Temná spomienka 14

Viezli sa v absolútnom tichu. Keď Damian Annie oslobodil, ani naňho nepozrela, len sa malátne pobrala k autu. Schúlila sa na sedadle a privrela oči. Nevyzerala byť zranená, ale napriek tomu sa tvárila, akoby ju niečo neznesiteľne bolelo.

Vytočil Salvatorovo číslo.

„Damian, prisahám, si ten najotravnejší upír na svete,“ zavrčal rozospatý kráľ. 

„Brian zaútočil,“ povedal dve slová, ktoré upíra na druhej strane prebrali. Salvator podľa zvukov v pozadí vstal z postele.

„Hovor!“

„Narazil do nás, odvliekol Annie a mňa uspal.“

Salvator vyťukal na intercome heslo, aby privolal ochranku. „Kde ste teraz?“

„Na ceste ku mne domov. Priviazal Annie o strom, ale nie je zranená.“ Pozrel na ňu. „Aspoň nie fyzicky.“

„Čo chcel?“

„Neviem. Niečo jej povedal a mne následne oznámil, že sa chystá vojna a nechce svoje kráľovstvo na strane porazených. Potom odfrčal na Toyote bez poznávacej značky.“

„Je Annie pri tebe?“ Náhlil sa do haly.

„Myslím, že je v šoku.“

„Ja mu dám také jeho kráľovstvo, že z neho bude dievčatko. Dobre, vyhlásim poplach a dám do pohotovosti záložné tímy. Zostaňte u teba a nevychádzajte. Ráno k tebe niekoho pošlem.“

„Buďte opatrní.“ Zložil.

Salvator si pred seba nechal nastúpiť ochranku, Zoe, Willa, Conora a Nikiasa a zúril. „Práve mi volal Damian. Brian zase zaútočil. Výsostne ma to serie a vyvážim zlatom každého, kto mi prinesie jeho hlavu alebo penis. Za oboje naraz zdvojnásobujem odmenu.“

Conor mu pozrel do očí a videl v nich odhodlanie. Prikývol. „Informujem ostatných.“

„Ďalej chcem, aby sa každý zdržiaval doma, pokiaľ je to možné, alebo v prípade, že sa necíti bezpečne, nech sa nasťahuje ku mne. Mám dosť voľných izieb. Nejaké otázky?“

Všetci pokrútili hlavami.

„Výborne, pustite sa do práce!“

Annie nedokázala uvažovať. Celá jej osobnosť bola rozpoltená medzi ženou, ktorou bola kedysi, a ženou, ktorou je dnes. Srdce sa jej rozpadalo na kusy a zároveň ju spaľoval hnev.

Zavrela sa vo svojej izbe a dala si dlhú, horúcu sprchu. Musí odísť, to je jasné. Ale dnes nie. Dnes si dopraje posledný deň ako Annie, bez Izabellinho tieňa. Po všetkom, čo musela vydržať, jej Damian dlhuje aspoň jednu noc nehy a pokoja. Vzal jej život a nie len jeden. Ale môže ho obviňovať? Urobila predsa hroznú vec. Je však niekoľko životov plných utrpenia adekvátnym trestom?

Nie, dnes nie. Vypudila všetky myšlienky z hlavy. Zabalila sa do bielej osušky a vyšla z izby. Dokončia, čo začalo u Salvatora. Potom môže dovoliť hnevu a nenávisti opantať jej myseľ. Je prekliata. Už nemá za čo bojovať. Nikdy nenájde pokoj.

V jeho izbe ho nenašla a tak zamierila do pracovne. Počula tlmený hlas, ako telefonuje. Bez zaklopania vošla a on zložil. Spýtavo na ňu pozrel.

Odvážne zo seba zhodila osušku, prebehla cez miestnosť a pobozkala ho, akoby to mal byť ich posledný bozk.

Damianovi stačili tri sekundy, aby sa mu odkrvil mozog. Annie bola v jeho náručí úplne nahá a koža sa jej leskla kvapkami vody. Napriek prežitej hrôze jej pery chutili ako najsladšie ovocie. Drobné rúčky zaťala do jeho ramien a zmyselne mu zahryzla do pery. Zastonal a prenikol jazykom do jej úst. Tlak v slabinách sa nedal vydržať. Celú ju nadvihol a pritlačil jej stred o napätý penis. Zachvela sa. Zvlhla a tá vôňa mu naplnila zmysly. Musí ju mať. Hneď!

Prebudil sa v ňom predátor, ktorým bol, a oprel Annie o stenu. Tá mu omotala nohy okolo pása a jemne sa oňho trela. Oči mala slastne privreté.

