Jeho nočná spoločníčka 3

 

Celá zničená sa dovalila do bytíka, ktorý sa stal jej domovom, a so zastonaním sa tvárou vpred hodila na gauč. Jackie, usadená pri rozheganom jedálenskom stole pred počítačom, ktorý mal najlepšie roky dávno za sebou, na ňu so záujmom pozrela. „Vyzeráš, akoby ťa prešiel vlak. Čo sa stalo, drahá?“

Lily na ňu obviňujúco pozrela. „Za všetko môžeš ty!“ prskla, ale v hlase nemala kúska nenávisti. Už sa naučila, že osud ju nenávidí, a ak by neprišla táto katastrofa, našla by si ju iná. Ako obvykle. 

 

Jackie, stále v pyžame kvôli ďalšej celonočnej akcii, zaklapla počítač. „Ja?“

Lily len natiahla ruku a zamávala prstami. Jackie okamžite zašla k chladničke a dala jej do dlane fľašu lacného vína. „Tak spusti, dievča. Čokoľvek som urobila, napravím to,“ sľúbila jej odhodlane.

Lily sa konečne posadila a odpila si z fľaše. Jackie sa k nej pridala a trpezlivo čakala. Na rozdiel od Lily, jej kamarátka mala omnoho atraktívnejšie črty – medené vlnité vlasy, modré oči a porcelánovú pokožku. Jackiena postava však nesie následky anorexie, s ktorou statočne bojovala a vyhrala. Ešte stále sa však snaží nabrať potrebné kilá, aby sa cítila silná. Jackie sa potrebuje cítiť silná. Istým spôsobom majú obe svojich démonov. Lily by však tých Jackiených nechcela.

„Spomínaš si na Pána pevná hruď spred pár dní?“ začala Lily po chvíli a rozpustila si teraz už strapatý cop. Unavene si pretrela oči.

„Áno?“ Jackie prižmúrila oči. „Prečo?“

Lily si logla z fľaše. „Volá sa Matthew Dyer a je to môj nový šéf. Vlastní celú firmu,“ dostala zo seba.

Jackie klesla sánka. „A-ako prosím? Ten suchár, čo sa bratríčkuje s neverníkom? Je tvoj nový šéf? Čo, cvičená opica nebola dostupná?!“

Lily na ňu zazrela.

„No čo? Vrana k vrane sadá. Bude to rovnaký lúzer ako jeho kamarát,“ zhodnotila skúsená žena. „Moja drahá.“ Súcitne Lily objala. „Urobil scénu? Mám mu to ísť vytmaviť? Alebo rovno zoženiem lopaty a vak na mŕtvoly?“

To je Jackie. Lily ani na sekundu nepochybovala, že by bola plne ochotná urobiť potrebné, keby k tomu došlo. A vďaka svojej kariére aj vie, ako to urobiť bez dôkazov.

„Nevidel ma,“ vzdychla. „Zatiaľ. Ako dlho sa mu asi dokážem vyhýbať?“ premýšľala nahlas. „Sedíme v tej istej budove, na jednom poschodí.“

Jackien mozog sa dal do činnosti. „Má nejaký dôvod ťa vyhľadať? Myslím, ako zamestnanca. Videl tvoju tvár, ale meno nepozná. Pokiaľ sa s ním nedostaneš do osobnej interakcie... mohla by si to prežiť.“

Lily pokrútila hlavou. „Možno nemá dôvod ma priamo vyhľadať, ale na poradách a chodbách sa určite nájdeme. Plus John je jeho priamy podriadený. Kedykoľvek za ním môže prísť na naše oddelenie.“ Zničene si ukryla tvár v dlaniach. „Som v riti, Jackie. Musím skončiť.“

Jackie ju k sebe vážne otočila. „To nech ti ani nenapadne! Preč sú časy, keď sme my ženy odchádzali z práce kvôli mužom! Pekne tam budeš sedieť so zdvihnutou bradou!“

„Áno? A ak ma nájde a po celom kancli rozhlási, že si po nociach privyrábam ako call girl?“ prskla Lily. „Aspoň raz v živote chcem existovať bez toho, aby sa na mňa niekto pozeral zvrchu,“ vyslovila nahlas túžbu, za ktorou sa ženie odkedy sa pamätá.

Jackien pohľad znežnel. Súcitne kamarátku objala. „Mrzí ma, že som ťa do toho zatiahla. Ale ešte to nevzdávaj, dobre? Ten pán neviemaký bude určite príliš zaneprázdnený, aby vôbec chodil do kancelárie.“

Také šťastie ona nemá.

„A aj ty máš povolené dva dni práce z domu, ak sa dobre pamätám. Naučíš sa jeho rozvrh a zostaneš tu vždy, keď si on naplánuje cestu na pracovisko,“ teoretizovala Jackie.

