Utajená temnota - Epilóg

O mesiac neskôr, Verona, Taliansko...

„Budú ťa zbožňovať, uvidíš. Aj Casey,“ opakoval Will asi stý raz.

Jasmine bola napriek tomu nervózna. Stáli pred dverami do trónnej siene najvyššieho dvora, kam prišli na Justinovo pozvanie. Bolo načase informovať veľkráľov o novom spojenectve.

Malá delegácia priletela len včera a na stretnutie s veľkráľmi sa vydali len Jasmine s Casey so sprievodom Willa, Conora a Isobel, ktorá stále mlela niečo o Alecovi a balzamovacom oleji.

„Čo ak nás vyhodnotia ako hrozbu?“ obávala sa.

Upír len gúľal očami. „Miláčik, keď už, tak vás pochopia ako neoceniteľný prínos. Upokoj sa. Si pri plnej sile. Niet sa čoho báť.“

Váhavo pozrela na mohutné dvere. Nasadila si kapucňu, aby dočasne ukryla svoje vlasy. Casey urobila to isté.

Will jej stisol dlaň. Uľavilo sa mu, že už necíti jej kosti. Upíri ju spoločnými silami vrátili k pôvodnej váhe a on osobne dohliadal na to, aby jej nebolo vidieť rebrá.

Po chodbe k nim prišla krásna čiernovlasá upírka v bielych šatách a slabo sa usmiala. Abigail. Sestra veľkráľov, prízrak v paláci. Poznačená útokom lovcov.

„Moji bratia vás očakávajú,“ oznámila im po anglicky a slávnostne otvorila dvojkrídlové dvere. Kráčala pred nimi po červenom koberci.

Jasmine takmer zabudla dýchať. Na stupienkoch pred nimi stáli zlaté tróny. Sedem zlatých trónov – päť pre bratov a dva po boku Nera a Justina pre kráľovné.

Všetci členovia kráľovskej rodiny na nich dôstojne sedeli a čakali. Aj keď nemali na hlavách koruny, sálala z nich nadradenosť.

Abigail zastala pred trónmi. „Návšteva z Britských ostrovov,“ oznámila jednoducho a odstúpila bokom.

Jasmine si rýchlo pospomínala, čo jej o veľkráľoch rozprávali. Odhadom priradila mená k tváram. Justina už poznala, jeho ženu tiež. To znamená, že druhá dvojica je Nero a Kathrine Nórska, malá blondínka. Drew bude ten, ktorý sa na bratov nepodobá a má svetlé vlasy.

Aleca odhadla na toho usmiateho a Dario je potom ten s melancholickým pohľadom.

Conor aj Will sa uklonili. „Veličenstvá,“ pozdravili.

„Prosím, vstaňte,“ povedal Dario. „Vitajte vo Verone.“

„Ďakujeme, Veličenstvo,“ povedal Will. „Salvator vás srdečne pozdravuje a ospravedlňuje sa, že nemohol doraziť.“

Nerovi trhlo kútikmi pier. Salvator dobre vie, prečo sa im vyhýba. „Ďakujeme. Predstavíš nám svoje spoločníčky?“ Zvedavo na ženy uprel pohľad.

„Iste. Zoznámte sa s Jasmine Coxovou, mojou bývalou sekretárkou a jej dcérou, Casey Eversovou. A než nás na to upozorníte, nie, nie sú biologické príbuzné.“

Králi im krátko kývli.

„Požiadali sme o audienciu, aby sme vám oznámili nové skutočnosti,“ začal vysvetľovať Will. „Obe sa stali členkami nášho kráľovstva, spolu s ich... príbuznými.“

„Máme to chápať tak, že nie sú ľudia?“ opýtal sa Drew.

Will sa zasmial. „Nie, Veličenstvo, nie sú. Až donedávna sa ukrývali pred svetom. Nevedeli o nás. Ani o vás. A riskovali vlastné životy pre našu záchranu.“

„Za to im úprimne ďakujeme. Smieme teda vedieť, prečo sa okolo nich vznáša pach strachu?“ Dario ich prepálil pohľadom.