Damian mal jednu ruku opretú o stenu, druhou putoval od plochého bruška k prsiam. Pohladil najprv jedno, potom druhé a užíval si jej rozkošné stony. „Dnes to nebude nevinná hra, Annie,“ šepkal jej do ucha a potešil sa jej triaške. „Dnes si vezmem všetko.“ Zubami ju škrabol na krku.

Zavrčala. „V to dúfam.“ Bola celá vlhká a všetko ju zvláštne bolelo. Vedela, že túto bolesť utíši len on. A napriek tomu, že ho čoskoro bude musieť nenávidieť, veľmi chcela vidieť v jeho očiach život. Radosť. Chcela vidieť jeho úsmev. Pripadal jej taký smutný, taký unavený životom. Ak by mu len pár minút mohla ukázať, že žiť sa oplatí... Ona o tom predsa vie svoje. Annie. Nie Izabella.

Z myšlienok ju vytrhli jeho ústa na stvrdnutej bradavke. Prehla sa ako luk. „Áno,“ zašepkala a hladila mu jeho mocné plecia. Damian dlho trápil jednu bradavku, zahryzol do nej, oblizol ju a nakoniec na ňu fúkol, potom rovnako mučil aj druhú a Annie na jej veľké prekvapenie bola na pokraji orgazmu.

Damian takmer vyvrcholil len z pocitu jej tela na svojom. S veľkým premáhaním sa od nej odtrhol a vyzliekol si tričko. Anniene ruky sa hneď pustili do skúmania jeho rozložitej hrude. Spokojne zaklonil hlavu. Doprial jej ešte pár sekúnd, než sa vrátil k jej sladkým ústam. S menšími problémami sa zbavil aj nohavíc. Annie sa zaškerila. „Žiadne spodné prádlo?“

Pritlačil si ju pohodlnejšie na svoju erekciu a zahryzol jej do ušného lalôčika. Okolo nich sa vznášala vôňa jej vzrušenia. Doháňala ho do šialenstva. „Hm, som zlý chlapec.“

„A má zlý chlapec nejaké plány pre skromné, nevinné dievčatko?“ zaklipkala očkami.

Kto by odolal tejto výzve? Rozhodne nikto s penisom medzi nohami. „Chceš sa hrať?“ Odlepil ich od steny a postavil Annie vedľa stola. Jediným plynulým pohybom ruky z neho zhodil všetky veci, papiere a stojany. Bez ďalších rečí ju vysadil na dosku a jemným tlakom ju prinútil ľahnúť si. Jej telo zmyselne žiarilo v tlmenom svetle starodávneho lustra. Hruď sa jej prudko dvíhala a klesala.

Annie v opare vášne hľadela na nebezpečného predátora pred ňou a uvedomila si, že vôbec nemá strach. Bol mocný, s pletencami svalov kam sa len pozrela, ale ani jediný raz sa jej nedotkol s úmyslom ublížiť jej. Nuž, nie v tomto živote. A práve Annie, nie Izabella, sa doňho v tej chvíli zamilovala. Úprimne a neodvolateľne. Dovolila mu, aby jej nadvihol panvu a až príliš neskoro si uvedomila, čo má v pláne. Jeho ústa sa zaborili do jej mäkkého ženstva. Vykríkla. Zovrel ju oboma rukami, aby neunikla neznesiteľnej rozkoši a jazykom skúmal jej tkanivo. Annie sa pod ním krútila, zvíjala, ale nijako sa nevedela vyslobodiť. Jej telo slablo, poddávalo sa sladkému mučeniu. Krv sa jej zmenila na lávu a mozog odmietol rozumne pracovať. Keď Damian zlomyseľne prešiel jazykom po pulzujúcom uzlíku nervov, oči jej takmer vypadli a divoko vyvrcholila. Svaly sa jej napli a uvoľnili. Klesla na stôl.

Damian vedel, že nikdy nezabudne na výraz v jej tvári, ktorý sa mu naskytol. Odovzdanosť spojená s nevinnosťou a prekvapením. Oblizol si pery, aby si pripomenul jej jemnú chuť. Tohto sa nikdy nenabaží. Doprial jej pár sekúnd, než ju vzal za ruku a posadil. Annie sa točila hlava a pozrela naňho spod napoly privretých viečok. Pobozkal ju. Zapriadla ako mačiatko, ktoré zachránila spod snehu. Objala ho a dlaňami prechádzala po svaloch na jeho chrbte. Zaklonil hlavu. Keď takto reaguje na nevinný dotyk na chrbte, ako zareaguje, keď sa ho dotkne tam, kde po tom najviac túži?