Je dôvod, prečo Lily nepracuje z domu. Ich domov má jeden vetchý stôl a pochybnú Wifi. Skutočne tu majú len základy. Ak by však Jackien plán vyšiel... Lily sa zamyslela. Mohla by ísť do kaviarní, alebo na iné miesta s lepším pripojením. „Toto nemôže vyjsť,“ prorokovala

„Môže,“ trvala na svojom Jackie. „Aspoň aby si potiahla rok. Potom sa ti bude nová práca hľadať ľahšie.“

Ibaže Lily nechcela novú prácu. Má rada túto! Zúfalo pozrela kamarátke do očí. „Myslíš, že sme v minulom živote urobili niečo zlé? Preto sme v tejto situácii?“

Jackie smutne vzdychla. „Myslím, že sa obe musíme niečo naučiť o živote,“ odpovedala neutrálne. Pretože zatiaľ obe pred svojimi problémami utekajú.

Lily by ocenila, keby táto lekcia už skončila. „Fajn. Uvidíme, ako dlho sa pánovi s pevnou hruďou budem vedieť vyhýbať.“

Jackie do nej hravo udrela lakťom. „Naozaj bola až tak pevná?“ vyzvedala.

„Ako kameň,“ potvrdila Lily. „Mohla by si o ňu rozbíjať orechy.“

„Prečo len musí byť na takom suchárovi?“ povzdychla si jej kamarátka smutne.

Lily takmer po špičkách nasledujúce ráno vošla na recepciu, v panike sa obzerajúc. Mel jej ako obvykle zamávala a ani brvou nemihla, keď sa jej kolegyňa rýchlosťou blesku stratila na IT oddelení.

Čo ako bola napätá, nič grandiózne sa nestalo. John bol pol dňa u ich nového šéfa a Lily mala plné ruky práce s ich zahraničnými hosťami. Obed si zase zjedla v prítomnosti vysávača a odišla zadným východom. Toto sa opakovalo týždeň, až sa takmer dokázala uvoľniť.

Pán pevná hruď sotva vychádzal z kancelárie a ešte aj jedlo si dal doniesť priamo k stolu. John sa o ňom vyjadroval neutrálne. Zdá sa, že riešili len administratívu a nič, čo by sa priamo týkalo ich oddelenia.

Ubehlo desať dní. Lily sa naučila chodiť do práce po schodoch namiesto výťahu, v strachu, že v ňom narazí na svojho osobného strašiaka, a telo jej veľmi rýchlo pripomenulo, že už nemá dvadsaťpäť a nezlomné kolenné kĺby. Vždy keď prišla na svoje poschodie, v dlani zvierala inhalátor, bojujúc proti astmatickej epizóde. Nie vždy vyhrala.

Keď prešla cez zadné dvere, takmer zvrieskla, len čo v kuchynke pri kávovare uvidela známu postavu, našťastie chrbtom k nej. Pritisla si ruku na ústa a okamžite skočila za roh. Nanešťastie, John stál rovno vedľa neho a zvedavo sa zamračil. Neprezradil ju však. Len pokračoval v rozhovore.

Lily sa preplížila popri HR, kde si vyslúžila nesúhlasné pohľady, a prešmykla sa na IT. Sotva sa však zložila, pri dverách sa zjavil John, opäť v sprievode. Polovica oddelenia bola na porade, ich zahraniční pomocníci už odišli a vnútri bola len Rose, ich obetavá asistentka v Johnovom veku, a niekoľko programátorov.

Lily ustrnula. Mozog sa jej prepol do režimu poplachu a zo zúfalstva sa nasúkala pod stôl a pritiahla k sebe kreslo, aby ju čo najlepšie zakrylo. Potichu tŕpla, či ju niekto nezradí.

John vošiel spolu s Matthewom a ospravedlnil sa mu za to, že dnes nestretne celé jeho oddelenie. Predstavil mu tých, ktorí boli prítomní, a Pán pevná hruď po pár zdvorilostiach odišiel. Z tohto uhla Lily zistila, že okrem pevnej hrude má aj nanajvýš obdivuhodné pozadie.

Potichu si vydýchla, len čo sa za ním zavreli dvere.

John pomaly prešiel k jej stolu a nenáhlivo sa sklonil. „Chcela by si mi niečo vysvetliť?“ opýtal sa.

Lily sa nevinne zazubila. „Ani nie,“ pípla.

John zovrel pery a podal jej ruku, aby ju dostal na nohy. „Takže môžem zavolať pána Dyera, aby sa s tebou zoznámil?“

„Len to nie!“ Priam ho zdrapla za rameno, aby ho udržala na mieste. Potom sa spamätala a rýchlo ho pustila.

John si prekrížil ruky na hrudi. „Čo sa deje, Lily? Už vyše týždňa si ako na ihlách a prečo, pre všetko na svete, obeduješ v sklade pre upratovačky?“

Takže si to všimol... Ďalší nevinný úsmev. „To je... dlhý príbeh.“

Lilyini kolegovia ich obklopili v očakávaní klebiet, Rose medzi prvými. Ak je niekto na tomto oddelení skutočne nepostrádateľný, je to ona. Ešte sa nestalo, že by im niečo nevybavila, nezohnala, alebo nenašla. Lily si bola istá, že John jej musí platiť viac než niektorým juniorom. Svetlovlasá Rose s okuliarmi ako popolníkmi a kostýmikom knihovníčky sa prisunula rovno vo svojom kresle. „Podeľ sa s nami,“ vyzvala ju sladko.