Jasmine vystúpila vpred. „Vaše Veličenstvá, moja rodina bola v ústraní dlhé storočia. Vždy sme boli lovené a mučené. Ešte nikdy... teda až doteraz... sa nás nik nezastal.“ Zložila si kapucňu.

Všetci naraz vystrelili z trónov ako blesky. Zazerali na jej vlasy, potom aj na Caseyine, keď si zložila kapucňu.

Len Justin s Minou sa spokojne usmievali.

Alec bol prvý, ktorý sa spamätal a zišiel po schodoch až k nej. Ohromene sa dotkol jej farebných pramienkov, v očiach slzy. „To nie je možné. Už sme prestali dúfať.“

„My tiež,“ povedala.

Veľkráľ vzal jej tvár do dlaní a pobozkal ju na čelo. Jasmine už zistila, že je to gesto najhlbšej upírskej úcty. Dojato sa usmiala.

„Je nám nesmiernou cťou.“ Prešiel ku Casey a urobil to isté. „Moja rodina urobí všetko pre to, aby ste boli v bezpečí.“

Jasmine s Casey si vymenili pohľady plné úľavy.

Nero k nim pristúpil s úctou vpísanou v očiach. „Na tento deň budem ešte dlho spomínať.“ Objal ich. Jeho energická žena urobila to isté.

Drew im podal ruku. „Vitajte späť medzi živými. Medzi rodinou.“

Jasmine potiahla nosom. „Ďakujeme.“

Dario ich tiež pobozkal na čelá. „Musíte nám všetko porozprávať. Desaťročia sme pátrali po bosorkách. Hlboko nás zarmútilo, že po vás nezostala ani stopa. Koľko vás vôbec prežilo?“

„Je nás šesť,“ odpovedala mu Casey.

Justin na ňu mrkol. „A my sa postaráme, aby sa to číslo nikdy viac neznížilo.“

Nero pozrel na troch upírov, ktorí nenápadne ustúpili, aby im dopriali priestor. „Ešte nejaké podobné prekvapenia?“

Conor sa zazubil. „Čo keby som ti povedal, že valkýry sa rozhodli vrátiť medzi nás?“

Trvalo dlhé hodiny veľkráľom všetko vysvetliť. Napäto počúvali, zhrození ťažkým údelom bosoriek a Jasmininým utrpením u Juliusa. Boli odhodlaní si toho démona podať.

Bolo dávno po polnoci, keď sa všetci pobrali do svojich izieb. Jasmine sľúbila, že sa zdrží aspoň týždeň, aby mali dostatok času porozprávať sa. Will nebol proti.

Isobel si s kráľmi povymieňala pár nadávok ohľadom balzamovacieho oleja a scvrkávania sa jednotlivých častí tela. Conor to radšej nekomentoval.

Unavená Casey zaspala v izbe oproti a Jasmine vyšla na balkón, aby sa pozrela na hviezdy a tenký kosák mesiaca. Už dlho v srdci necítila taký mier.

Will sa k nej nenápadne priblížil a zozadu ju objal. Spokojne sa oňho oprela. „Máte výnimočných kráľov.“

Zasmial sa. „Ak tým myslíš trafených, tak áno.“

„Nechajme normálnosť ľuďom. Vždy ju chceli, tak nech ňou trpia.“

Pobozkal ju na krk. „Som na teba hrdý. Všetkých si ohúrila.“

Otočila sa mu v náručí a tiež ho objala. „Asi mám na to talent.“

„O tom nepochybuj.“ Vysadil ju na rímsu a stiahol jej z pleca ramienko tenkých šiat. „Máš mnoho talentov.“

V očiach jej zaiskrilo. „Áno?“

„Uhm.“ Bozkami si vytváral cestičku od jej ucha až k hrudi.

„Preto ma už nechceš ako svoju sekretárku?“

Will ju zdvihol zo zeme a niesol do postele. „Presne pre to. Odteraz budem tvoj talent využívať len ja a to v mojej kancelárii. Na účty nebudeš mať čas.“

„Sľubuješ?“ podpichla ho.

Will zo seba zhodil oblečenie. „Ženská, nemáš ani tušenia akú výdrž máme my upíri.“

Zvodne sa natiahla na saténovom povlečení. „Tak mi to ukáž.“