Temné prebudenie - Epilóg

O mesiac neskôr...

„Rose, o týždeň ťa s Kamalom pozývame k nám na večeru. Konečne by ste sa mali zoznámiť,“ hovorila Cari do mobilu, ale jej slová zaznamenával len sestrin odkazovač. Práve odišli z domu jej rodičov. 

Jack a Mary sa nakoniec dozvedeli celú pravdu o tom, čo spojilo Kamala a Carolinu a aj keď neradi, prijali ho ako budúceho manžela ich najstaršej. Vlastne sa im čiastočne uľavilo, pretože vedeli, že v hĺbke srdca je to dobrý muž. Už sa nehnevali za to, že ich oklamala a ona im odpustila, že jej chceli zasiahnuť do života. Boli na ňu hrdí a viac nepotrebovala. Len Rose mala vždy priveľa práce, aby si na ňu našla čas.

„Prosím, zavolaj mi. Chcem ťa počuť. Chýbaš mi, sestrička.“ Zložila.

Kamal jednou rukou pustil volant a stisol jej dlaň. „Určite sa ozve.“

„Ja viem. Ale niekedy mám pocit, že sa mi vyhýba. Dúfam, že je v poriadku.“

„Som presvedčený, že áno.“

Rose v poriadku bola. Ibaže nemala čas. Celá v čiernom s kuklou na hlave sa zakrádala chodbami luxusnej vily na pobreží Talianska. V ruke zvierala svoj úlovok.

Obišla dvoch strážnikov pri vchode a vyšla oknom. Rozbehli sa k nej dva nemecké ovčiaky. Vytiahla sprej a nastriekala ho na nich. Zvieratá bez jediného šteknutia odišli.

Rose sa usmiala, prebehla k plotu a preliezla ho za pár sekúnd.

Na ulici si stiahla kuklu a svetlé vlasy jej padli na plecia. Vo svetle pouličnej lampy rozvinula plátno, v ktorom sa ukrýval vzácny predmet.

Krv jej spievala spokojnosťou. Konečne to má. V rukách pevne zovrela časť starovekej egyptskej tabuľky...