Lily zastonala. Pozrela na dvere. Potom na Johna. Na Rose. Na svoj stôl, potichu sa s ním lúčiac. Potom privrela oči a snažila sa nájsť vhodné slová. „Jackie,“ povedala nakoniec.

John v momente zagúľal očami. Jackie poznal z Lilyinho rozprávania, a niekoľkokrát ju stretol keď prišla na návštevu. Celé oddelenie vedelo o Lilyinej predošlej práci a dobrodružstvách s ňou spojenými. Dvaja kolegovia dokonca Jackiene služby vyhľadali. Tiež nebolo tajomstvom, že Lily občas... vypomáha. „Do čoho ťa zatiahla, že sa musíš vyhýbať niekomu ako Matthew Dyer? A nehovor mi, že je klientom! Ten chlap je šťastne rozvedený už tri roky.“

Lily urobila grimasu. „Musela som... ísť Jackie vyslobodiť, keď sa zasekla pri pozorovaní jedného z jeho... kamarátov? Obchodných partnerov? Dyer bol prítomný, keď som dorazila.“

„A?“ naliehala Rose nadšene.

John prešiel ku dverám, aby spozoroval, keby sa Matthew náhodou rozhodol vrátiť.

„Nuž... v skrátenej verzii... vytiahla som naňho tridsaťcentimetrové dildo, ktoré som nazvala začiatočníckym, prirovnala som jeho penis s mini uhorke a potom som mu chcela na banáne názorne ukázať ako správne použiť kondóm,“ vyletelo z nej, zatiaľ čo bola červená ako paprika.

Celá kancelária vybuchla smiechom. Rose sa z toho aj rozplakala. John sa snažil tváriť prísne, ale aj z neho vyšlo pobavené zachechtanie.

„Detaily, dievča!“ súrila ju Rose.

Lily skrúšene klesla do svojho kresla a po pravde priznala, ako spoznala Matthewa Dyera. V polovici sa vrátil aj zvyšok osadenstva a po tom, čo dostali rýchle vysvetlenie, si vypočuli zvyšok a s úškrnmi v tvári. Zdá sa, že ich Lilyin osud maximálne pobavil.

John len neveriacky krútil hlavou. Podišiel k nej a priateľsky ju poplácal po ramene. „Ty si si teda zarobila na malér.“

„Ja viem,“ fňukla a schúlila sa v sede do klbka. „A teraz som v strese, že sa po firme rozšíri, že som... nočná spoločníčka.“

Rose si stále zotierala slzy pobavenia. „Vieš, mohla by si mu povedať pravdu,“ navrhla logicky.

Lilyina vnútorná feministka vystrčila rohy a dievča pokrútilo hlavou. „Nie. Za prvé, nemôžem. Prešetrovanie prípadu jeho kamaráta stále prebieha a mohol by ho varovať. To by stálo detektívnu firmu tisícky a jeho manželka by sa mohla dostať do problémov. Nevieme, či ten chlapík nemá násilné sklony. To nerisknem. A navyše, pán kto-som-čo-som ma má rešpektovať ako ľudskú bytosť bez ohľadu na to, ako si zarábam na živobytie!“

John chcel niečo povedať, ale Rose ho spražila pohľadom, čo ho efektívne umlčalo.

„Naša Lily má pravdu,“ súhlasila asistentka. „Zaslúži si rešpekt bez ohľadu na zamestnanie. Musíme ju ochrániť pred Dyerom.“ Súcitne zovrela Lilyinu dlaň vo svojej.

Naša Lily. Tak ju ešte nikto nenazval. Akoby niekam patrila. Chcela vedieť, aké to je. Vo svojich dvadsiatich siedmych rokoch túžila byť súčasťou aspoň nejakej komunity. Vďačne na Rose pozrela a bez slov jej ďakovala.

John si odkašľal a odlepil sa od dverí. „Aby som ja mal na oddelení niekedy poriadok,“ zašomral. „A odkáž Jackie, že som na ňu nahnevaný za to, že ťa do tejto situácie dostala!“

Lily sklopila pohľad.

„Nemienim však o teba prísť, takže výpoveď si vyhoď z hlavy,“ dodal prísne.

Lily pootvorila pery.

John si vzdychol. „Netvrdím, že to dlhodobo utiahneme... ale pokúsime sa ťa držať mimo Dyera.“

Rose sa naňho spokojne usmiala. „Vedela som, že sa rozhodneš správne. Vidíš, drahá? Nie je dôvod na paniku. Ty si len rob svoju prácu a keby niečo, zaštítime ťa,“ sľúbila skľúčenej žene.

Lily takmer mala v očiach slzy. „Ďakujem,“ vyhabkala.

John prikývol. „Naozaj si naňho vytiahla dildo?“ opýtal sa, akoby neveril, že sa niečo také mohlo odohrať.

Lilyin previnilý pohľad bol dostatočnou odpoveďou. „A putá. A bičík,“ dodala.

Ďalšia salva smiechu.