvoj záchranca.“

Jazdkyňa ho hravo plesla po ramene, zatiaľ čo ju niesol preč od dohľadu neplnoletých mačiatok a Elrondovho odsudzujúceho výrazu. „Kam ideme?“

Mor ju pobozkal a uložil ju na gauč v salóniku vedľa. „Nuž, najskôr si dáme dôslednú rýchlovku. Nikto by nemal začať svoj deň bez orgazmu. Potom mám pre teba raňajky a keď budeš plne nasýtená… viac než jedným spôsobom,“ povedal zvodným hlasom a začal jej rozopínať košieľku, „sme pozvaní na Najvyšší dvor.“

Selena spozornela. „Prečo by si nás pozýval Najvyšší dvor?“

Mor frustrofane zastonal. „Chceš nad tým polemizovať, alebo chceš ranný sex?“

Selena rýchlo prehodnotila svoje priority. „Máš pravdu, to počká.“ Pritiahla si ho k perám.

 

 

Medzitým, britský dvor upírov…

 

„Ako prvé postavíme nemocnice. Tie majú absolútnu prioritu. To znamená, že naštartujete výrobu prístrojov ako MRI, skenerov, sono zariadení a endoskopov. Hyperborea s Atlantídou poskytnú niektoré surové materiály, ostatné si vyťažíme. Tentokrát bez otrockej práce, len s pomocou mágie,“ vydával Salvator príkazy s tabletom v ruke. Stál pred svojimi nastúpenými upírmi z celej krajiny a na jeho pozemku vládol čulý ruch. Len čo im posol od anjelov oznámil koniec apokalypsy, dal vyprázdniť všetky zásoby a pohotovostné bunkre. „Ľudia budú potrebovať jedlo, než sa obnoví poľnohospodárstvo. V každom meste a dedine chcem potravinové banky a pravidelné dodávky základných potravín. Lilithine oddiely dorazia na pomoc. Ďalšie na pláne budú školy, takže architekti pripravte sa na množstvo práce. Nasledovať budú sirotince, knižnice, komunitné centrá a musíme obnoviť stále stojace budovy. Nejaké otázky?“

Zdvihlo sa niekoľko rúk.

Kým Salvator doťahoval detaily, Erin pomáhala s nákladnými autami rozvážajúcimi nevyhnutné zásoby do Londýna a okolia. Ľudia ešte celkom netušili čo sa deje, ale niekoľko odvážlivcov prišlo až k palácovým pozemkom. Erin zhrabla balíčky s jedlom a šla im ich rozdať so slovami, aby sa nebáli prísť po pomoc. Niekoľko chorých jedincov poslala do narýchlo postaveného stanu s medikmi.

 

Ruský upírsky dvor…

 

Vasily stál uprostred pristávacej plochy, kde sa striedali vrtuľníky. Z jedného práve vyskočil Stefan. „Potrebujeme ďalšie vakcíny. Ella očkuje v centre a dochádzajú jej zásoby. Irina založila poľnú nemocnicu na juhu mesta a nemá dosť potravín pre chorých,“ zakričal jeho manžel cez hukot strojov.

Vasily kývol na služobníctvo dvora, aby otvorilo ďalší sklad. „Snažíme sa obnoviť cesty aspoň vnútri mesta. Vyslal som upírov všade kde ešte žijú ľudia, aby zhodnotili poškodenie infraštruktúry. Dovtedy nám Hyperborea pošle niekoľko svojich vzdušných modulov a piloti po ceste vyzdvihnú zásoby ryže z Juhovýchodnej Ázie. Dal som vyprázdniť východné krídlo paláca. Urobíme z neho dočasnú ubytovňu pre bezdomovcov. Vlci a mačky dorazili na pomoc so solárnymi panelmi a do troch mesiacov by sme mali mať dosť elektriny pre väčšinu miest. Moji inžinieri ťahajú káble.“

Manželský pár sa vzdialil od rušnej pristávacej plochy. Ani jeden z nich nespal od návštevy anjela s dobrými správami. Napriek tomu sa nikdy necítili viac živí.

„Prišla správa z Petrohradu,“ pokračoval Stefan, zatiaľ čo popíjal tekutinu pre upírov. „Usadili sa v ňom Selenini lekári. Vraj im nemusíme posielať posily, ale nemajú dostatok sterilného vybavenia. Dal som im vedieť, že ho pošleme spolu s ďalšou dodávkou potravín.“

Vasily prikývol a urobil si poznámku na tablete. „Pobaltie prosí o pomoc s hnojivom a na výmenu je ochotné dodať stavebný materiál.“

Stefan vzdychol. „Pôjdem na to dohliadnuť. Ty sa spoj s Amerikou, či budú vedieť dodať kukuricu!“ zakričal na odchode.

