Temná spomienka 23

Annie sa zobudila s úsmevom na perách a Damianovou rukou položenou okolo jej tela. Otočila sa k nemu, pobozkala ho na krk a opatrne sa vyšmykla z postele. Dopriala si rýchlu sprchu, hodila na seba tepláky a jeho košeľu a keď sa vrátila, Damian na ňu ospalo hľadel. Keď bol s ňou, spával rád. A vyzeral oveľa lepšie, živo. „Vrátiš sa ku mne?“ pokúšal ju.

„Napriek tomu, že je to lákavá ponuka, som hladná,“ odvetila s úsmevom. „Pokojne lež, ja si len dám pár balíkov A pozitív a vrátim sa.“

„Sľubuješ?“

Z dverí sa k nemu obrátila. „Takému pozvaniu sa predsa odolať nedá.“ Mrkla na stan, ktorý sa objavil v oblasti jeho rozkroku vďaka prikrývke.

Damian sa nebezpečne zaškeril. „Nebuď dlho, aby som si to nerozmyslel.“ Pokojne sa uložil na vankúše s rukami za hlavou.

Annie len krútila hlavou nad jeho spôsobmi a rýchlo zbehla dolu. Len čo opustila schodisko v rozľahlej obývačke, zakopla a takmer spadla. Z tváre jej zmizla všetka farba a roztriasla sa.

Obývačka bola plná upírov. Vo veľkom kresle, kde to s Damianom robili aspoň raz denne, sedel Salvator. Na operadle vedľa neho bola Erin. Gauč zaberal Nik, Will, Javier a Oliver. Za nimi stála Zoe s Jasonom, v ďalšom kresle sedela Isobel a Conor sa opieral o stenu za ňou.

A je to tu. Prišli ukončiť jej šťastie. Chcela sa rozbehnúť hore za Damianom, no bola ako prikovaná. Nedokázala ani kričať.

„Annie, porozprávajme sa,“ začal Salvator.

Naprázdno preglgla, pretože jej vyschlo v ústach. Čo môžu chcieť?

„Vieme, že s Damianom chcete odísť,“ prevzala slovo Isobel. „A tušíme prečo.“

Nie, netušia. Určite nie. Alebo...?

„Prosím, neboj sa nás. Prišli sme, aby sme si ujasnili pár vecí,“ upokojoval ju Salvator.

Stále nič nepovedala, len strnulo čakala, čo bude ďalej.

„Za prvé, Izabella je mŕtva,“ vyhlásil na jej veľké prekvapenie Conor. „Bola to iná žena, zocelená tvrdým životom v stredoveku.“

„Za druhé, nikoho nezabila a za svoj jediný zločin tvrdo zaplatila,“ pokračovala Isobel príjemným hlasom.

„Ty si nám dala dôkaz, aby bol skutočný zlodej potrestaný, zachránila si Zoe a Javiera pred Brianom a vrátila Damianovi radosť zo života,“ dokončil Will.

Ich prístup ju prekvapil. Boli... milí.

Erin sa pomrvila. „Neodchádzaj kvôli spomienkam. Patria minulosti a než sa to všetko začalo, sama si sa rozplývala nad Londýnom. Povedala si nám, že sa ti páči tu bývať. Neverím, že sa ti zhnusil len kvôli Izabelle.“

Londýn sa jej predsa nezhnusil. Nie, stále je pre ňu magickým mestom, ktoré sa usadilo v jej srdci. Bolelo ju, že musí odísť.

Conor opatrne urobil krok vpred a keď neustúpila, podišiel až k nej. Počul splašený tlkot jej srdca a obdivoval jej odvahu.

„Annie,“ oslovil ju mierne. „Hneval som sa na Izabellu kvôli tomu, že ohrozila kráľovstvo. Keby som vedel, že to bol Brian...“ privrel oči a vzdychol. „Chcem tým povedať, že minulosť je minulosť a Annie, ktorú poznám a o ktorej som počul toľko dobrého, nie je Izabella. Každý robí chyby. Ľudia aj upíri.“

Pokrútila hlavou. „Ako môžem žiť v jednom meste s niekým, koho som mučila? Kto kvôli mne trpel?“

Isobel zagúľala očami a vstala z kresla. „Ja si idem brať chlapa, ktorý ma uniesol,  žijem v meste s bandou pijavíc, ktoré ma šupli do väzenia a pozri, tu som.“ Rozhodila rukami.

Annie na ňu pozrela ponad Conorovo plece. „Ty by si chcela každý deň stretávať ženu, ktorá nosila tvoje telo? Ktorá mučila Conora?“

„Moje telo je moje, nie tvoje. Myslím, že ho nechceš späť. A práve vďaka tebe sa Conor zbavil viny, ktorá ho tak dlho ťažila. Zbavil sa nenávisti.“ Odstrčila snúbenca stranou, aby bola Annie tvárou v tvár. „Teraz už všetci vieme, aká naozaj si. Poznali sme ťa ešte skôr, než sa o slovo prihlásil Brian a obľúbili sme si ťa. Vidíme, čo si urobila s Damianom.“

Stále si nebola istá. Ich slová ju však zahriali v srdci. Je možné, aby tu zostala napriek všetkému? Môžu sa upíri znovu stať jej rodinou? Skutočnou rodinou?