Začal jej znovu hladiť stehná a postupoval vyššie. Annie sa zachvela očakávaním. Dával si načas, vzrušoval ju, venoval sa jej bradavkám, kým sa pod jeho dotykmi zase nezvíjala a nestratila kontrolu. Vedel, že jej ublíži a chcel, aby to bolelo čo najmenej. Niekoľkokrát ju takmer priviedol na vrchol a hneď prestal. Cítil, ako jej divoko pulzuje krv. Keď už bola napoly omámená, mimo nášho sveta, posunul ju bližšie k sebe a opatrne do nej vnikal. Zastonala, ale nebránila sa. Oprela sa oňho. Dôverovala mu.

Pomaly si razil cestu k jej nevinnosti a zatínal zuby. Annie bola tesná, vlhká a horúca, a on nemal sex celé roky. Ak predčasne nevyvrcholí, udelí si zlatú medailu za chrabrosť. Pocítil dôkaz jej panenstva. Pobozkal ju, nežne jej stisol bradavky a pritlačil.

Annie vykríkla, zatla mu nechty do kože a po lícach jej stiekli slzy. Celá jej váha teraz spočívala na ňom a Damian v nej bol až po koreň. Tento pocit bol nový. Zvláštne príjemný a podmanivý. Dokonca sa jej páčil, len čo bolesť ustúpila.

„Už je po tom,“ tíšil ju Damian a bozkával ju na tvári a krku. „Nikdy viac to bolieť nebude.“

Nie, nebude. Pretože nikto iný sa jej viac nedotkne a Damiana musí opustiť. Pre jeho vlastné dobro. Toto je jediná šťastná chvíľa, ktorú si môžu dovoliť. Pritisla sa k nemu ešte pevnejšie a pohla bokmi. Damian zasyčal.

„Pomaly, drobček,“ šepkal jej do ucha. „Nenáhli sa.“ Začal sa v nej nenútene pohybovať. Obaja zastonali.

„Damian,“ zašepkala bez dychu. Po celom tele sa jej rozlievalo teplo a priamo v jej strede sa hromadilo sladké napätie. Damian sa však neponáhľal, zvolil pomalé, trýznivé tempo. Jeho ruky objavovali jej jemnú pokožku. Jazykom skúmal pulzujúcu tepnu na Annienom krku a to vzrušenie, že sa do nej kedykoľvek môže zahryznúť, ju vzrušilo ešte viac. Nechtami ho poškrabala na chrbte a on len súhlasne zastonal a prirazil silnejšie. Držal ich na pokraji vyvrcholenia. Annie ho pobozkala a zahryzla mu do pery. Urobil to isté, ale nežnejšie. Och, tá neha... Tak veľmi po nej túžila a musí o ňu prísť. Pretože ho zradila. Ako je možné nenávidieť a milovať toho istého muža zároveň? Nenávisť v nej prebúdzala Izabellinu divokosť s potrebou hrýzť a škrabať, láska zase nehu a nekonečnú túžbu dať mu to, po čom jeho strápená duša túži.

Nedokázala tie pocity vydržať. Hromadili sa v nej, zvieralo jej žalúdok a trhalo srdce. Dovolila mu všetko. Dotýkať sa jej. Bozkávať ju. Privlastniť si jej telo. A keď sa tie pocity už nedali vydržať, po dlhých minútach vábivých výpadov, sa Damian prisal na jej krk, zahryzol a zrýchlil tempo. V tej chvíli vyvrcholila. Pred očami sa jej zahmlelo, videla svetlo aj tmu a hlavne pocítila jeho vlastné vyvrcholenie. Zovrela sa okolo neho ešte tesnejšie a predĺžila ich rozkoš. Kým pil, objímala ho okolo krku a uvoľnila svaly.

Za túto chvíľu mi stáli všetky roky utrpenia, pomyslela si šťastne. Neprítomne opakovala jeho meno, pohrávala sa s jeho vlasmi, kým on vo veľmi malých dúškoch pil jej krv.

Damian si vôbec neuvedomoval, čo robí. Ovládol ho ten nebezpečný predátor v jeho vnútri a dožadoval sa všetkého. Duše, tela, a hlavne krvi. Annie je jeho, to je fakt, a všetko ostatné tiež. Bola jeho už vo chvíli, keď mu v bezvedomí padla do náručia.

Anniena krv bola sladká a sýta, chutnejšia než čokoľvek, čo v živote ochutnal. Po uhryznutí jej do krvi dopravil dostatok endorfínov, aby necítila bolesť, len rozkoš.

