Temná spomienka - Prológ

Evie sa nahnevane mračila na Lukasa a najradšej by ho svojím pohľadom zabila. Jej budúci manžel však odmietal upustiť od svojho rozhodnutia. Rovnako ako ona.

„Nemôžeš to urobiť! Je to proti pravidlám... a čo Conor? A Salvator? Zabilo by ich to!“ argumentoval.

„Raz musia dospieť, nemyslíš?! Navyše toto nie je o nich! Je to o...“

„Ale áno, je to o nich! Všetko to je o nich!“ protirečil jej. „Nemôžeš im znovu ublížiť!“

„To nerobím! Ale už bolo dosť utrpenia v ich mene! Je mi fuk, či je to podľa pravidiel, urobím si po svojom a ty,“ ukázala naňho prstom „spíš týždeň na gauči!“

Lukas bezmocne zalomil rukami a vzhliadol k stropu. „Drake, poď mi pomôcť, inak sa asi zbláznim!“

Razom sa pri nich objavil vysoký, desivý anjel so šarlátovočervenými očami a čiernymi vlasmi po pás, ktoré mal stiahnuté v gumičke. Jeho anjelska podoba zahŕňala šarlátové krídla s rozpätím šiestich metrov a komplikovaný šarlátový kabátec po zem, pod ktorým mal nahú hruď, a nohavice rovnakej farby. Ako anjel z najvyšších oddelení mal schopnosť svoju podobu hneď vrátiť k ľudskej forme, rovnako ako Evie a Lukas. Jeho krídla zmizli a oblečenie sa zmenilo na obyčajné vyťahané džínsy a čierne tričko. Spýtavo nadvihol obočie.

„Povedz jej, že nemôže...“

Drake ho zastavil posunkom ruky. „Ja viem, Lukas.“

Neznášali, keď to robil. Vždy nejakým zázrakom vycítil všetko, čím chceli ovplyvňovať dianie na Zemi. Nič pred ním nezostalo skryté. Takmer nič.

„Tak sa ma zastaň!“

Pokrútil hlavou. „Evie sa už rozhodla.“ Nežne pozrel na odhodlanú ženu – anjela. „Berieš na svoje plecia veľa zodpovednosti. Si si istá, že ju unesieš?“

„Som!“ vyhlásila odhodlane. „Ja to zvládnem!“

„Dobre. Budeš musieť často zasahovať. Ale konečné rozhodnutie nebude na tebe.“

„Chápem.“

„Čože?!“ rozzúril sa Lukas. „Ty ju len tak necháš?“

„Aj keď si starší, Lukas, musíš sa od Evie ešte veľa učiť. O súcite. Odpustení.“ Pozrel naňho prastarými očami. „Vine a treste. Dovidenia.“ A odmiestnil sa.

Evie sa víťazoslávne usmiala.