„Obetovala si sa za nás,“ pridala sa Zoe. „Nebyť teba, Brian mňa aj Javiera zabije. Aký iný dôkaz by sme mali chcieť? Čo to nevidíš?“ Ukázala okolo seba. „Prišli sme ťa presvedčiť, aby si zostala. Ty aj Damian.“

Annie si nervózne zatínala nechty do pokožky rúk. Tak rada by ich slovám verila. Vedela, že Damian nechce odísť. Ani ona v hĺbke srdca nechcela. Odkašľala si. „Nechcem otvárať staré rany. Z vášho predošlého rozprávania viem, ako ste Izabellu nenávideli. Teraz som upírka. Budem žiť večne. Večnosť je dlhá doba, ak ju sprevádza nenávisť a hnev. Silno pochybujem, že tieto emócie vyprchali.“

Nikias si vyložil nohy na stolík pred sebou. „Povedz, Annie, ty sa snáď hneváš na Damiana za to, že ťa preklial?“

Zamrkala. „Nie. Chápem jeho dôvody.“

„Tak vidíš. On spôsobil, že si trpela niekoľko životov a napriek tomu s ním spávaš. Odpustenie nie je dlhodobá záležitosť, ako si myslia ľudia. Je to otázka sekúnd. Ty si odpustila Damianovi. My sme odpustili Izabelle.“

Annie do očí vyhŕkli slzy. Presne toto potrebovala počuť. Uistenie. Dôveru. „Ja nechcem odísť,“ priznala nahlas svoju najtajnejšiu túžbu. „Londýn je mojím domovom. Ste jediná skutočná rodina, ktorú som kedy mala.“ S obavou čakala, aký účinok budú mať jej slová.

„A rodina na teba bude čakať akokoľvek dlho, pokiaľ sa rozhodneš odísť,“ povedal Salvator. „Tak ako sme čakali na Zoe. Ale zároveň ťa ako tvoja rodina prosíme, aby si s nami zostala.“

Vzlykla. Prečo len musí vždy plakať? „Napriek všetkému?“ Hlas sa jej na poslednom slove zlomil, ako sa jej triasli pery.

„Napriek všetkému,“ zopakoval kráľ.

Na hornom poschodí zazneli kroky. „Annie? Čo tam robíš tak dlho?“ kričal Damian.

Pozrela hore. „Máme návštevu, miláčik!“ odkričala.

Damian rýchlo zbehol dolu, oblečený len v narýchlo oblečených džínsoch. Obranne sa postavil pred Annie, keď ju uvidel v slzách. „Čo tu chcete?!“ prskol na upírov.

Annie ho nežne pohladila po ramene a usmiala sa. „Nikam nejdeme, Damian,“ radovala sa. „Zostávame v Londýne.“

Spýtavo prebehol pohľadom po upíroch. „Nejaké vysvetlenie?“

„Nechceme, aby ste odišli,“ zhrnul ich zámer Salvator. „Damian, nesmierne si ťa vážim a nechcem prísť o dobrého upíra. Ty aj Annie ste naša rodina. Patríte sem.“

Damian neisto pozrel na Annie. Nechcel jej viac ubližovať, ak nezvláda prítomnosť starých známych. Ona mu však odvážne pozrela do očí a prikývla. Vydýchol si. Od samej radosti ju objal, až ju v jej neveľkej výške nadvihol. Zasmiala sa.

„Ďakujem vám,“ kývol hlavou priateľom. „Nech ste už urobili čokoľvek.“

„Niet za čo.“ Salvator vstal a podal im ruku. „A prosím, už sa nám nevyhýbajte. Radi vás občas uvidíme u mňa doma.“

„Určite sa zastavíme,“ sľúbila mu Annie. „Pozdravuj od nás Aislin.“

Salvatorovo miesto zaujala Isobel a tiež si s Annie srdečne podala ruku. „Nebyť teba, Conora by som nikdy nestretla. Nepodceňuj sa, Annie.“

Aj Conor sa rozhodol venovať jej pár slov pred odchodom. „Čaká nás ešte veľa rozhovorov, ale som rád, že si tu a mohli sme si všetko vyjasniť. Teraz budem spávať pokojnejšie.“

Jeden po druhom sa s nimi lúčili všetci upíri a nakoniec aj Erin. Tá sa s Annie objala a na Damiana tajomne žmurkla.

Keď sa dom konečne vyprázdnil, Damian Annie vášnivo pobozkal a odniesol ju v náručí do kuchyne.

„Si si istá tým, že tu chceš ostať?“ opýtal sa, keď jej podával balík krvi.

Prikývla. „Teraz už áno.“ Vysala chutnú A pozitív a potom si jasným úmyslom oblizla pery. Je čas na inú dobrotu. Sladkého, vzrušeného upíra.

Brian dlho odstraňoval následky Annienho kúzla. Portál ho preniesol len do centra Londýna, kde mal prenajatý malý byt. Niekoľko dní spolu so svojimi bojovníkmi len stonal, nič nejedol a pasívne ležal na zemi.

Ubehol týždeň, než bol schopný vstať a použiť mágiu na zotavenie. Ako tak hľadel na zasnežený Londýn, pochopil, že k Annie sa viac nedostane. Je na Salvatorovej strane a ten si mocných spojencov chráni. Dobre. Však on si nájde cestu, ako dosiahnuť svoj cieľ. A tá cesta vedie cez Egypt, jednu sebavedomú vedkyňu a nadržaného upíra. To nebude veľký problém.

O pár dní odletí do Afriky a než po ňom vyhlásia pátranie, zahladí za sebou stopy. Odteraz to nebude mať ľahké. Pôjde po ňom Salvatorove kráľovstvo, ale aj elitní agenti veľkráľov. Nebol si istý, čo je horšie. Najvyšší dvor sa mu nedarilo infiltrovať.

Zamyslene si zapol mobil a našiel krátku správu:

Annie je súčasťou kráľovstva. Salvator ju bude chrániť.

Nič iné ani nečakal. Salvator má teraz na svojej strane čarodejníka, ženu ovládajúcu moc bosoriek, a vlkolakov.

Je načase, aby si aj on začal hľadať spojencov. Čím skôr, tým lepšie. A niežeby kandidátov bolo málo...