Temná zrada - Epilóg

Londýn...

Zoe podozrievavo hľadela na čokoládový koláč. Obchádzala stôl, na ktorom bol postavený, a občas doňho pichla prstom.

Odkedy ju Salvator uvoľnil od jej povinností a ona okrem pravidelných návštev Erin nemala nič podstatné na práci, skúsila si rolu žienky domácej.

„Kde sa stala chyba?“ prehovorila smerom ku koláču, akoby jej mohol dať odpoveď. Keď to už nedokázala vydržať, vytiahla dýku a pripravila sa prebodnúť tú vec.

V tej chvíli sa rozleteli dvere a oznámili Oliverov návrat domov. Svoju divožienku našiel mierne zašpinenú od múky, ako s dýkou stojí nad lákavo vyzerajúcim čokoládovým koláčom, ktorý prevoňal celú kuchyňu. Nadvihol obočie. „Chcem to vedieť?“ zamrmlal pokojne.

Zoe sa narovnala, dýka stále v ruke. „Piekla som,“ povedala.

„To vidím.“

Zamračila sa. „Ten koláč sa vydaril,“ dodala, akoby to malo vysvetliť celú situáciu.

„Hm... a to je zlé?“ Opatrne k nej pristúpil.

Takmer ublížene našpúlila pery. „Nikdy som nepiekla. Toto je môj prvý pokus. Je neprirodzené, že je jedlý.“

Oliver potlačil úsmev. Och, Erin by o nej mohla napísať štúdiu! „Miláčik, to je v poriadku.“ Jemne jej vykrútil ostrý predmet z ruky a objal ju. „No tak si dobrá v pečení. Na tom nie je nič zlé.“

Stále sa mračila a vyzerala ako rozhnevané šteniatko. „Som nanič! Kým som si neprečítala recept, netušila som ani koľko druhov múky existuje!“ sťažovala sa. „A musela som si nájsť video, ako oddeliť biely od žĺtkov. Vieš, že je to celkom náročné? Teda už som vykuchala mŕtvoly, mučila zločincov a robila autopsie, ale to mizerné vajce-“

Oliver ju pobozkal. Jeho divožienka je jednoducho dokonalá. Posadil ju na stôl a nabral si na prst čo najviac čokoládovej polevy, aby ju ochutnal.

„Hej, ešte nestuhla!“ okríkla ho.

Dostala ďalší bozk, počas ktorého si odkrojil kúsok a provokatívne ho pred ňou zjedol. „Máš pravdu, je dokonalý,“ súhlasil. „Zajtra skús urobiť smotanový.“

Spražila ho pohľadom.

Jeho úsmev sa rozšíril a spoza opaska vytiahol putá, ktoré potiahol z paláca.

Zoeine očká zaiskrili. „Máš s nimi nejaké konkrétne plány?“

Záhadne prikývol. „Veľmi, veľmi konkrétne plány.“ Tesákmi ju škrabol na citlivom krku. „Pridáš sa?“

Tvárila sa, že premýšľa. Žilami sa jej opäť rozlievalo teplo. Pri Oliverovi nikdy necítila chlad. Luskla prstami a odrazu jeho oblečenie zachvátili plamene. Upír ani brvou nemihol. Zoe sa naučila svoju silu kontrolovať a nikdy ho nepopálila. Akokoľvek spolu trénovali využívanie ohňa, ani jediný raz nepocítil čo i len zvýšenie teploty.

O chvíľu už pred ňou stál nahý a ona mu rukami prechádzala po svaloch na hrudi a ramenách. Zvodne si zahryzla do pery. „Ak ma chceš do tých pút dostať,“ povedala zmyselne a zoskočila zo stola, „musíš si ma chytiť, upír!“ vykríkla a rozbehla sa domom.

Oliver jej doprial náskok a dobehol ju v spálni, kde už zo seba stihla strhať šaty.