 

Najvyšší dvor upírov…

 

Selena s Morom pricválali do absolútneho chaosu. Autá, nákladiaky, vrtuľníky a hyperborejské moduly vynášali tony zásob do celej krajiny a okolitých kráľovstiev. Na strechách pristávali valkýry s anjelmi, pred bránami sa mihali džinovia, oblohu brázdili bosorky surfujúce na žezlách a palác praskal vo švíkoch.

Najvyššia kráľovná a anjel Angelica stála na príjazdovej ceste a oboch privítala. „Och, vitajte. Neberte to osobne, ale som tak rada že ste na dôchodku…“

Selena sa zasmiala a objala bývalú kolegyňu. „Nič nám nerobí väčšiu radosť. S čím pomôžeme?“

Angelica mrkla na Mor, s ktorým pár dní dozadu konšpirovala. Jazdca trápilo, že Selena prišla o svoje poslanie, v ktorom aktívne pomáhala ľuďom. Poprosil teda upírov o pomoc.

„V meste sme založili nemocnicu a sotva stíhame,“ začala Angelica. „Nahrnulo sa sem mnoho ľudí, keď zistili, že rozdávame jedlo a poskytujeme pomoc. Nechcela by si si oprášiť vedomosti?“

Selenino srdce sa rozbúchalo opreteky. „T-to myslíš vážne?“ šepla nadšene.

„Iste. Úprimne, ak to prijmeš, tak včera bolo neskoro. Tiež plánujeme do roka založiť univerzitu, kde budeme potrebovať učiteľov, okrem iného, medicíny. Nechceli by ste si urobiť prechodný pobyt v Taliansku?“ navrhla Angelica bez obalu.

Selena pozrela na Mor, oči jej priam žiarili.

Jazdec odpovedal za ňu. „Môj palác je pár minút cesty koňom. Vieme sa sem dostať na dennej báze.“

Selena nadskočila radosťou. „Vážne? Môžem byť znovu doktorkou?“

Pochybovačne na ňu pozrel. „Odkedy som to ja, kto ti niečo môže dovoliť, alebo zakázať?“

Selena ho sladko pobozkala. „Aj keď to znamená, že nezostaneš zavretý vo svojom geriatrickom paláci do ďalšej apokalypsy? A budeme medzi ľuďmi?“

Vzdychol, naoko podráždene. „Ja sa s tým zmierim.“ Zovrel jej dlaň. „Hlavne ak ti na tvári budem môcť vídať podobný úsmev.“

Selene sa v hrudi rozlialo známe teplo. Mocne ho objala. „Ďakujem, miláčik,“ šepla mu do ucha.

Jazdec sa pousmial a potom sa znovu otočil k Angelice. „Nemám síce zdravotný tréning, ale dokážem identifikovať takmer všetky telesné neduhy.“

„Nádhera! Šup do nemocnice!“ Strčila im do rúk mapu s označenými ulicami. „Už nech tu nie ste!“ Posielala ich preč.

Obaja sa vyhupli do sediel a ako opúšťali pozemok, narazili na Abby s Rayom, ako vystupujú z nákladného auta. Mor im obom zamával, potom nasledoval svoju Jazdkyňu za snom, o ktorý ju takmer pripravil.

 

 

O nejaký čas neskôr, hĺbky pekelné…

 

Lydia ospalo otvorila hnedé oči a rozhliadla sa. Sviečky dohoreli a jediným zdrojom svetla boli pochodne okolo paláca večne horiace na každom rohu. 

Keď vydýchla, z úst jej vyšla para. Na stenách sa usadzovala námraza. Fľaša v jej rukách bola ľadová.

Okamžite sa vyhrabala z prikrývky, na sebe stále len vyťahaná košeľa potiahnutá z Baalovho šatníka, a len čo sa jej bosé nohy dotkli podlahy, od chladu začala poskakovať, až kým nenašla huňaté papučky so zajačími uškami. Rýchlo do nich vkĺzla a prešla úzkou chodbou pozdĺž vonkajšieho múru na balkón pri práčovni. 

Opilosť aj kocovina ju v momente opustili pri výhľade, ktorý sa jej naskytol. Niekoľkokrát si pretrela oči a uštipla sa do ruky, aby sa uistila že neblúzni a ani nesníva.

Ešte aj otroci večne pobehujúci medzi pavilónmi sa zastavili, akoby nevedeli čo ďalej.

„Nuž, práve sa asi splnilo veľké množstvo sľubov,“ zamrmlala Lydia sama pre seba.

Peklo totiž zamrzlo.