Napriek nedávnemu orgazmu bol stále tvrdý a nezvoľnil tempo. Prirážal, hnal ju ďalej privlastňoval si jej telo. Oblizol ranky po uhryznutí, ktoré sa hneď zacelili, a vzal jej tvár do dlaní. Hľadela naňho s oddanosťou, akú ešte nevidel. Pery mala pootvorené. „Damian... nevydržím to.“

Pobozkal ju. „Ale áno, Annie. A bude to ešte lepšie než naposledy.“

O tom nepochybovala. Už teraz sa cítila ako v nebi a všetok strach a úzkosť sa odplavili. Zostala len rozkoš a sladké napätie. Vlnila sa spolu s jeho telom, stonala a spokojne priadla, keď ju bozkával.

Druhé vyvrcholenie ju omráčilo. Jej vnútro sa okolo Damiana pevne zovrelo, stal sa väzňom jej tela, a obaja zaklonili hlavy. Annie kričala a Damianovi sa z hrdla vydral chrapľavý zvuk. Pritisli sa k sebe.

Annie so zavretými očami vdychovala jedinečnú vôňu z Damianovej pokožky. Nos mala zaborený v jeho hrudi, zatiaľ čo on jej rukami jemne prechádzal pozdĺž chrbtice. Upokojovalo ju to.

Zmätok, ktorý mala až doteraz v hlave bol preč, tak ako mierna schizofrénia. Ona je Annie. Je iná a upírom by nikdy v živote neublížila. A najradšej by zostala v Damianovom náručí naveky. Pri ňom sa cítila chránená, akoby bola doma.

„Annie,“ zašepkal jej meno s citom, ktorý jej trhal srdce. Pobozkal ju na privreté viečka.

„Mmm,“ zamrmlala spokojne.

Zasmial sa a zdvihol ju do náručia. „Nie aby si mi zaspala.“ Niesol ju do svojej izby. Na stehnách mala krv, čo mu pripomenulo, že jej ublížil.

Annie sa prinútila otvoriť oči, keď pocítila, že vošli do kúpeľne. Damian ju postavil, zatiaľ čo nastavoval vodu na príjemnú teplotu. So žiariacimi očami sa kochala pohľadom na jeho svalnaté ramená, široký chrbát a chutné pozadie.

Zvýskla, keď ju strhol pod prúd teplej vody a chrbtom k sebe pritisol. Zasmiala sa. Voda im zmáčala telá a pohládzala citlivú pokožku.

Annie zaklonila hlavu a pohodlne ju oprela o Damianovo rameno. Rukami jej prechádzal po brušku a stále sa mu nepáčilo, aká je chudá. Musí do nej dostať viac koláčikov.

„Si rozkošná, keď ťa premôže vyvrcholenie,“ zašepkal jej zmyselne do ucha a ona napriek nedávnej akcii zase zvlhla a nemalo to nič spoločné s vodou.

„A ty si neukojiteľný,“ zasmiala sa, keď na chrbte zacítila jeho vzrušenie. „Mal by si si zohnať hárem.“

Odfrkol si. „To určite. Jedna šialená ženská na krku mi stačí.“

„Tak šialená?“ zvrtla sa a strčila ho do steny. Oči jej šibalsky svietili.

„Úplne, nenormálne šialená,“ dráždil ju.

„Šialená,“ zopakovala. Kľakla si pred neho a usmiala sa, keď ešte viac stvrdol. Zľahka sa perami dotkla citlivého údu a hneď sa odtiahla. „Poďme sa zahrať, čo všetko jedna šialená ženská dokáže.“ A plynulým pohybom si ho vzala do úst.

V tú noc ešte dlho nešli spať. Po tom, čo Annie priviedla Damiana na vrchol v sprche, ju trochu surovo odniesol do postele a vzal si ju ako divoch, bez zľutovania. Nevnímal jej protesty a nedoprial jej pokoj, kým ju neprevalcovali ďalšie dva orgazmy. Vyžíval sa v pohľade na jej extázu, ako vždy pokrčila svoj rozkošný nosík a pootvorila opuchnuté pery.

Keď na chvíľu zaspala, zobudil ju tým, že jej jazykom prešiel po jej citlivom pohlaví. Potom ju posadil na seba a dovolil jej všetko riadiť.

Nakoniec úplne vyčerpaní a uspokojení ležali v tesnom objatí pod teplými prikrývkami. Smiali sa, bozkávali a šepkali si úplné nezmysly. Damianove oči ožili a život z nich už nevyprchal ako predtým.

Dokázala som to, pomyslela si s hrdosťou Annie. Vrátila mu túžbu žiť. Je to malá kompenzácia za zlo, ktoré spáchala, ale dobrý začiatok. S láskou ho pobozkala a schúlila sa v jeho náručí.

Damian ju chvíľu pozoroval, než aj jeho po viac ako dvesto rokoch premohol tvrdý spánok. Krátko predtým než ho obostrela temnota si uvedomil, že ho napĺňa zvláštny pocit, ktorý sa obával pomenovať.